Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.
Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa je skutočným klenotom Sabinova a ústrednou dominantou historického jadra mesta. Tento majestátny neskorogotický kostol s renesančne upravenou vežou je svedectvom bohatej histórie a umeleckého majstrovstva našich predkov.
Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove
Historický Vývoj Mesta
Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Historické námestie v Sabinove
Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá.
Kultúrne Pamiatky a Stavby
V meste vznikali aj ďalšie stavby, ktoré dodnes svedčia o jeho bohatej histórii:
- Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Piaristické lýceum (gymnázium) - najvýznamnejšia baroková stavba v meste, získaná prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48.
- Mestské opevnenie - Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.
- Dva evanjelické kostoly v barokovom - klasicistickom slohu
- Gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu
Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Po požiari v roku 1461 bol znovu budovaný v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova. Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami.
Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami.
Teologické zdôvodnenie tradičnej cirkevnej architektúry
Výzdobu kostola reprezentujú oltáre, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny.
Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Oltáre
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Hlavný oltár
Ide o skriňový oltár, ktorý je delený predelou a po stranách má dva páry krídel. Celý oltár je postavený na jednoduchom podstavci. V oltárnej skrini sú umiestnené tri mohutné sochy. Sú nimi Madona s Ježišom v náručí, stojaca medzi Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. Po oboch stranách oltárnej skrine sú dve a dve nad sebou stojace sošky svätíc: svätej Barbory, svätej Margity, svätej Kataríny a svätej Doroty. V jednoduchom oltárnom nástavci je uprostred umiestnené súsošie Navštívenia a menšie sošky sv. kráľov Ladislava, Štefana a sv. Martina. V oltárnom nadstavci najvyššie, nad Navštívením, je bolestný Kristus. Predela oltára, ako aj krídla, sú zdobené tabuľovými obrazmi. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel je vyobrazených osem scén z legendy o Jánovi Krstiteľovi. Keď je oltár zatvorený, na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je šestnásť obrazov so scénami z Kristovho života a z Kristových pašií.
Oltár Cirkevných otcov
V oltárnej skrini má plastiky troch cirkevných otcov - sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Ambróza. Na značne premaľovaných tabuliach pohyblivých oltárnych krídiel sú na vnútornej strane vyobrazené postavy dvoch svätcov, a to sv. Martina - biskupa a 10 000 mučeníkov. Na vonkajšej strane tabúľ sú namaľované postavy sv. Martina, Erazma, troch svätcov a sv. Mikuláša. Na pevných krídlach oltára sú umiestnené barokové maľby. V predele, v jej strede, je socha Vir dolorum (Muž bolestí). Uprostred oltárnej skrine je umiestnená pôvodná socha Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. V nadstavci sa nachádzajú tri sochy na spôsob gotických plastík. Stredná plastika je už len baroková kópia pôvodnej gotickej plastiky. Dve bočné sú už novodobé. Tie pôvodne k oltáru nepatrili, ale boli dodané až neskôr.
Oltár Zvestovania
Ide o skriňový oltár s párom pohyblivých krídel, predelou a jednoduchým nadstavcom. Oltárna skriňa je hore uzatvorená trojdielnym oblúkom a je v nej umiestnené súsošie Zvestovania Panny Márie. Nad ním je polovičná postava Boha Otca medzi dvoma anjelmi hrajúcimi na hudobných nástrojoch a sediacich pritom na oblakoch. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú štyri reliéfy tróniacich svätíc: sv. Doroty, sv. Barbory, sv. Margity a sv. Kataríny. V predele oltára je uložené súsošie Klaňania troch kráľov. Hore v nástavci sú sošky dvoch svätíc a sv. Agnesy. Na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je osem tabuľových obrazov, ktoré zobrazujú skutočnosti zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Niektoré črty oltára sú príbuzné levočským oltárom Majstra Pavla a jeho dielne. Tento oltár sa veľmi podobá oltáru Troch kráľov, ktorý sa nachádza v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Oltár Lurdskej Panny Márie
Tento oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Je na ňom kamenná jaskyňa, vo výklenku ktorej je socha lurdskej Panny Márie. Na sviatok Lurdskej Panny Márie dával ružencový spolok pri tomto oltári slúžiť spievanú omšu.
Oltár sv. Stanislava a Štefana, prvého mučeníka
Ide o krídlový oltár s pôvodnými neskorogotickými tabuľovými maľbami. V oltárnej skrini uprostred je tabuľová maľba oboch svätcov - sv. Stanislava aj sv. Štefana. Na vnútornej strane pohyblivých krídel sú namaľovaní sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv. Erazmus. Na vonkajšej strane týchto pohyblivých krídel je namaľované Zvestovanie Panny Márie. Vnútorné obrazy sú však značne premaľované. Maľby sa pripisujú tzv. majstrovi obrazov sv. Antona, zvanému aj Majster s obláčikmi.
Kultúrny Život v Sabinove
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.
Významné Osobnosti
História Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Medzi ne patrí:
- Slovenský básnik B. Nosák Nezabudov
- Pokrokový učiteľ Samuel Fábry
- Slovenský básnik Ján Cuker
- Výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura
- Spisovateľka Jolana Cirbusová
- Anton Prídavok
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Medzi významné osobnosti spojené so Sabinovom patrí aj blahoslavený Pavol Peter Gojdič OSBM alebo Pavel Peter Gojdič (* 17. júl 1888 Ruské Pekľany - † 17. júl 1960 Leopoldov). Bol prešovským biskupom gréckokatolíckej cirkvi, ktorý bol pre svoju vieru prenasledovaný komunistickým režimom. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.
Súčasť Sabinova - Orkucany
Súčasná miestna časť Orkucany, bola až do konca roka 1985 samostatnou obcou. Od svojho vzniku boli Orkucany viac, či menej späté s mestom Sabinov. Najskôr kráľovským, potom okresným. Počiatočné poddanské postavenie Orkucian voči Sabinovu sa síce v 20. storočí zrušilo, ale hospodárska dôležitosť Sabinova tu bola pociťovaná vždy. Postupne sa obidve aglomerácie k sebe približovali aj územne. O pričlenení Orkucian k Sabinovu sa vážnejšie hovorilo v roku 1975. K pričleneniu Orkucian k Sabinovu došlo až v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia.
Pamiatková Zóna
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. mája 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Cirkevná História
V čase reformácie slúžil veľký rímskokatolícky kostol v gotickom slohu v strede mesta evanjelikom oboch národností, podobne ako i malý kostolík vedľa neho. Aj susedná budova, postavená v období reformácie, slúžila evanjelikom ako evanjelické lýceum.
Nasledovalo však obdobie tvrdej protireformácie a rekatolizácie a náboženského útlaku. V období reformácie vyše 90% obyvateľstva Horného Uhorska bolo luteránskeho vyznania, južné Uhorsko zas prijalo učenie Kalvína. Občania rusínskej národnosti na východe boli pravoslávneho vyznania.
Tvrdými presadzovateľmi protireformácie boli Habsburgovci. O tvrdej náboženskej neslobode toho obdobia sa môžeme dočítať napr. na stránke gemerskej obce Sirk aj toto: "..."Sirkovská cirkev evanjelického augsburského vyznania bola založená počiatkom reformácie. Do roku 1598 ako filiálna cirkev bola pripojená ku kamenianskej cirkvi. V roku 1598 sa od tohto zväzku odtrhla a vstúpila s Rákošom a s Turčokom. Dobré nažívanie ľudí sa prerušilo v roku 1674, keď bratislavský súd rozhodol, že evanjelický farári a učitelia musia prestúpiť ku katolíckej cirkvi. Boli to časy bezpríkladného útlaku, náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania.".
Takže hoci Sabinovčania boli evanjelici (slovenskí i nemeckí), kostol bol katolícky. V celom Uhorsku nebolo evanjelického kostola. Evanjelikom bolo odobratých 888 kostolov. Stavovské povstania, ktoré sa k nám šírili najmä z protestantského Sedmohradska mali nielen sociálne pozadie, ale i náboženské. Protestantizmus oslaboval moc rímskokatolíckej cirkvi a centralizáciu.
Vyústilo to do šoproňského snemu, na ktorom bolo prijatých 82 artikúl (zákonných článkov), články 25 a 26 sa týkali náboženských slobôd. Článok 25 deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Článok 26 si evanjelici mohli v každej stolici postaviť dva chrámy a kostoly či kaplnky mohli mať aj v slobodných kráľovských, banských a pohraničných mestách i v sídlach zemepánov, no s mnohými obmedzeniami Tieto kostoly sa volajú artikulárnymi.
Až Tolerančný patent Jozefa II. vydaný 25. októbra 1781 podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov - luteránov, kalvínov a pravoslávnych. Nekatolíci sa mohli stať aj štátnymi zamestnancami. Tolerančný patent znamenal len ich tolerovanie, nie úplné zrovnoprávnenie. Umožnil stavbu mnohých kostolov, nazývaných tolerančnými. Skutočná rovnosť cirkví v rakúsko-uhorskej monarchii nastala až po roku 1848.
Takými tolerančnými kostolmi boli aj dva evanjelické kostoly v Sabinove, kde artikulárny kostol postavený nemohol byť. Nemeckí evanjelici si postavili kostol v rokoch 1796-1802, slovenskí evanjelici v tesnej blízkosti takmer navlas podobný v r. 1820. Oba boli postavené za mestskými hradbami von z centra.
Dnes sa líšia hlavne svojím vzhľadom. Jeden je udržiavaný a prebiehajú v ňom aj bohoslužby, druhý je spustnutý, hoci začatie renovačných prác, napr. izolácia proti vlhkosti, sú viditeľné. Ktorý je slovenský a ktorý nemecký, o tom sa informácie rozchádzajú.
Evanjelické kostoly v Sabinove.
Na mestskom úrade som dostal informáciu, že bohoslužby sa konajú v slovenskom, na internete som sa tu dočítal, že v nemeckom. V každom prípade je prípad týchto dvoch evanjelických kostolov zaujímavý a ich takmerúplná zhoda to ešte viac zdôrazňuje.
Okrem veľkého a malého rímskokatolíckeho kostola stojí na cintoríne ďalší rímskokatolícky kostolík. Dva evanjelické kostoly, pravoslávny chrám a gréckokatolícky chrám dopĺňajú celkový počet kostolov v meste. Ďalší rímskokatolícky kostol a evanjelická molitebňa stoja v miestnej čast Sabinova, Orkucanoch.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia bol opravený v roku 1427. Stavba veže sa uskutočnila v roku 1622 a kostol bol zároveň renesančne upravený. V roku 1657 vyhorel, ale rýchlo ho opravili. Po roku 1753 bol zbarokizovaný aj s interiérom. Neskoršie opravy prebehli v rokoch 1894, 1908, 1912 a v 30. rokov 20. storočia.
Kostol je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V uzávere je gotická rebrová klenba s klinovými vyžľabenými rebrami. V strede kríženia rebier je okrúhla plocha svorníka, svorník však chýba. Loď je zaklenutá pruskými klenbami so štukovým obrazom a rokajami. Klenbové pásy dosadajú na rímsy združených pilastrov.
Fasády kostola sú upravené lizénovými rámami a segmentovo zakončenými oknami. Veža je členená lizénami, pod ktorými bolo v minulosti vidno renesančnú armatúru nárožného kvádrovania. Pri podstrešnej rímse je terčík, určujúci dolný okraj nízkej cibuľovitej prilby.
Hlavný oltár má predstavanú rokokovú menzu a tabernákulum s cherubínmi. Nad menzou, na iluzívne maľovanej drapérii steny, visí obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od K. Voluckého z roku 1779 v ráme zdobenom rokajami. Zľava i sprava sú rokokové plastiky sv. Floriána a Jána Nepomuckého.
Kazateľnica je rokoková, na parapete sú rokajové kartuše z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je drevená s postavou kľačiaceho anjela, ktorý drží nad hlavou oblú nádobu zdobenú festónom a zakrytú rokokovým vrchnákom, na ktorom je menšie klasicistické súsošie Krst Krista. Dolná časť s anjelom je baroková.
V kostole sa nachádza patronátna lavica, maľovaná v roku 1694, v retardovaných renesančno-barokových tvaroch. procesiový kríž s korpusom z druhej polovice 18. storočia drevené rokokové svietniky s anjelikmi z druhej polovice 18. storočia epitaf s portrétnou bustou biskupa Szmrecsányiho z roku 1908 v neobarokovom podaní, autorom je J. Zala.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Sabinove.