Kostol Sedembolestnej Panny Márie: História a Význam

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii má na Slovensku hlboké korene a je spojená s mnohými významnými miestami a udalosťami. Tento článok sa zameriava na históriu a význam Kostola Sedembolestnej Panny Márie, s dôrazom na jeho kultúrny a náboženský vplyv.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii

Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša.

Pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol 15.september vyhlásený za deň pracovného pokoja.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť.

Slováci dlhé stáročia prechovávali úctu a dôveru k Sedembolestnej Božej Matke. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1245, po odchode Tatárov.

Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467).

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach.

Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“ Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Sedem Bolestí Panny Márie:

  1. Proroctvo Simeona, ktorý jej 40 dní po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť jej Syna a to, že jej dušu „prenikne meč“.
  2. Útek s dieťaťom do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme chlapcov mladších ako 2 roky.
  3. Strata 12- ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme.
  4. Keď Ježiša zajali a odsúdili.
  5. Keď Ježiš zomieral na kríži.
  6. Keď Ježiša zložili z kríža.

Šaštín: Národná Svätyňa Sedembolestnej Panny Márie

Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa osobitne uctieva. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom.

Šaštín patrí medzi najstaršie obce na Slovensku, prvá zmienka o jeho existencii pochádza z r. 1218. Obec od konca 15. storočia patrila bohatým zemepánom Czoborovcom a presne k tomuto obdobiu sa viaže aj vznik samotného pútnického miesta v Šaštíne.

História nášho najznámejšieho pútnického miesta v Šaštíne sa začína v 16. storočí a súvisí so známym príbehom manželskej hádky grófky Angeliky Bakičovej a jej manžela, šaštínskeho hradného pána Imricha Cobora. Keď grófku jej manžel v zápale hnevu vysadil z kočiara, začala sa intenzívne modliť k Bolestnej Matke Božej.

Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.

Ľudia sa, samozrejme, o tom, čo sa tu stalo, dozvedeli a tiež sa prichádzali k soche pomodliť. Zázrakov pribúdalo a biskup Imrich Eszterházy musel dokonca ustanoviť odbornú komisiu na prešetrenie zázračných uzdravení, ktoré sa mali spájať so sochou. Komisia ich našla až 726.

V 18. storočí v Šaštíne aj veľkým prispením cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského vyrástla pútnická bazilika, ktorá patrí spolu s Dómom sv. Martina v Bratislave a Dómom sv. Alžbety v Košiciach k trom najväčším kostolom na Slovensku. Cisárovná sa spolu s manželom zúčastnila 12. augusta 1762 aj na slávnostnej posviacke baziliky.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku.

V roku 1924 priestory prevzala do správy rehoľa saleziánov, ktorá na jeho mieste vybudovala pútnické miesto. Bazilika v Šaštíne je dnes národnou svätyňou a zrejme aj najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku.

Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.

Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska a záujem návštevníkov o toto miesto sa ešte viac zintenzívnil. Každoročne navštívia Šaštín počas národnej púte tisícky pútnikov. V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov.

Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za Baziliku Minor.

Pápež Ján Pavol II. počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Ak sa do Šaštína nemôžete dostaviť osobne, rehoľa paulínov vám ponúka možnosť online modlitby. Stačí, ak na webovej stránke vyplníte formulár so svojim úmyslom a za vašu prosbu sa bude modliť spoločenstvo veriacich a prípadne aj návštevníci webovej stránky či samotnej baziliky v Šaštíne.

Nie je veľa krajín, kde je mariánsky kult taký rozšírený ako Slovensku. Mohlo by sa zdať, že táto mariánska úcta súvisí najmä s našou uhorskou minulosťou, keďže práve kraje svätoštefanskej koruny sa nazývali aj Regnum Marianum, čiže Mariánske kráľovstvo. Prvá písomná zmienka, ktorá sa viaže k mariánskemu kultu, súvisí s kniežaťom Pribinom, ktorý dal po vyhnaní z Nitrianskeho kniežatstva v roku 850 v Blatnohrade postaviť kostol zasvätený Bohorodičke.

Silný impulz mariánskej tradícii prišiel počas panovania uhorského kráľa svätého Štefana, ktorý svoje kráľovstvo odovzdal pod ochranu Panny Márie. Chcel tým demonštrovať nielen silnú mariánsku úctu, ale aj spätosť krajiny s Katolíckou cirkvou. Jeho príklad nasledovali aj ďalší uhorskí králi.

Robert Letz uvádza, že v 18. storočí sa začal aj prudký nárast patrocínií Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku. V tomto storočí ich bolo zaznamenaných 48, v 19. storočí 100 a v 20. storočí 130.

Sviatok Sedembolestnej potvrdil ako povinný pre celú Rímskokatolícku cirkev v roku 1814 pápež Pius VII. a pápež Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15.

O to, že Sedembolestná Panna Mária bola vyhlásená za patrónku Slovenska, sa výrazne zaslúžil kňaz a politik Ferdiš Juriga. Jedným z jeho motívov bolo aj odlíšenie sa od vtedy presadzovaného kultu Panny Márie ako Veľkej pani Maďarov.

V apríli 1927 sa Slováci dočkali. Najstaršia stavba v obci, postavená v rokoch 1270-1279. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii, a to Sedembolestnej. Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi.

V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov.

Významné udalosti v histórii Šaštína

Chronologický prehľad významných udalostí v histórii pútnického miesta v Šaštíne:

Rok Udalosť
1564 Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej. Začiatok pútnictva.
1654 Socha Sedembolestnej Panny Márie bola počas tureckých vojen prenesená do blízkeho zámku.
1710 Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení.
1732 Socha bola prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov.
1736 Posviacka základného kameňa nového chrámu.
1760 Pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta.
1762 Vysviacka chrámu za účasti arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a mnohých pútnikov.
1786 Cisár Jozef II. zrušil rehoľu paulínov.
1864 Oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej.
1924 Do Šaštína prišli saleziáni a opravili starý farský kostol.
1927 Pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
1950 Zo Šaštína boli násilne vyhnaní saleziáni.
1964 Pápež Pavol VI. povýšil svätyňu na baziliku minor.
1987 Baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
1990 Saleziáni sa vrátili do Šaštína a pokračovali v oprave baziliky.
1995 Pápež Ján Pavol II. navštívil Šaštín.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v mestskej časti Bratislava - Petržalka, nazývanej aj Lúky. Je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii - patrónke Slovenska. Bol postavený z milodarov veriacich a Arcibiskupského Úradu v Trnave.

Farnosť patrí k najmladším na Slovensku. Bola zriadená dňa 15. septembra 2001. Nový farský kostol bol posvätený krátko potom dňa 22. decembra 2001. Zvony boli do kostolnej veže nainštalované až neskôr. Ich posviacka sa konala 28. júla 2002.

Jedná sa o moderný chrám kruhového pôdorysu. Z architektonického hľadiska vyniká najmä veža kostola, ktorá sa špirálovito ťahá do nebies. Veža tvorí veľký svetlík do presbytéria kostola. Interiéru kostola dominuje socha Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí mŕtve telo Ježiša.

V chodbe spájajúcej kostol s farou sa nachádza triptych obraz rozdelený na 3 časti pričom v strednom obraze sa nachádza ukrižovaný Ježiš a v dvoch bočných obrazoch sa nachádzajú podobizne svätých: Pavol z kríža, Gabriel Possenti, Gemma Galgani.

Farnosť Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v časti Lúky. Bola zriadená na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15.9. 2001. Nový farský kostol bol posvätený 22.12. 2001.

Farnosť je typicky mestská a sídlisková. Chrám sa nachádza na konci Petržalky, medzi panelákmi, blízo jazera Veľký Draždiak a Fakultnej nemocnice na Antolskej ulici.

Farnosť je mladá nielen časom jej trvania, ale aj tými, ktorí ju tvoria. Je živým spoločenstvom tých, ktorí sa snažia byť na mieste, ktoré malo byť bez Boha a posvätna, svojim životom soľou a svetlom. Spoločenstvo, ktoré chce byť otvorené a misijné, aby Kristovo svetlo odrážalo do čím viacerých sŕdc ľudí, ktorí naše sídlisko napĺňajú.

tags: #kostol #sedembolestnej #oznamy