V Bazilike sú uložené aj ostatky veľkých svätých - dona Bosca a Márie Dominiky Mazzarellovej - spoluzakladateľky sestier saleziánok, ktoré majú byť - podľa myšlienky dona Bosca - akoby živým chrámom vďačnosti Márii Pomocnici, preto aj ich oficiálny názov je Dcéry Márie Pomocnice.
Súčasný rektor baziliky don Cristian Besso povedal o oslavách výročia posviacky baziliky pre agentúru ACI Stampa: „Tieto oslavy nechcú mať iba historický charakter. Myslím si, že keď znovu pochopíme vieru ako mariánsku vieru, bude nás to pobádať, provokovať k novému úsiliu činnej lásky. Ešte lepšie by sa to dalo povedať takto: je to tá činná láska, ktorá je istotne priblížením sa k chudobným, k tým, čo sú v núdzi.“
Pre celú saleziánsku rodinu je sviatok Márie Pomocnice viac než len osobný prejav zbožnosti. Úcta k nej patrí k saleziánskej charizme a poslaniu. Rozšírenie úcty k Márii Pomocnici sa pripisuje sv. Don Bosco patril k popredným novodobým svätcom, ktorí hlásali úctu k Panne Márii Pomocnice kresťanov a v Turíne jej vystaval aj baziliku.
Turínske oslavy
- 24. mája o 11.00 - slávnostnej svätej omši predsedá turínsky arcibiskup Mons.
- 24. mája o 20.30 - slávnostnú procesiu ulicami štvrti Valdocca povedie turínsky arcibiskup Mons.
Mária Pomocnica kresťanov v dejinách
Mária Pomocnica kresťanov bola vzývaná aj počas bitiek pri Lepante (7. októbra 1571) a pri Viedni (11.-12. septembra 1683). Pius V. V roku 1815, keď Napoleon podpísal svoje odstúpenie, pápež Pius VII. ustanovil 24. mája sviatok Márie Pomocnice.
Pri obrane Európy pred vpádom moslimov, sa rozmohla v Cirkvi zbožnosť k Panne Márii Pomocnici kresťanov. Prvýkrát tento titul nachádzame u sv. Jána Chryzostoma z roku 345.
V roku 1572 počas útokov moslimskej Osmanskú ríšu, prišlo k priamemu ohrozeniu dobitia celej kresťanskej Európy. Pápež Pius V zasvätil pod ochranu Panny Márie Pomocnice kresťanov všetky európske vojská, ktoré išli na obranu Európy.
Po víťaznej bitke nad moslimskými vojskami, ktorá sa odohrala pri Lepante 7.10.1571, sa vojaci vracali domov cez svätyňu v Lorete kde do modlitby litánií pridali označenie „Auxilium Christianorum - Pomocnica kresťanov.“ Pápež Klement VIII zverejnil okolo roku 1576 litánie aj s týmto označením a stali sa známe ako loretanské litánie.
Ustanovenie samotného cirekvného sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov súvisí s prenasledovaním a väznením pápeža za vlády Napoleóna I. Ten v konflikte s pápežom rozhodol o jeho premiestnení do Francúzska, kde ho najskôr v Grenobli a neskôr na zámku vo Fontainebleau zadržiaval. Pápež po svojom oslobodení vzdával vďaky Panne Márii a oficiálne na deň svojho návratu do Ríma 24. mája ustanovil sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov.
Bazilika Panny Márie Pomocnice vo Viedni
Bazilika Panny Márie Pomocnice v Turíne
Základný kameň Chrámu Márie Pomocnice položili 27. apríla 1865 za prítomnosti princa Amedea Savojského, 23. septembra 1866 bola dokončená veľká kupola a v roku 1867 na kupolu umiestnili sochu Panny Márie. Posviacka chrámu sa konala 9. júna 1868. Chrám bol povýšený na Baziliku minor 28. júna 1911.
Pápež sv. Ján XXIII. Pápež sv. Ján Pavol II. často sa chodieval modliť do kaplnky Márie Pomocnice v Kostole sv.
Keď don Bosco začínal stavať chrám Panny Márie Pomocnice v Turíne, vyslovil presvedčenie, že Panna Mária si postaví kostol sama a on bude jej pokladníkom.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave
Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov je súčasťou areálu patriacemu Saleziánskej reholi v Bratislave. V areály sa okrem kostola nachádza Saleziánsky dom, v ktorom sídli Slovenská saleziánska provincia a taktiež priestory pre mladých ľudí na športovanie a stretávanie sa. Kostol nesie podľa svojej lokalizácie aj ľudové názvy ako Miletička, saleziáni.
História kostola siaha do 30-tych rokov 20. storočia. Na pozemku zakúpenom na Tehelnom poli vyrástol saleziánsky ústav. Dňa 8. decembra 1933 bol posvätený nový kostol na Miletičovej ulici, ktorý vybudovali saleziáni v rámci svojho nového areálu. Tento nový kostol bol v skutočnosti iba Kaplnkou Panny Márie Pomocnice, ktorá sa mala neskôr stať bočnou kaplnkou veľkého kostola zasväteného Panne Márii. So stavbou veľkého kostola sa však iba uvažovalo v blízkej budúcnosti. Tieto plány zahatala 2. svetová vojna a následný nástup komunistického režimu.
Nový kostol bol preto vybudovaný až medzi rokmi 1995-1997. Dňa 10. decembra 1995 pápežský nuncius arcibiskup Luigi Dossena požehnal pozemok a spolu s provinciálom Ernestom Macákom urobili čestný výkop. Dňa 19. októbra 1997 arcibiskup Ján Sokol konsekroval nový Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov.
Nakoľko v 90-tych rokoch už na stavbu veľkého kostola nezostalo veľké priestranstvo, boli použité pri výstavbe niektoré zaujímavé architektonické prvky. Jedným z nich je predsadený chór, ktorý prekrýva 1/3 hlavného chrámového priestoru. Chór má dva bočné vyššie postavené balkóny. Interiérová výzdoba kostola je ladená do modro-bielych odtieňov keramiky. Zo špeciálnej keramiky sú vyrobené obloženie oltára, pozadie okolo svätostánku, pozadie za centrálnym krížom, krížová cesta aj ambón. Na prevej strane sa medzi oknami nachádzajú 2 obrazy s vyobrazením sv. Jána Bosca a bl. Titusa Zemana. Pod obrazmi sú v stene umiestnené ich relikvie. Z exteriéru má kostol tvar rúk zopnutých pri modlitbe.
Relikvie svätých v kostole
V kostole sa na pravej strane nachádzajú relikvie sv. Jána Bosca a blahoslaveného Titusa Zemena.
- Sv. Ján Bosco, nazývaný aj don Bosco, vlastným menom Giovanni Melchior Bosco bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. Narodil sa v roku 1815 pri meste Turín v Taliansku. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v Castelnuove. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený na kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku 1846 sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval oratórium a neskôr aj baziliku. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorú založil a ktorá bola schválená v roku 1869. Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. Don Bosco zomrel 31. januára 1888. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého.
- Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom.
Združenie Márie Pomocnice (ZMP)
Združenie Márie Pomocnice (ZMP) či ADMA (z tal. Associazione di Maria Ausiliatrice) založil samotný don Bosco 18. apríla 1869. Bolo to rok po tom, ako postavil v Turíne chrám venovaný Panne Márii Pomocnici. Don Boscova dôvera v Máriu Pomocnicu našla v Združení jednoduchý a praktický prejav obrany viery v ľudových vrstvách. Združenie ponúka cestu posväcovania sa a saleziánskeho apoštolátu.
Don Bosco ho založil hlave preto, aby zapojil veľkú časť ľudových vrstiev do duchovnosti a poslania Saleziánskej kongregácie, ako druhú skupinu svojho diela. Má pomáhať prežívať zvlášť adoráciu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a oddanosť Márie Pomocnici vo všetkých verejných i súkromných formách schválených Cirkvou. Členovia združenia sú prednostne v rodine, v životnom a pracovnom prostredí, medzi priateľmi atď. zaviazaní plniť si určité povinnosti.
V Dubnici je toto Združenie ešte len krátko. Myšlienka založiť ho i tu vyšla od don Jozefa Kosmála asi pred štyrmi rokmi. Zo začiatku sme sa stretávali jedenkrát do mesiaca v kaplnke na II. ZŠ. Po dostavaní Kostola sv. Jána Bosca sme i my zmenili pôsobisko a presťahovali sa tam. Stretnutie malo vždy jasný priebeh - modlitba sv. ruženca, svätá omša a diskusia o prečítaných častiach kníh, či časopisov. Takto sme prešli viaceré duchovné knihy - Filoteu, Zázračné udalosti Panny Márie Pomocnice kresťanov, Výchovný systém sv. Jána Bosca, a v súčasnosti stále ešte pokračujeme v čítaní Spomienok sv. Po nevyhnutnej dobe prípravy na prijatie do Združenia, prišiel i pre nás tento deň - 14. február 2015.
V súčasnosti má miestne Združenie na starosti salezián don Jozef Dömény. Predsedníčkou združenia je Zuzka Čepelová. Druhá možnosť je prísť sa pozrieť na naše stretnutie priamo. Stretávame sa zväčša poslednú sobotu v mesiaci v Kostole sv. Jána Bosca o 14:30.
Don Bosco
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Banskej Bystrici - Sásovej
Dnes ďakujeme Panne Márii aj za tento chrám v Banskej Bystrici - Sásovej, ktorého sa ujala ako patrónka a učila nás prekonávať všetky ťažkosti spojené s prípravou a výstavbou kostola. História kostola siaha do roku 1990, keď do Banskej Bystrice prišli saleziáni. V nasledujúcom roku sa začali zaujímať o výstavbu saleziánskeho diela, k čomu ich povzbudzoval diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Pre tento účel daroval aj pozemok, ktorý 1. mája 1994 slávnostne posvätil. Vzdialená príprava trvala 11 rokov. Po vybudovaní mládežníckeho strediska a ihriska v rokoch 1995 - 97 sme začali pozornosť upriamovať na stavbu kostola.
Výber projektu a realizácia
Uskutočnili sme viacero urbanisticko-architektonických súťaží, kým sme nadobudli morálne presvedčenie, že kostol má stáť na tomto mieste a má mať súčasné stvárnenie. Následne sme uskutočnili novú architektonickú súťaž, z ktorej jednoznačne vyšiel návrh spoluautorov Ing. arch. Mariána Sitarčíka a Ing. Martina Muránskeho. Takto súhlasne posúdili návrh veriaci farnosti, diecézna liturgická komisia a samotní saleziáni ako investori.
Súťažou sme vybrali z viacerých stavebných firiem banskobystrickú firmu I.K.M. Reality Staving a.s., ktorá kostol a následne aj katechetickú časť vybudovala. Práce viedol odborne zdatný stavbyvedúci Ing. Martin Sedmina a jeho spolupracovník skúsený majster Štefan Melicherčík.
Výstavba a konsekrácia
Stavbu kostola sme začali 28. júna 2001, kedy aj biskup Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň. Konsekráciu oltára a posviacku kostola uskutočnil 21. decembra 2002 za hojnej účasti kňazov a božieho ľudu opäť Mons. Rudolf Baláž. Výstavba teda trvala 1,5 roka. Otec biskup pri posviacke prejavil obdiv nad postaveným kostolom slovami: „V našej diecéze je za posledné roky postavených asi 40 nových kostolov, ale tento je jeden z najlepších.“ Je to najkrajšie uznanie špičkovému architektovi sakrálnych stavieb na Slovensku Ing. arch. Mariánovi Sitarčíkovi. Sme vďační Pánu Bohu aj za robotníkov, ktorí zodpovedne pracovali. Taktiež za priateľskú atmosféru, ktorú sme medzi sebou vytvárali. Vďačne si spomíname na Janka Giertla, Jožka Gombalu, Jožka Behula, p. Tisovského a Paľka Oravca.
Architektonické prvky a symbolika
Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi.
Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje.
Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu. V chráme je mystické šero, ktoré napomáha modlitbe a tajomnému stretaniu sa s Bohom.
Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene.
Ambo - stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha.
Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru.
Bývalý farník JUDr. Ďurica, ktorý prišiel na slávnosť po obradoch skonštatoval: „Konečne som sa v modernom kostole cítil ako v kostole.“
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 27. apríla 1865 | Položenie základného kameňa Chrámu Márie Pomocnice v Turíne |
| 9. júna 1868 | Posviacka Chrámu Márie Pomocnice v Turíne |
| 28. júna 1911 | Chrám povýšený na Baziliku minor |
| 8. decembra 1933 | Posvätenie nového kostola na Miletičovej ulici v Bratislave |
| 19. októbra 1997 | Konsekrácia nového Kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov v Bratislave |
| 21. decembra 2002 | Konsekrácia oltára a posviacka kostola v Banskej Bystrici - Sásovej |