Chrám sv. Michala Archanjela: História a Význam na Slovensku

Slovensko sa môže pýšiť bohatou históriou sakrálnych stavieb, medzi ktoré patria aj chrámy zasvätené svätému Michalovi Archanjelovi. Tieto stavby sú nielen architektonickými skvostami, ale aj svedkami dôležitých historických udalostí a kultúrneho dedičstva.

Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku možno zaradiť Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Jedná sa o jediný stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. Kostolík je najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostol leží pri slovensko-českej hranici, niekoľko kilometrov od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy, v katastri obce Kopčany. V jeho okolí existovali malé osady do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať. Poslední odišli približne v 16. - 17. storočí.

Dendrochronologicky, ale aj meraním obsahu uhlíka C14 bolo zistené, že kostol mohol byť postavený okolo roku 850. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r. 1392. Kostol aj naďalej slúžil svojmu účelu až do 18. storočia, keď bol postavený nový kostol v obci Kopčany. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. - 18. storočia.

Dražovský kostol sv. Michala Archanjela

Mestská časť Nitry - Dražovce je významnou archeologickou lokalitou, ale tiež miestom, kde sa nachádza Kostol sv. Michala archanjela. Stojí tu už od 11. storočia, niektoré výskumy hovoria, že základy na ktorých stojí môžu byť ešte staršie. Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie.

Táto jednoloďová stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou. Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva. Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovovitý tvar. Bol zničený a na jeho základoch bol postavený nový kostol, ktorý bol viackrát prestavaný až do dnešnej podoby. V roku 1803 bol v obci postavený nový kostol a tým stratil kostolík svoj význam, konajú sa tu len príležitostne omše na sviatok sv. Michaela archanjela, dňa 29. septembra.

Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia. Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára.

Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia). Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál. V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.

V Dražovciach nájdeme asi najmalebnejšie zasadenie kostolíka do krajiny na Slovensku. Pri kostolíku sa tak natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí.

Stavba je v pomerne dobrom stave. Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite. V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi. Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala. Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Z mesta tam premáva linka MHD č. 2 a 4 (niektoré spoje). Stavba stojí na voľne dostupnom mieste.

Niektoré zaujímavosti o Dražovskom kostole:

• Prvotný kostolík mal podobu jednolodia s podkovovitou apsidou a loďou užšou oproti dnešnej stavbe o cca 10 - 15 cm, Zachovali sa z neho základy a jeden, miestami dva riadky nadzákladového muriva. Stavba mala maltovú dlážku. Rozdiel medzi výškou dnešnej podlahy v kostolíku a podlahou pôvodnej stavby z 11. storočia je 90 cm. Datovanie sa opiera okrem iného aj o nález mince kráľa Ondreja I.
• Pri výskume nároží lode boli na veľkých travertínových kvádroch v nárožiach objavené zvyšky malty, ktorá by podľa zloženia mohla pochádzať až z 9. storočia.
• Z tejto druhej stavby sa okrem hmoty kostola zachovalo aj východné okno apsidy a nika štvoruholníkového tvaru v severnej stene apsidy.
• Na apside sa zachovala časť výzdoby v podobe strieškového vlysu vytvoreného opakovaním motívu Ұ, rovnakého ako v Diakovciach a Križovanoch nad Dudváhom.
• Západná empora je riešená, na Slovensku pomerne nezvyčajne, v podobe súvislej steny, ktorá sa do lode otvára troma oblúkmi na prízemí i poschodí. Výskum ukázal, že pôvodne bolo poschodie riešené odlišne. Murovaný oblúk bol len v strednej časti, a to nielen v smere do lode, ale aj po bokoch, zrejme analogicky ako v prípade kostolíka v Juri nad Hronom. Stredný oblúk na poschodí empory má charakteristický tvar hríba. Bočné oblúky na poschodí by potom boli doplnené neskôr. Zmenou prešlo aj spodné podlažie, kde boli bočné oblúky rozšírené až ku stenám lode.
• Archeologický výskum odkryl južnú dvojpriestorovú prístavbu kostolíka, ktorej vznik sa datuje na prelom 12. a 13. storočia a podľa všetkého súvisí s faktom, že kostolík vtedy vlastnili mnísi zo Zoborského kláštora. Hlavná časť prístavby bola takmer rovnako dlhá ako loď a z východnej strany sa k nej pripájal menší priestor obdĺžnikového pôdorysu, čím celá prístavba dosiahla približne takú istú dĺžku ako samotný kostolík. Zanikla niekedy na prelome 14. a 15.
• V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia.

Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv.

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala archanjela v Príkrej

Drevený chrám v obci Príkra

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala archanjela v obci Príkra bol postavený v roku 1777. Zo stavebného hľadiska ide o trojdielnu, trojpriestorovú, trojvežovú stavbu s troma krížmi. Konštrukcia chrámu je zrubová, veže stĺpová. Drevený chrám v Príkrej je postavený na zvýšenom kamennom základe, ktorý vyrovnáva sklon terénu západným smerom. Strecha veže je pyramidálna s cibuľkovým tvarom na vrchu. Pôvodne tu boli tri zvony, z toho jeden s hmotnosťou 200 kg.

Ikonostas so štvorradovou architektúrou pochádza z 18. storočia, pričom niektoré ikony sú zo 17. storočia. Hodnotná je napríklad ikona sv. biskupa Mikuláša zo 16. storočia. Drevený chrám v Príkrej bol obnovovaný v roku 1902 a tiež v rokoch 1946 - 1947. Súčasný vzhľad chrámu je výsledkom obnovy realizovanej v rokoch 2001 - 2002.

Kostol sv. Michala na Ostrove

Obec Michal na Ostrove (maď. Szentmihályfa) leží cca 9 km západne od Dunajskej Stredy. Kostolík stojí pri hlavnej ceste na západnom okraji obce a je viditeľný aj z vlaku. Kostolík postavili zrejme niekedy v 1. polovici 14. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a sakristiou. Okolo roku 1370 bol interiér vyzdobený freskami, z ktorých sa zachovala ladislavská legenda na severnej stene lode. Neskorogotické úpravy sa realizovali koncom 15. storočia. Koncom 18. storočia (1787) bol kostolík barokovo prestavaný. Loď zaklenuli novou klenbou, ktorej oblúky sa opierajú o polpiliere pristavané v interiéri k južnej a severnej stene lode. V západnej časti lode postavili organovú tribúnu nesenú dvoma piliermi.

V roku 2017 sa začal realizovať výskum, ktorý priniesol zaujímavý objav dvoch stavebných etáp líšiacich sa použitých stavebným materiálom - dolná časť múrov je z kameňa, horná z tehál. Kostolík je peknou ukážkou gotického slohu na Žitnom ostrove, ktorý je známy skôr svojimi románskymi stavbami. V presbytériu sa zachovala pôvodná rebrová klenba, ktorej detaily sú blízke kostolu klarisiek v Bratislave a umožňujú tak datovanie do čias okolo roku 1330. Ide najmä o zdobené konzoly rebier klenby, kde nájdeme figurálne motívy anjelov s nápisovými páskami i výzdobu v tvare listov. Ozdobne spracované sú aj svorníky klenby na ktorých nájdeme Baránka Božieho, resp.

Sakristia je zaklenutá rebrovou krížovou klenbu so svornikom zdobeným reliéfom hlavy Krista. Rebrá dosadajú na plasticky zdobené konzoly, z ktorých sa zachovali už len dve na južnej strane. Interiér kostolíka bol vyzdobený gotickými freskami, z ktorým je dnes odkrytá iba časť. Ide o pás s ladislavskou legendou nasevernej stene lode, pričom do rovnakého obdobia spadá aj freska zápasu sv. Juraka s drakom v spodnej časti južnej steny pri víťaznom oblúku. Pod strednou časťou ladislavskej legendy je ešte odkrytá mladšia maľba zo 16. storočia.

Ladislavskú legendu, v tejto časti Slovenska nie tak bežnú, namaľoval priemerný maliar okolo roku 1370. Časť fresiek zakrývajú polpiliere klenby a viditeľné sú tak len tri plochy v jej oblúkoch. Pod prostredným výjavom ladislavskej legendy je časť výjavu Posledného súdu s archanjelom Michalom odsudzujúcim zatratencov z obdobia okolo roku 1520. Išlo zrejme o maľby, ktoré prekrývali pôvodnú freskovú výzdobu zo 14.

V presbytériu na severnej strane je osadená v obdĺžnikovom kamennom ráme dvojitá nika zakončená mníškou. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v dobrom stave, s novými fasádami veže a lode. Obnova objektu však ešte nie je dokončená.

Kostol sv. Michala Archanjela v Topoľanoch

Historizujúci sakrálny objekt s architektonickými prvkami staroruského staviteľstva. Vznikol v rokoch 1937 - 1938 podľa projektu Ing. E. Egressyho z Užhorodu. Ide o trojloďovú dispozíciu s krátkym transeptom a polkruhovo zakončeným presbytériom. Nad krížením je veľké pole krížovej klenby, nad ostatnými priestormi sú valené klenby, ktoré v bočných lodiach dosadajú na piliere so štylizovanou palmetovou hlavicou.

Bočné fasády sú členené slepou arkádou, v nej okná zakončené polkruhom. Nad každou archivoltou je v streche trojhranný štít. Pod oknami bol kedysi oblúčikový vlys, ktorý pokračoval na štítovom priečelí. V súčasnosti sú fasády hladké. Na priečelí je veľký otvorený oblúk, ktorý dosadá na arkádovú pristavanú predsieň. Veža je situovaná nad trojhranom štítu priamo do strechy. Zo štyroch strán ju obklopujú malé vykrojené štítové nadstavby, pripomínajúce kokošníky. Cibuľovitá strecha veža dosadá na trojuholníkové štíty. Z frontálneho pohľadu sa pri hlavnej veži uplatňujú aj dve väčšie strešné cibuľovité vežičky bočných lodí. Ďalšia strešná vežička s cibuľou sa nachádza nad krížením lodí.

Hlavný oltár s obrazom sv. Michala archanjela je z prvej polovice 18. storočia, pochádza zo starého kostola (postaveného v roku 1718), ktorý pred rokom 1937 zbúrali. Obraz sv. Martina biskupa z roku 1889 je od J. Petrovitsa. Stav chrámu je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v severnej časti obce.

Kostol sv. Michala Archanjela v Lančári

Kostol sv. Michala Archanjela v Lančári

Kostol sv. Michala Archanjela v Lančári sa svojím monumentálnym zjavom týči na návrší prírodnej rezervácie Chríb a je najvýraznejšou dominantou širokého okolia. Je postavený na základoch staršieho kostola z roku 1332, v ktorom sa pravdepodobne miesili vplyvy románskeho a gotického slohu. Súčasťou areálu je renesančné protiturecké opevnenie zo 17. storočia, ktoré bolo postavené na mieste pravekého valu z mladšej doby železnej. Podobné boli postavené pri kostoloch v Šenkviciach a v Chtelnici, ktoré sa však nezachovali. Obranný charakter opevenenia potvrdzuje prítomnosť strielní, ktoré sa nachádzajú v prednej časti pri vstupnej bráne.

Po roku 1720 pribudla hranolová veža a brána v južnej časti opevnenia. Horné podlažie veže povodne slúžilo ako zvonica, pričom pôvodné zvony zo 17. a 18. storočia s reliéfmi Panny Márie a reliéfmi sv. Michala archanjela boli nahradené v roku 1926 novými. Spodné podlažie sa využívalo ako kaplnka zasvätená trpiacemu Spasiteľovi a neskôr Jánovi Nepomuckému. Kaplnka už neslúži svojmu pôvodnému účelu, rovnako ako menší objekt vedľa veže, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou kostnicou.

Súčasná podoba kostola je výsledkom neskororenesančnej prestavby pôvodného objektu okolo roku 1670 a jej neskoršej fázy z rokov 1723 - 1733, kedy k jednoloďovému kostolu pribudla priečna loď. Pôdorys kostola tak dostal podobu gréckeho kríža. Loď kostola a svätyne sú zaklenuté valenou klenbou s lunetovými výsečmi, ktorá je typická pre renesanciu a ranné baroko. Podobný kostol s takýmto dispozičným riešením sa na západnom Slovensku nenachádza. Do kostola sa vstupuje cez dva portály, ktoré sa nachádzajú v južnej stene hlavnej lode a transeptu. Pôvodný portál bol však umiestnený v západnej časti, vtedy ešte jednoloďového kostola. Dnes tento priestor slúži ako Kaplnka Božieho hrobu.

Význam kostola v dnešnej dobe spočíva predovšetkým v jeho unikátnej maliarskej výzdobe z obdobia renesancie, baroka a rokoka. Nástenné maľby v kostole sv. Michala archanjela sa považujú za najkrajšie barokové maľby na našom území. Pri kostole boli natáčané slovenské filmy: Na baňu klopajú, Kuruci do zbrane!, Súdim ťa láskou a iné. Z nádvoria kostola je pekný výhľad na okolité obce okresu Piešťany, Hlohovec a Trnava. Prístup k historickej pamiatke je z časti obce Lančár, cca 400m po ceste vedúcej od dolného kostola sv. Jozefa, okolo budovy bývalých potravín coop jednota. Parkovanie je možné v dolnej časti obce, alebo vyššie pri budove bývalých potravín coop jednota.

Kostol sv. Michala Archanjela v Čachticiach

Neďaleko siluet Čachtického hradu sa skrýva zaujímavý skvost vidieckej architektúry - Kostol sv. Michala Archanjela v Čachticiach. Pôvodne sa predpokladalo, že kostol je datovaný do roku 1595. No výskum ukázal, že jeho prvé základy siahajú až do 14. storočia. Pôvodná stavba kostola sa skladala z lode a svätyne. Neskôr pribudla sakristia a na konci 16. alebo v priebehu 17. storočia aj veža, na ktorú vedú úzke strmé kamenné schody. Kostol bol v 15. a 16. storočí opevnený.

Stavitelia, ktorí pôvodný kostol postavili, neboli podľa archeológov „prvotriedni majstri“. Zaujímavosťou je mimoriadne nepravidelný pôdorys svätyne. Gotické prvky si kostol zachoval, pribudla aj renesančná architektúra. Vo vnútri kostola sa nachádza niekoľko hrobov. Výskum vyvrátil ľudovú tradíciu, že kostol postavili husiti. V súčasnosti je kostol sv. Michala Archanjela po rekonštrukcii. Po “vybielení” ešte viac vynikli lomené gotické oblúky okien a hrebienková renesančná klenba lode.

Kostol sv. Michala Archanjela v Michal nad Žitavou

Súčasný Kostol sv. Michala Archanjela v Michal nad Žitavou bol počas svojej existencie viackrát rekonštruovaný. Najväčšie rekonštrukcie sa uskutočnili po 2. svetovej vojne, keď bol na viacerých miestach zasiahnutý delostreleckou paľbou, a potom po roku 1989. Kostol sv. Michala Archanjela je jednoloďová sakrálna stavba s polygonálnym presbytériom. Predstavaná veža je zavŕšená ihlanovou strechou. Fasáda kostola je členená opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami.

Oltár je centrálne stavaný do výšky okolo hlavného obrazu sv. Michala Archanjela. Vľavo od oltárneho obrazu je umiestnená socha sv. Štefana, vpravo socha sv. Ladislava, uhorských kráľov, ktoré odrážajú čas postavenia kostola v dobe silnej maďarizácie. Nad oltárnym obrazom sú stupňovite umiestnené sochy štyroch západných cirkevných otcov: sv. Augustína, sv. Gregora Veľkého, sv. Hieronyma a sv. Ambróza. Uprostred na najvyššom stupni je socha znázorňujúca Boha Otca. Bohostánok nesie zobrazenie sediaceho vyučujúceho Krista, po stranách štyria anjeli s nápisom „Sanctus“.

V strede presbytéria je novodobý drevený oltár (obetný stôl) s výjavom Pánovej poslednej večere, na ktorom sa v súčasnosti slávi sv. omša, a ambona s plastikou sv. Michala Archanjela. Na podstavcoch na stenách pri presbytériu sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. Taktiež sa tu nachádza relikviár s relikviami sv. Ambróza, sv. Karola Boromejského, sv. Benedikta a sv. Konštantína. Na bočnej stene je obraz Božieho milosrdenstva.

Na bočných stenách v lodi kostola sa nachádzajú olejomaľby Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho od známeho slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa, ktoré boli na pôvodných bočných oltároch. Na dvoch bočných oltároch sú sochy sv. Jozefa a sv. Terézie z Lisieux. Ďalej na podstavcoch ešte menšie sochy sv. Antona Paduánskeho, sv. Vendelína a sv. Jána Pavla Druhého. Na chóre sa nachádza mechanický píšťalový jednomanuálový, 10-registrový organ. Vymaľovanie interiéru kostola sa uskutočnilo v roku 1923. Je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu, ktorý sa zameral na výzdobu klenieb. Na zreteli mal aj patrocínium chrámu - sv. Michala Archanjela - preto na obrazoch namaľoval množstvo postáv anjelov.

Na klenbu vo svätyni umiestnil obraz s anjelmi, ktorí adorujú pred svätou Hostiou a kalichom s Pánovou krvou v rukách anjela v strede. Víťazný oblúk je zobrazením dejín spásy, v centre s archou zmluvy s dvoma cherubínmi. Archou zmluvy v Novom zákone je Panna Mária. Na pravej strane oblúka vidieť starozákonné postavy: Abraháma a Izáka, Mojžiša a kráľa Dávida, sedemramenný svietnik a anjela s tabuľami Desatora; na ľavej strane zas sv. Petra a Pavla, sv. Cyrila a Metoda a anjelov s krížom. Na klenbách v lodi je viacero obrazov. Na prvom je Najsvätejšia Trojica, na ďalšom Svätá rodina s anjelmi. Na strednej klenbe sú zobrazení 4 anjeli a 4 evanjelisti. Na obraze sv. Andreja Svorada a Beňadika, slovenských pustovníkov, vidieť jaskyňu na Skalke a siluetu Trenčianskeho hradu. Na klenbe nad chórom je zobrazená sv.

Pri presbytériu zo severnej strany je malá kaplnka; v nej sa nachádza obraz Panny Márie Matky ustavičnej pomoci a obraz Sedembolestnej Panny Márie, kamenná socha Piety z 2. pol. 19. stor. a kríž z 1. pol. 19. stor. Pri bočnej kaplnke sa nachádza mramorová krstiteľnica s vyrezávaným dreveným svietnikom. Kostol posvätil (dedikoval) po generálnej oprave 2. októbra 2005 nitriansky biskup Viliam Judák.

tags: #chram #sv #michala #archanjela