Farnosť Dolná Maríková patrí do Považskobystrického dekanátu Žilinskej diecézy. Takmer 2600 farníkov z Dolnej Maríkovej i filiálok Hatného a Klieštiny môže duchovnú pomoc a podporu načerpať v Kostole svätého Petra a Pavla alebo v Kaplnke svätého Jozefa v Hatnom.
Oblasť Marikovskej doliny je vymedzená a utváraná riečnym tokom Marikovského potoka, jej prítokmi a hrebeňmi okolitých hôr. Od obdobia praveku je väčšia hustota osídlenia v dolnej časti doliny, ktorá sa zužuje zhruba od vrchu Bôn (748) na ľavej strane a na pravej strane vrchom Michalová (601). Reliéf územia Marikovskej doliny v jej dolnej časti tvoria prevažne silne členité vrchoviny.
Prvou zachovanou písomnou pamiatkou o obci a o celej Marikovskej doline vôbec je donačná listina, vydaná Karolom Róbertom a Anjou, uhorským kráľom pre magistra Ondreja, syna Kiliana. Listina je datovaná 12. júlom 1321. Nie je náhodou, že k donácii Marikovskej doliny došlo práve v roku 1321. Totiž 18. marca 1321 zomrel na svojom hrade v Trenčíne “Pán Váhu a Tatier“, dlhoročný odporca Karola Róberta, Matúš Čák Trenčiansky. Jeho majetky (aj Bystrický hrad s okolím) rozdelil panovník Karol Róbert svojim prívržencom.
Archeologické náleziská
Z katastra Udiče (skôr kataster Malá Udiča) pochádzajú nálezy tzv. štiepanej industrie vyrobenej z kameňa (Budínský-Krička 1950; 1952). Tieto nálezy pravdepodobne spadajú do neskorej doby kamennej (cca 4000-2000 pr. Kr.). Ako kamenná surovina boli používané horniny rádiolarit a rohovec, zdroje týchto hornín sa nachádzajú v širšom okolí oblasti (rádiolaritová surovina nájdená v katastri obce Stupné, poloha Podprosnie obr. 1, 2).
Ďalšími náleziskami spadajúcimi do neskorej doby kamennej sú výšinné sídliská Hatné, poloha Hrádok (ľavý breh Marikovského potoka) a Dolná Mariková poloha Široká (Janšák 1930; Petrovský-Šichman 1965; Moravčík 2000a). Na nálezisku v Malej Udiči bolo tiež zistené aj mladšie osídlenie datované do staršej doby železnej (tzv. Z už spomínaného náleziska v Hatnom, poloha Hrádok, pochádzajú aj mladšie nálezy, datované do mladšej doby bronzovej, staršej doby železnej (lužická kultúra) a nálezy z včasného stredoveku datované do 9. storočia (Moravčík 2002). Na pravej strane Marikovského potoka oproti sa nachádza druhé nálezisko označované rovnako Hrádok.
Zaujímavé nálezy pochádzajú z katastra Prosného, poloha Uhliská. V polohe Uhliská bolo archeologickým výskumom zachytené obetisko (kultové miesto) (Pieta, Moravčík 1980). Tieto nálezy sa spájajú s etnikom Keltov, s datovaním do mladšej doby železnej (obr. Vrch Michalová nachádzajúci sa zhruba na rozhraní Dolnej a Hornej Marikovej je jedným z najvýznamnejších nálezísk regiónu Marikovskej doliny a pravdepodobne aj širšieho okolia.
V polohe Široká tu bolo zachytené osídlenie z viacerých období. Najstaršie nálezy patria už hore uvedenej dobe kamennej (obr. 5). Stredoveké osídlenie, staršie z 9. storočia je doložené predmetmi z kovu, ale aj keramikou (Meliš 2003), mladšie stredoveké osídlenie spadá do 12.-13. storočia (obr. 6) (Moravčík 2000b). Dolná Mariková, vrch Bôn, na južnom svahu temena vrchu, cca 40m pod temenom (osada Lamošovce) našli sa atypické črepy pravdepobone zo záveru staršej doby železnej, alebo z prelomu letopočtov.
Z katastra Hornej Marikovej, poloha Šúvalky (poloha sa nachádza pod vrcholom Orgoňovej Kýčery 960) pochádza zaujímavá pamiatka, ktorú predstavujú znaky vyryté do skaly. Význam ani pôvod týchto znakov nie je známy (obr.
V obci sa nachádzajú dva významné objekty - dve opevnenia v polohe Hrádek, umiestnené severne od obce po oboch stranách Marikovského potoka. Obe však boli narušené ťažbou kameňa. História opevnení siaha hlboko do minulosti, pred prvé písomné zmienky o obci. zachovalejší z hrádkov sa nachádza na ľavej strane potoka. najstaršie nálezy keramiky hovoria o živote na tomto opevnení už v dobe kamennej (eneolit - 3. tisícročie p. n. l.). Vtedy tu žil ľud s kultúrou kanelovanou. Osídlenie pokračovalo o niečo neskôr v dobe bronzovej a železnej (halštadskej) sídlil na hrádku a jeho blízkom okolí ľud lužickej kultúry. Ďalšia etapa osídlenia pokračovala až po príchode Slovanov, kedy tu vzniklo opevnenie slovanských predkov. Trvalo len krátko a jeho pokračovanie v stredoveku možno spojiť so vznikom osady Hatné (spomína sa až v 14. stor. v roku 1321, ale určite vznikla aspoň sto rokov skôr).
Na prelome letopočtov bol opevnený aj hrádok na pravom brehu Marikovského potoka a okolo vzniklo sídlo púchovskej kultúry. Dokumentujú to nálezy keramiky, kamenných osličiek, kusov prepálenej tehloviny (pozostatky drevených obydlí). Neskôr (14. - 15.stor.) si na pravostrannom hrádku vybudoval svoje sídlo miestny zemepán. Osud oboch hrádkov zavŕšil kameňolom, ktorý jeden z objektov úplne zničil a druhý znečne narušil. Oba sú vyhlásené za archeologické lokality. V obci sa traduje rozprávanie o koženom moste spájajúcom hrádky, ktorým odporujú nálezy hovoriace o tom, že hrádky neboli ani v jednom z období osídlené súčasne.
Najstaršia známa podoba názvu obce je Possessio Hathna. Z etymologického hľadiska má tento názov v slove „hať“, prípadne „hatať“. Z historického hľadiska hať pomenúva hrádzu na zastavenie alebo usmernenie toku, ale aj ohradu či medzu. Aj historický slovník slovenského jazyka považuje názov Hatné za proprium (vlastné podstatné meno - geografický názov) adekvátne slovu hať. Starší autori tvrdia, že križovatku ciest z Púchovskej a Marikovskej doliny v Hatnom chránili dva Hrádky tesne oproti sebe stojace, čo bolo predmetom pre vznik názvu Hatné. V roku 1405 má názov podobu Hatne, Hatna.
Magister Ondrej, syn Kiliána, prvého vlastníka obce, je považovaný za zakladateľa zemianskeho rodu Hatňanskovcov (de Hatna). Najznámejší z neho sú Ján z Hatného, ktorý dostal od cisára Žigmunda za vojenské zásluhy panstvo Budatín. Juraj z Hatného, kapitán v Ilave. Rafael z Hatného, ďalší majiteľ Budatína. Tento rod trval do roku 1510. V 16. Roku 1560 panovník Ferdinand I. daroval celé bystrické panstvo Gašparovi Šerédymu, od ktorého ho prevzal Ondrej Balása. Balásovcom patrilo Hatné do 19. Z cirkevného hľadiska Hatné patrilo farskému úradu Udiča až do roku 1755, kedy prešlo k farnosti Dolná Mariková. Do tohto roku sa spomína aj drevený evanjelický kostol v Hatnom, zasvätený Sv. Matejovi. Po prevzatí panstva Žigmundom Balaššom prestúpila väčšina obyvateľstva na katolícku vieru. Po zhoherí kostola postavili na jeho mieste malú murovanú kaplnku Sv.
V roku 1783 nariadila Trenčianska župa obciam, ktoré ešte nemali pečať, dať si vyhotoviť vlastné pečatidlo. Pečatidlá vyrábala neznáma dielňa podľa jednej osnovy. Takéto bolo aj pečatidlo Hatného. Malo okrúhly tvar (priemer 23 mm), v jeho poli je vyobrazený muž držiaci v rukách motyku klčovnicu Kolopis počate bol SIGIL (LUM) P(OSESSIONIS).HATNE. Obrazový motív vychádza z zo staršej tradície zúrodňovania pôdy na osídlenom pozemku. Prvé sčítanie ľudu je z roku 1784. V roku 1786 píše v Lexikone Ján Matej Karabinský, že Hatné sa stalo známe tým, že v roku 1719 prišlo na svet v obci teliatko s dvoma hlavami a jedným okom na každej hlave.
Najčastejšie mená: Janík, Ragula, Seko, Kondrk, Brhel, Štefrta, John, Kovalčík. Zemani boli Štefan Buday-Čavrčka, Ján Šarlay, Ján a Juraj Buday - Žilovec. Podľa štatistík sa v obci konali 3 - 4 sobáše ročne. Najviac detí sa rodilo v zemianskych rodinách. Ročný priemer bol deväť detí, viaceré po narodení zomierali. Do prelomu 19. a 20. V roku 1912 bola v obci postavená kamenná škola. Škola bola maďarská. Prvá učiteľka sa volala Ilona Vadasz (Elena Piačková). Do školy chodilo 80-90 detí. Učiteľov menovala maďarská vláda. Nevedeli rozprávať po slovensky a dlho v obci nevydržali. Až v roku 1918 sa začalo vyučovať po slovensky.
Z najvýznamnejších učiteľov treba spomenúť Jána Šajtlavu, rodáka z Hliníka nad Váhom, ktorý sem prišiel 1. septembra 1932. Vtedy chodilo do školy 140 detí (hlavne v zime, pretože od jari do zimy museli pomáhať pri prácach na poli a pásť dobytok). Deti boli chudokrvné, podvyživené, hygienicky zanedbané. Škola bola funkčná do 30. júna 1977. Dnes sa v jej zrekonštruovaných priestoroch nachádza materská škola. V Hatnom sa nachádzali dve zemianske kúrie, o ktorých sa nezachovali stopy. Rovnako ani pôvodný pôdorys, architektúra zrubových dreveníc ani viaceré kultúrno-historické pamiatky. Jediné kultúrno-historické pamiatky v obci sú: neobaroková kaplnka sv. Jozefa na cintoríne z roku 1802, stará zrubová zvonica na podmurovke z druhej polovice 19. 24. v jeseni 1924 bol do Hatňanskej pošty zavedený telefón.
Od 5. po skončení 2. svetovej vojny bolo Hatné suverénou obcou.Obecný úrad viedol matriku narodených i zomrelých, mohol uzatvárať manželstvá, riadil sa finančným rozpočtom. No obdobie krízy na konci 70. Pod Rímskokatolícku cirkev farnosť Dolná Mariková patria filiálky: Hatné, Klieština, Hadoše, Besné a Kátlina. Vo farnosti Dolná Mariková je farský Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla z roku 1760 a v Hatnom je Kaplnka sv. Jozefa.
Rímskokatolícka farnosť Dolná Mariková patrí pod Dekanát Považská Bystrica a dekanát pod Žilinskú diecézu. Pod Rímskokatolícku cirkev Dekanát Považská Bystrica patria farnosti: Dolná Maríková, Dolný Moštenec, Domaniža, Horná Maríková, Jasenica, Papradno, Podskalie, Považská Bystrica - Mesto, Považská Bystrica - Rozkvet, Považská Bystrica - Sv. rodiny, Považská Teplá, Považské Podhradie, Prečín, Pružina, Slopná, Sverepec, Udiča.
V Dolnej Marikovej preskúmal v 50. a 60. rokoch významný slovenský archeológ Dr. A. Petrovský - Šichman jedno z významných Slovanských hradísk, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou patrili pôvodne práve do sféry vplyvu uvedeného centrálneho hradiska v Divinke. Jedná sa o hradisko, ktoré sa nachádza na skale Široká v časti nazvanej Šimunky. Ako uvádza Štefan Meliš ,,vznikol na nej hrádok už koncom doby kamennej (bádenská kultúra). Sídlil tu ľud Púchovskej kultúry a usadili sa tu slovania zrejme ešte za čias Pribinu alebo ešte skoršie. V dobe Veľkomoravskej tu zrejme vládol nejaký menší veľmož. Našlo sa tu mnoho predmetov získaných iba pred pár rokmi. Päť železných veľkomoravských hrivien, radlica, kosy, čeriesla, pozlátený gombík, železné kľúče odo dverí, nožíky, veľkomoravský jazdecký strmeň a iné predmety, ktoré svedčia o veľkom význame tejto lokality...
Kostol sv. Petra a Pavla v Dolnej Marikovej
História Kostola sv. Petra a Pavla v Dolnej Marikovej siaha až do roku 1758, kedy bol postavený. Odvtedy už prešiel viacerými rekonštrukciami a úpravami. Jednou z posledných bola aj výmena veže. V r. 2016 dostal kostolík novú strechu a o rok neskôr novú fasádu a okná. V roku 2016 sa zrealizovala onova strechy kostola, v roku 2017 obnova fasády kostola a výmena okien a v roku 2018 obnova vnútorných omietok kostola so sanačnými prácami v celom kostole, výmena troch vchodových dverí, nové osvetlenie, nové el. vykurovnie. Obnova sa zrealizovala za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR, milodarov veriach z farnosti Dolná Mariková, filiálok Hatné a Klieština, rodákov a ľudí dobrej vôle.
Kontakt Kňazi pôsobiaci vo farnosti PaedDr. Ľubomír Vavro, farár Cyril Šujak, kanonik na odpočinku Sväté omše v Dolnej Marikovej Každú nedeľu o 8:00 a 11.30 hod. V týždni pokiaľ nie je vyhlásené inak: ranná o 6:30 hod. - zväčša štvrtok 7.15 hod. v sobotu večerná o 17:30 hod. - zväčša pondelok, utorok, streda, piatok.
Osobnosť Cyrila Šujaka
Obyvatelia Dolnej Marikovej mali veľmi radi duchovného Cyrila Šujaka. Jozef Šujak hovorí, že v minulosti nastala aj doba, keď režim prenasledoval kňazov a výnimkou nebol ani ich pán kanonik. „Pre prenasledovanie nemal život veru ľahký. Prežil, a pán Boh mu nakoniec dal dožiť sa vysokého veku.
Cyril Šujak bol významnou osobnosťou farnosti. Za bývalého režimu bol prenasledovaný, no nezatrpkol. Jeho spomienky sú vzácnosťou.
Iné mená:druhé meno Metod Tituly:trpiteľ za vieru, honorárny dekan, honorárny kanonik, Mons. Dátum a miesto vysvätenia : 15. 17. 18. január 2019; Dolná Mariková, okr. Pov. Životopis: Po ukončení štúdia teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol 15. júna 1947 vysvätený za kňaza. Na primičný obrázok si zvolil výrok kráľa Dávida: „Kto som ja, Pane, že si ma doviedol až sem?“ V rokoch 1947-1950 bol kaplánom v Terchovej, v rokoch 1950-1951 v Soblahove. V r. 1951 bol uväznený a poslaný do tzv. pomocných technických práporov. Do pastorácie sa vrátil v r. 1954 a dva roky bol kaplánom v Krásne nad Kysucou. V r. 1956 bol kaplánom vo Valaskej Belej, v r. 1957 vo Veľkom Rovnom, v rokoch 1957-1959 v Považskej Bystrici. Od r. 1959 spravoval farnosť Kolárovice až do r. 2001. V r. 1980 bol menovaný za čestného dekana. Na odpočinku žil v rodisku. V r. 2007 sa stal honorárnym kanonikom Katedrálnej kapituly v Nitre. V r. 2018 mu bol udelený titul pápežského kaplána. Svätú omšu spojenú s pohrebnými obradmi slávil nitriansky sídelný biskup Mons. Viliam Judák 23. januára 2019 v Dolnej Marikovej.
Udalosti a aktivity vo farnosti
Obec Dolná Mariková organizuje každých 5 rokov Stretnutie Marikovských rodákov. Prvýkrát sa stretnutie konalo v r. 1994 a v tomto roku, 29. júna sa uskutoční v poradí už šieste. Ďakovná sv. omša - 12.5.2018. Pri príležitosti zrealizovania obnovy exteriéru Farského kostola sv. Petra a Pavla v Dolnej Marikovej sa konala ďakovná sv. omša dňa 12.mája 2018 o 15.00 hod. s diecéznym biskupom Mons. Tomašom Galisom. Petro-Pavlovské slávnosti sa uskutočnili 26. júna 2022 a prilákali množstvo ľudí, ktorí si "vychutnávali" kultúrny program a výborné jedlá. Október - mesiac úcty k starším 2018. K jesennému obdobiu už tradične patrí posedenie seniorov. V roku 2018 pán kanonik Cyril Šujak oslávil 99. narodeniny a bol mu udelený titul Monsignor za výnimočnú službu Bohu, cirkvi a ľuďom.
Monografia Dolná Mariková 1321-2021
Publikáciu vydala obec Dolná Mariková pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci a pokrstená bola 28. augusta 2021. Odvtedy si ju zakúpilo veľa našich spoluobčanov, rodákov, sympatizantov a zberateľov. Podľa vyjadrení širokej verejnosti ale aj odborníkov je kniha spracovaná a vydaná na vysokej úrovni. Svedčí o tom aj umiestnenie v súťaži "Najkrajšia kniha a propagačný materiál za rok 2021", kde obsadila 2. miesto v kategórii Knihy o obciach - monografické publikácie. V auguste sme oslávili 700. výročie prvej písomnej zmienky o našej obci. Na slávnosti bola pokrstená monografia obce Dolná Mariková, ktorú obec pri tejto príležitosti pripravila. Knihu je možné zakúpiť na Obecnom úrade a stojí 30,00 €. Detail Informácia Zostavovatelia Ing. Peter Šujak, Mgr.
Pod Rímskokatolícku cirkev farnosť Dolná Mariková patria filiálky: Hatné, Klieština, Hadoše, Besné a Kátlina. Vo farnosti Dolná Mariková je farský Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla z roku 1760 a v Hatnom je Kaplnka sv. Jozefa.
Tabuľka: Prehľad kňazov a svätých omší vo farnosti Dolná Maríková
| Kňazi pôsobiaci vo farnosti | PaedDr. Ľubomír Vavro, farár |
|---|---|
| Cyril Šujak, kanonik na odpočinku | |
| Sväté omše v Dolnej Marikovej | Každú nedeľu o 8:00 a 11:30 hod. |
| V týždni (pokiaľ nie je vyhlásené inak): ranná o 6:30 hod. - zväčša štvrtok 7:15 hod. | |
| V sobotu večerná o 17:30 hod. - zväčša pondelok, utorok, streda, piatok |
Pre žiakov 3. ročníka Základnej školy v Dolnej Marikovej a ich rodičovProsím rodičov, aby dohliadli na prípravu k 1. sv. prijímaniu svojich detí. Svätá spoveď a spytovanie svedomia pre deti k 1. svedomia) môžeš ísť na sv. spoveď. a papierik s napísanými hriechmi. ťažkých hriechoch aj ich počet a okolnosti). Ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. polepšiť a hriechu sa chrániť. a aby som sa naozaj polepšil. svedomie podľa 10. Božích prikázaní:1. ráno, večer a cez deň? Modlím sa pozorne a nábožne?2. Božie meno, meno Ježiša a Márie zbytočne, nadarmo? nadávku? Nesmial som sa na svätých veciach?3. nedeľu a prikázaný sviatok na svätej omši? som sa s inými?Nevyrušoval som? Nepracoval som v nedeľu?4. otcovi a matke? Neklamal som rodičov? Pomáhal som im? Modlím sa za rodičov? Som úctivý voči starším? v škole? Správal som sa slušne voči učiteľom a spolužiakom? svedomite školské povinnosti?5. a bil so súrodencami? Bol som dobrý voči kamarátom? Nenadával som im? sa? Neubližoval som? Chránil som zdravie svoje a iných? Netýral som zvieratá?6. Nezosmilníš. a 9. si, že moje telo je chrám Boží? Mám k nemu úctu? a filmy? Nepokradneš. a 10. Vrátil som čo nie je moje? Nepoškodil som veci iného? Bol som lakomý? neochotný a tvrdý voči ostatným doma?8. som niekoho? Neklamal som pri hre? Hovoril som vždy pravdu?