Kostol svätého Bartolomeja je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou. V článku sa pozrieme na jeho vývoj, architektonické prvky a významné udalosti, ktoré ho formovali.
Kostol svätého Bartolomeja v Prievidzi
História kostola
Na bočnom oltári sv. Mikuláša sa nachádzal starý nápis z roku 1212, od ktorého sa predpokladá, že tento oltár alebo kostol mohol pochádzať z tohto obdobia, uvádza sa v Kanonickej vizitácii z roku 1792. Kostol bol v čase vizitácie kamenný a mal 5 oltárov. Ku kostolu bola pristavená sakristia. Kostol mal tiež murovaný chórus, v ktorom sa nachádzal organ s 8 mutáciami, spodnými pedálmi a s možnosťou 3 mutácií. Kostol bol zničený požiarom dňa 14. 8. 1706.
Z pôvodnej budovy kostola, vďaka Teodorovi Lubomírskemu (starosta zálohovaných spišských miest), bol v roku 1708 postavený nový barokový Kostol sv. Bartolomeja (druhý kostol?). Strechu mal šindľovú. Vedľa kostola stála veža, v ktorej sa nachádzali 3 zvony.
Podľa zápisu z kanonickej vizitácie z roku 1792 bol v tom čase kostol malý a v mizernom stave a preto žiadali panovníka, aby im postavil nový kostol. Dňa 26.6.1803 dekan Starej Ľubovne, listom j.č. 725/1803, oznamoval spišskému biskupstvu, že už v roku 1792 bolo rozhodnuté postaviť v Hniezdnom nový kostol. Pre vojenské udalosti to nebolo možné, teraz áno.
Listom j.č. 1446/1803 Miestodržiteľská rada odpovedá biskupstvu, že stavba kostola je možná, ale ceny materiálov sa zvýšili, preto žiada o zaslanie nového rozpočtu pre potreby Uhorskej komory. Hniezdňanský farár Martin Kiszko dňa 20.1.1804 (j.č. 171/1804) oznamuje biskupstvu, že rozpočet a plán stavby už dal dvakrát vyhotoviť a odovzdal účtovníkovi (uhorskej) Provincie XVI. spišských miest Haderovi, ktorý ich drží u seba. Prosil biskupstvo, aby si dokumenty vyžiadalo od Hadera a zaslalo ich Kráľovskej komore.
Následne dňa 18.4.1806 (j.č. 440/1806) farár Martin Kiszko oznámil biskupstvu, že po 19 ročnom úsilí, na základe kráľovskej rezolúcie od Miestodržiteľskej rady, na stavbu nového kostola od základov a veže pokrytej medeným plechom dostal 10.105 rýnskych zlatých a 18 3/12 grajciarov. Veriaci mali dodať len ručnú prácu a dovoz materiálu. Prosil o povolenie profanizovať starý kostol, aby sa mohol zbúrať a osadiť základný kameň nového kostola.
Kanonická vizitácia z roku 1832 uvádza: "V roku 1808 na náklady jeho najsvätejšieho majestátu apoštolského kráľa Františka I, bol kostol od základov postavený ako murovaný a začal sa používať už na jeseň roku 1814. V roku 1817 farnosť dostala od Provincie XVI spišských miest, prostredníctvom baróna Imricha Fischera, ďalšie prostriedky na stavbu. Ide o renesančnú stavbu.
V kostole bolo 9 oltárov, kedysi spravovaných hniezdňanskými cechmi. Oltáre sa zachovali dodnes, aj vďaka starostlivosti hniezdňanského farára vdp. Výročie posviacky chrámu sa slávi 16. Odpustová slávnosť sa slávi 24. augusta, na sv. Bartolomeja.
Súčasný (tretí?) Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom.
Kostol prešiel niekoľkými opravami (1942, 1945, 1966). Vonkajšok kostola je členený lizénovými rámami. Na západnej strane asymetricky na os kostola je postavená veža, zastrešená dvojitou barokovou prilbou a zakončená dvojkrížom. Má štyri zvukové okná. Vnútrajšok kostola tvorí trojloďový pseudohalový priestor. Každá loď má má svoj osobitný vchod. Pri vchode do hlavnej lode dvere oddeľujú malú predsieň. Tu nad vstupom je vstavaný chór s vypuklým múrom. Svätyňa má oválny uzáver, z pravej strany je vchod do sarkristie. Stredná loď a svätyňa sú zaklenuté pruskými, bočné lode českými klenbami. Kostol osvetľuje desať okien: dve vo svätyni a osem v bočných lodiach. Dlažba je vykladaná obdĺžnikovými mramorovými dlaždicami. Maľba na klenbe svätyne znázorňuje súd Najsvätejšej Trojice nad svetom. Na klenbe hlavnej lode sú štyri obrazy, predstavujúce útek do Egypta, zázračné rozmnožovanie chleba, poslednú večeru a vyháňanie predavačov z chrámu. Do múrov kostola sú vpasované štyri červené mramorové tabule - náhrobníky.
Vývoj kostola sv. Bartolomeja v Hniezdnom v tabuľke
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 1212 | Predpokladaný vznik prvého kostola alebo oltára |
| 14. august 1706 | Zničenie kostola požiarom |
| 1708 | Postavenie nového barokového kostola |
| 1792 | Žiadosť o nový kostol kvôli zlému stavu |
| 1808 | Začiatok stavby murovaného kostola od základov |
| Jeseň 1814 | Začiatok používania nového kostola |
| 1817 | Ďalšie prostriedky na stavbu od Provincie XVI spišských miest |
Interiér kostola
Hlavný oltár sv. Bartolomeja. Obraz sv. Bartolomeja. Sochy sv. Petra a Pavla.
- Oltár sv. Mikuláša: Pochádza z pol. 18.st., polychrómovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Mikulasa /olej na plátne 120x60/, po stranách 2 plastiky biskupov. Obraz sv. Mikuláša. Sochy sv. Augustína (cca 95 cm) a sv. Oltár sv. Mikuláša. Oválny obraz sv. Heleny.
- Oltár sv. Anny: Barokový, zo začiatku 18.st., polychromovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry sa nachádza obraz Panny Márie a sv. Anny. V nadstavci reliéf korunovaním Panny Márie a s postavou sv. Oltárny obraz sv. Anny.
- Oltár sv. Kríža: Oltár sv. Kríža. Obraz sv. Kríža. Plastika sv. Heleny. Plastika svätice s ružami (sv. Terézie?). Oltár sv. Kríža. Oltárny obraz sv. Kríža. Oltárny kríž (pôvodne z oltáru sv. Kríža).
- Oltár sv. Jozefa: Je to barokový oltár, zo začiatku 18. storočia, polychromovaná drevorezba.V strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Jozefa, na prerušovanom tympanóne plastiky sv. Jozefa a sv. Obraz sv. Jozefa. Nadstavec oltára: okrúhly obraz Panny Márie; socha sv. Antona Paduánskeho s Ježiškom (v = cca 60 cm); Socha sv. Jozefa.
- Oltár sv. Jána Krstiteľa: Barokový oltár, pochádzajúci okolo roku 1700, polychromovaná drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz sv. Obraz sv. Jána Krstiteľa (olej na plátne 150 x 85 cm); rám z červ. Plastika sv. Plastika sv. Nadstavec oltára: obraz malého Ježiška a sv. Jána Krstiteľa (Ø 80 cm); sochy sv. Socha sv. Socha sv.
Zvuková strieška s plastikou sv. Heleny vo vrchole (socha sv. Heleny).
Klasicistická krstiteľnica, (polovica 18. stor.), kamenná, kalichový tvar s medeným vrchnákom zakončeným barokovou guľou a krížom. Na nohe uprostred s prstencom. Zdobená lístkovým dekórom, a dedikačným nápisom na vyčnievajúcom okraji. Na krtiteľnici je uvedené meno "Stachowski Johannes", je preto pravdepodobné, že krstiteľnica pochádza z obdobia pôsobenia tohto kňaza ako farára v Hniezdnom (bol farárom v rodnej dedine) v rokoch 1693 - 1707.
Epitaf - z r. l803, leštený mramor. Na ľavej strane kostola na jednom zo stĺpov je umiestnený Epitaf. Dnes ťažko čitateľný text hovorí o pamätníku na hrob "manželky Salome Kschensig, ktorá v 18-tich rokoch života zomrela pri Terespole na hraniciach Ruska 14. Plastika sv. Obraz sv. Súsošie Pieta - polychr. Socha sv. Pavla - plychr. Plastika sv. Obraz sv.
Kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice na stĺpe - nachádza sa pred vonkajším vchodom kostola (SL 769) na parcele 1/3, asi vo vlastníctve Obce Hniezdne. Neskoré baroko. Upravovaný v rokoch 1873, 1939, a v roku 2002akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Medzi národné kultúrne pamiatky zaradený 12.07.1974 pod číslom 872/3. Plastiky v = cca 90 cm; (SL 770), Stĺp - červený vápenec.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého - (začiatok 16. storočia) - pri kostole (asi vo vlastníctve Obce Hniezdne), klasicizmus, na parcele 1/4. Kaplnka sv. Jozefa (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na pravej strane pri družstve na parcele č. 730. Ide o prícestnú barokovú kaplnku, ktorá bola postavená určite pred rokom 1767. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na ľavej strane pri sade. Spomína sa v kanonických vizitáciách v rokoch 1792 a 1832.
Kostol svätého Bartolomeja v Hniezdnom
Architektonické prvky
Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom.
Kostol svätého Bartolomeja Farský Kostol svätého Bartolomeja v klasicistickom slohu bol postavený v rokoch 1778 až 1792. Je to jediná historická pamiatka, ktorá sa v tejto časti zachovala. Kostol bol však zničený požiarom, po ktorom bol ale v roku 1808 znova vybudovaný. Stavba kostola je jednoloďová. V roku 1873 bola ku kostolu pristavaná malá predsieň spolu s vežou kostola. Vo vnútri kostola sa nachádza plastika sv. Bartolomeja v nadživotnej veľkosti. Rovnako ako iné kostoly, v iných mestských častiach, bol aj tento rekonštruovaný. Rekonštrukcia kostola v Myslave bola v roku 2008 a išlo o rozsiahlu rekonštrukciu.
Kostol svätého Bartolomeja apoštola v Čadci bol murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom. Kostol mal vybudovanú aj kryptu, od pochovania do nej sa platilo 6 zlatých. V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola. Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom. Pôvodne sa v kostole nachádzal dvojitý drevený chórus s organom so 6 mutáciami, ktorý bol taktiež prenesený zo starého kostola. Veža bola postavená spolu s kostolom a viseli v nej najskôr dva zvony a postupne boli zaobstarané ďalšie.
Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode. V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly). Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia, v roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po cca dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov.
Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523, v západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz sv.
Vnútorné zariadenie kostola je novšie z r. 1909. V kostolnej veži sú zavesené dva zvony, jeden pôvodný z r. 1694 a druhý nový, z r. 1924, odliaty v Trnave u firmy Kurtel ako náhrada za zvon skonfiškovaný na vojenské účely (odlievanie kanónov) v I. svetovej vojne.
Interiér kostola prešiel počas účinkovania evanjelikov niekoľkými stavebnými úpravami. Boli to jednak stavba chóru a bočných mramorových empor, ktorá prebiehala okolo polovice 17. storočia.
Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies. Pri stavbe kostola jezuiti darovali sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tú, ktorá je na priečelí kostola, zakúpil kaplán Štefan Beniač za 250 zlatých, ktoré obetovali v zbierke veriaci v Mníchove od firmy Mayer.
Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou, krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi do pilierov. Baroková fasáda je členené lizénovým rámom.
Významné udalosti a rekonštrukcie
V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára. Ten sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi.
Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII.
Po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu.
V roku 2019 získala obnova Farského kostola v Pezinku "Ocenenie za príkladnú obnovu roku“ a "Cenu verejnosti 2019“.
Po 12 rokoch rekonštrukcie som rád, že aj napriek jej neúplnému dokončeniu, všetci zúčastnení odviedli kus poctivej práce. A aj po uplynutí toľkého času, by som zrejme spätne na našom návrhu nič podstatné nezmenil.
Počas rekonštrukcie kostola sv. Bartolomeja budú sväté omše v kostole Najsvätejšej Trojice. Opravné práce potrvajú od 15.7. do 26.7. 2024.
V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža. V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre.
V 80-tych rokoch bola prevedená dlažba z kubánskeho mramoru a tiež sa vybudovalo nové schodište na chór. Staré lavice boli vymenené za nové. Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých.
13. októbra 1991 po generálnej oprave Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, prievidzský kostol sv. apoštola Bartolomeja slávnostne konsekroval.
V roku 1957 sa začalo s opravou maľovky, ale len v lodi, pretože takéto úpravy vo svätyni by boli finančne náročné. Pri zoškrabovaní a čistení okien objavili nápis o plienení Uhorska Tatármi a Kozákmi.
V roku 1523, keď sa mešťania rozhodli vymaľovať farský kostol z vonka, bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Bola objavená pri reštaurovaní v r. 1957 a našiel sa na nej aj letopočet 1523 - ide bezpečne o rok jej vytvorenia. Okrem toho na južnej strane (od námestia) sa našla iná freska, ale táto nemohla byť reštaurovaná, pretože bola prekrytá inou - renesančnou freskou - Freskou sv.Krištofa.
tags: #kostol #svateho #bartolomeja