Sväté písmo sa začína stvorením muža a ženy na Boží obraz a podobu a končí sa videním „Baránkovej svadby“. Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám „je Láska“.
Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, hoci v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty.
„Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky… ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi… Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk.
Keďže ho Boh stvoril ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. V očiach Stvoriteľa je ona dobrá, veľmi dobrá. A táto láska, ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia: „Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem.“
Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“. Žena, „telo z jeho tela“, t. j. jemu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“, a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc. „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“.
Každý človek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Táto skúsenosť sa pociťuje aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke. Tento neporiadok sa môže prejavovať viac či menej vyhrotene a možno ho vo väčšej či menšej miere prekonať podľa kultúr, období a jednotlivcov.
Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy ani z prirodzenej povahy ich vzťahov, ale z hriechu. Prvý hriech, zlom vo vzťahu s Bohom, má ako prvý následok zlom v prvotnom spoločenstve muža a ženy.
Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nikdy neodoprel.
Boh vo svojom milosrdenstve neopustil hriešneho človeka. Utrpenia, ktoré nasledovali po hriechu, „bolesti pôrodu“ a práca „v pote tváre“ sú aj prostriedkami, ktoré obmedzujú zhubné následky hriechu.
Morálne svedomie, čo sa týka jednoty a nerozlučiteľnosti manželstva, sa vyvinulo pod výchovným pôsobením starého Zákona. Mnohoženstvo patriarchov a kráľov sa ešte výslovne neodmieta.
Tým, že proroci videli zmluvu Boha s Izraelom ako obraz výlučnej a vernej manželskej lásky, pripravovali vedomie vyvoleného ľudu, aby hlbšie chápal jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva. Knihy Rút a Tobiáš podávajú dojemné svedectvá o vznešenom chápaní manželstva a o vernosti a nežnosti manželov.
Na začiatku svojho verejného života Ježiš vykonal svoje prvé znamenie - na žiadosť svojej Matky - počas svadobnej hostiny. Cirkev pripisuje veľkú dôležitosť Ježišovej prítomnosti na svadbe v Káne.
Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Dovolenie prepustiť vlastnú manželku, ktoré dal Mojžiš, bolo ústupkom pred tvrdosťou srdca. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný.
Toto jednoznačné naliehanie na nerozlučiteľnosť manželského zväzku mohlo vyvolávať rozpaky a zdať sa neuskutočniteľnou požiadavkou. Ježiš však neuložil manželom neúnosné a príliš ťažké bremeno, ťažšie ako Mojžišov zákon. Keďže prišiel znovu nastoliť prvotný poriadok stvorenia narušený hriechom, on sám dáva silu a milosť žiť manželstvo v novej dimenzii Božieho kráľovstva. Ak manželia budú nasledovať Krista, ak zaprú seba samých a vezmú na seba svoj kríž, budú môcť „pochopiť“ pôvodný zmysel manželstva a s Kristovou pomocou podľa neho žiť.
Naznačuje to apoštol Pavol, keď hovorí: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“. A hneď dodáva: „Preto muž zanechá otca a matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.
Celý kresťanský život nesie znak lásky Krista a Cirkvi ako lásky ženícha a nevesty. Už krst, ktorý začleňuje do Božieho ľudu, je svadobným tajomstvom; je takpovediac svadobným kúpeľom, ktorý predchádza svadobnú hostinu - Eucharistiu. Kresťanské manželstvo je zasa účinným znakom, sviatosťou zmluvy medzi Kristom a Cirkvou.
Kristus je stredobodom celého kresťanského života. Spojenie s ním má prednosť pred všetkými ostatnými zväzkami, či už rodinnými, alebo spoločenskými. Už od začiatku boli v Cirkvi muži a ženy, ktorí sa zriekli veľkého dobra manželstva, aby nasledovali „Baránka, kamkoľvek ide“, aby sa starali o veci Pánove a usilovali sa mu páčiť a aby išli v ústrety Ženíchovi, ktorý prichádza. Sám Kristus pozval niektorých, aby ho nasledovali v tomto spôsobe života, ktorého je on vzorom: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo.
Oboje - sviatosť manželstva a panenstvo pre Božie kráľovstvo - pochádzajú od samého Pána. On im dáva zmysel a udeľuje im potrebnú milosť, aby sa žili v súlade s jeho vôľou. Úcta k panenstvu pre Božie kráľovstvo a kresťanský zmysel manželstva sú neoddeliteľné a navzájom sa podporujú: „Kto zavrhuje manželstvo, umenšuje aj slávu panenstva. Kto ho chváli, robí … panenstvo obdivuhodnejším.
Slávenie Manželstva
V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. V Eucharistii sa uskutočňuje pamiatka Novej zmluvy, ktorou sa Kristus navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého.
„Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva - včlenené do liturgie… - má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia.
Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas.
Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a epiklézy (vzývania), v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie pre novomanželov, najmä pre nevestu. V epikléze tejto sviatosti manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi.
Manželská Zmluva a Súhlas
Hlavnými účastníkmi manželskej zmluvy sú muž a žena, pokrstení a slobodní uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas.
Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“.
Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. Takýto súhlas nemôže nahradiť nijaká ľudská moc.
Z tohto dôvodu (alebo z iných dôvodov, ktoré robia manželstvo neplatným a neuskutočneným od začiatku ) Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ (nullitas matrimonii), to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo.
Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi.
Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva. Viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia: sviatostné manželstvo je liturgický úkon.
Príprava na Manželstvo
Aby súhlas manželov bol slobodným a zodpovedným úkonom a manželská zmluva mala pevné a trváce ľudské a kresťanské základy, príprava na manželstvo je nanajvýš dôležitá. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad a poučenie rodičov a rodín.
V mnohých krajinách sa veľmi často vyskytujú prípady miešaného manželstva (medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom). Táto skutočnosť vyžaduje osobitnú pozornosť manželov a duchovných pastierov.
Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí.
Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky.
Vďaka ekumenickému dialógu v mnohých krajinách, mohli zainteresované kresťanské spoločenstvá zorganizovať spoločnú pastoráciu miešaných manželstiev. Jej úlohou je pomáhať týmto manželským párom žiť ich osobitnú situáciu vo svetle viery. Má im aj pomáhať prekonávať napätia medzi povinnosťami manželov jedného voči druhému a voči ich cirkevným spoločenstvám.
V manželstvách s rozdielnosťou kultu má katolícky manželský partner osobitnú úlohu: „Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi“. Pre kresťanského manželského partnera a pre Cirkev je to veľká radosť, ak toto „posväcovanie“ vedie k slobodnému obráteniu druhého manželského partnera na kresťanskú vieru.
Manželský Zväzok a Jeho Nerozlučiteľnosť
Sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú. Z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“.
Manželský zväzok ustanovil teda sám Boh, takže platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Tento zväzok, vyplývajúci zo slobodného ľudského činu manželov a zo zavŕšenia manželstva, je neodvolateľnou skutočnosťou a dáva vznik zmluve zaručenej vernosťou Boha.
„Kresťanskí manželia… majú vo svojom životnom stave a položení svoj vlastný dar v Božom ľude.“ Táto milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty.
Prameňom tejto milosti je Kristus. „Lebo ako kedysi Boh vyšiel v ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva“ Zostáva s nimi, dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená podriaďovať sa jeden druhému „v bázni pred Kristom“ a milovať sa nadprirodzenou nežnou a plodnou láskou. V radostiach ich lásky a ich rodinného života im Kristus už na tomto svete dáva vopred okúsiť Baránkovu svadobnú hostinu: „Ako by sme mohli opísať šťastie takého manželstva, ktoré Cirkev spája, obeta posilňuje, požehnanie spečaťuje, anjeli ohlasujú a Otec schvaľuje?… Aké jarmo to majú dvaja veriaci spojení jedinou nádejou, jedinou túžbou, rovnakým spôsobom života a tou istou podriadenosťou! Obaja sú deti jedného Otca, obaja sú spolusluhovia. Nijaký rozdiel ducha ani tela, ale naozaj dvaja v jednom tele.
Charakteristika Manželskej Lásky
„Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.
Láska manželov samou svojou povahou vyžaduje jednotu a nerozlučiteľnosť spoločenstva ich osôb, ktoré zahŕňa celý ich život: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“. Manželia „sú povolaní neprestajne rásť vo svojom spoločenstve každodennou vernosťou manželskému sľubu úplného vzájomného sebadarovania“. Toto ľudské spoločenstvo je upevnené, očistené a zavŕšené spoločenstvom v Ježišovi Kristovi, udelenom sviatosťou manželstva.
Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“.
Najhlbším dôvodom je vernosť Boha svojej zmluve a vernosť Krista svojej Cirkvi. Sviatosť manželstva robí manželov schopnými, aby túto vernosť predstavovali a vydávali o nej svedectvo.
Môže sa zdať ťažké, ba dokonca nemožné spojiť sa na celý život s jednou osobou. Preto je veľmi dôležité ohlasovať dobrú zvesť, že Boh nás miluje definitívnou a neodvolateľnou láskou, že manželia majú účasť na tejto láske, ktorá ich vedie a posilňuje, a že svojou vernosťou môžu byť svedkami vernej Božej lásky.
Sú však situácie, v ktorých sa manželské spolužitie stáva z najrozličnejších dôvodov prakticky nemožným. V takýchto prípadoch Cirkev pripúšťa fyzickú rozluku manželov a koniec spolužitia. Pred Bohom však manželia neprestávajú byť manželom a manželkou; nemôžu uzavrieť nový zväzok. V takejto ťažkej situácii najlepším riešením by bolo zmierenie, ak je to možné.
Dnes je v mnohých krajinách veľký počet katolíkov, ktorí sa uchyľujú k rozvodu podľa občianskych zákonov a civilne uzatvárajú nový zväzok. Cirkev, verná slovám Ježiša Krista , je presvedčená, že nemôže uznať nový zväzok za platný, ak je platné prvé manželstvo. Ak sa rozvedení zosobášili civilne, nachádzajú sa v situácii, ktorá objektívne porušuje Boží zákon. Preto nemôžu pristupovať k prijímaniu Eucharistie, kým táto situácia trvá. Z toho istého dôvodu nemôžu vykonávať v Cirkvi isté zodpovedné funkcie.
„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva a tým dosahujú akoby svoju korunu.“ „Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov. Sám Boh, ktorý povedal: ,Nie je dobre byť človeku samému‘ a ktorý ,od začiatku stvoril človeka ako muža a ženu‘, chcejúc mu dať osobitnú účasť na svojom stvoriteľskom diele, požehnal muža a ženu a povedal: ,Ploďte a množte sa‘.
Manželské Prekážky
Manželské prekážky fungujú na spôsob zneschopňujúcich zákonov. To znamená, že keď sa jedna stránka nachádza v právnej situácii manželskej prekážky, táto osoba nie je právne (niekedy ani prirodzene) spôsobilá uzavrieť platné manželstvo. Kódex kánonického práva pozná iba „rozlučujúce“ manželské prekážky a tie sú Božieho i cirkevného práva. Od manželských prekážok cirkevného práva môže príslušná cirkevná autorita oslobodiť, ale nie od manželských prekážok Božieho práva.
Medzi najčastejšie manželské prekážky patria:
- Prekážka nedostatočného veku: Občianskym zákonom je stanovený vek uzavretia manželstva na dovŕšených 18 rokov života. Ak je niekto pred 18.
- Prekážka predchádzajúcej a trvalej neschopnosti - impotencie: Spočíva v neschopnosti pohlavného styku pre telesnú vadu či už zo strany muža, alebo zo strany ženy. Táto prekážka pochádza už zo samotného prirodzeného práva, preto je nedišpenzovateľná.
- Prekážka manželského zväzku: Neplatne uzatvára nové manželstvo ten, kto je viazaný platným manželstvom.
- Prekážka rozdielneho kultu: Neplatné je manželstvo medzi katolíckou osobou a osobou nepokrstenou, alebo osobou, ktorá vyznáva nekresťanské náboženstvo.
- Prekážka posvätných rádov: Neplatne sa pokúšajú uzavrieť manželstvo diakoni, kňazi a biskupi, ktorí sú viazaní celibátom.
- Prekážka sľubu čistoty: Neplatne sa pokúšajú uzavrieť manželstvo tí, ktorí sú viazaní verejným večným sľubom čistoty v rehoľnom inštitúte.
- Prekážka únosu: Platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto sa kvôli uzavretiu manželstva podieľa, alebo spolupodieľa na únose partnera/partnerky, za účelom uzavretia manželstva.
- Prekážka zločinu: Vzniká vtedy, keď ten, kto s úmyslom uzavrieť nové manželstvo s istou osobou, jej manželskému partnerovi spôsobil fyzickou alebo morálnou činnosťou smrť. Táto prekážka vzniká vtedy, keď sa zločinu dopustil sám, alebo spoločne s osobou, s ktorou chce uzavrieť nové manželstvo.
- Prekážka pokrvenstva: V priamej čiare je manželstvo neplatné medzi všetkými nahor i nadol a v druhom stupni bočnej čiary (brat a sestra). V bočnej čiare je manželstvo neplatné do štvrtého stupňa včítane. Medzi bratrancom a sesternicou je príbuzenstvo štvrtého stupňa bočnej čiary, mohli by platne uzavrieť manželstvo len na základe dišpenzu ordinára, ktorý môže udeliť len z vážnych dôvodov. Treba však od takýchto manželstiev všemožne odrádzať. Medzi bratrancami II. stupňa je manželstvo zakázané.
- Prekážka švagrovstva: V priamej čiare nikdy nie je dovolené manželstvo (napr. zať a svokra). V bočnej čiare švagrovstvo nie je manželskou prekážkou (napr. švagor a švagriná).
- Prekážka verejnej mravopočestnosti: Vzniká z neplatného manželstva po započatí spoločného života a zo známeho, verejného konkubinátu. Rozlučuje manželstvo v prvom stupni priamej čiary medzi mužom a pokrvnými ženy a opačne medzi ženou a pokrvnými muža (napr. muž s dcérou ženy, s ktorou žil v konkubináte).
- Prekážka zákonného príbuzenstva: Nemôžu platne uzavrieť manželstvo tí, ktorí sú spojení zákonným príbuzenstvom, pochádzajúcim z osvojenia (adopcie).
Príprava na Sviatosť Manželstva
Záujemcovia o prijatie sviatosti manželstva musia zahlásiť svoje rozhodnutie najmenej pol roka dopredu a spísať zápisnicu najmenej tri mesiace pred slávením sobáša.
Postup pri príprave na manželstvo:
- Zahlásenie termínu sobáša: V prvom rade je potrebné zahlásiť termín sobáša.
- Spísanie zápisnice: Pri spisovaní zápisnice musia byť osobne prítomní obidvaja snúbenci - sobáš nenahlasujú rodičia snúbencov, ale iba snúbenci. Sobášna zápisnica môže byť spísaná len na základe žiadosti o uzavretie manželstva, ktorú si snúbenci podávajú na Matričnom úrade.
- Potrebné dokumenty:
- Krstné listy snúbencov: Ak ste boli pokrstení v inej farnosti, vyžiadajte si krstné listy na danom farskom úrade. Krstný list nesmie byť starší ako 3 mesiace.
- Licencia k sobášu: V prípade ak ani jeden zo snúbencov nepatrí do farnosti, je potrebné priniesť aspoň pre jedného licenciu k sobášu od svojho farára.
- Potvrdenie o absolvovaní prípravy: Súčasťou prípravy na sviatosť manželstva sú predmanželské náuky, ktoré môžete absolvovať v určených termínoch na farskom úrade, alebo na inom mieste, odkiaľ je potrebné doniesť potvrdenie o absolvovaní predmanželskej náuky.
- Údaje o svedkoch: Meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo.
- Predmanželské náuky: V mnohých farnostiach sa predmanželské náuky konajú v stálom čase, napríklad raz do týždňa. Tieto náuky zahŕňajú stretnutia s lekárom, vierouku a sviatosti, mravouku a základné znaky manželstva (právny aspekt manželstva).
Je dôležité absolvovať prípravu na manželstvo, ktorá zahŕňa základné pravdy viery, práva i povinnosti veriaceho kresťana, sviatostnú i liturgickú prípravu na slávenie manželstva.
Cirkevné právo uvádza, že katolícki snúbenci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, majú ju pred prijatím manželstva prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (z toho vyplýva, že katolík žiadajúci o sobáš by mal mať birmovku).
Miešané Manželstvá a Dišpenz
Pokiaľ je jedna stránka nepokrstená, platné uzatvorenie manželstva je podmienené dišpenzom diecézneho biskupa a sobáš je potom bez svätej omše.
Pokiaľ je jedna stránka platne pokrstená, ale nie v katolíckej cirkvi (napr. evanjelik), je potrebné žiadať licenciu, alebo dišpenz z biskupského úradu.
Podmienky udelenia dišpenzu, resp. povolenia k sobášu:
- Katolícka stránka je pripravená odvrátiť nebezpečenstvo odpadu od viery.
- Zaviaže sa, že sa bude zo všetkých síl usilovať o to, aby všetky deti boli pokrstené a vychovávané v katolíckej Cirkvi;
- Druhá stránka bude upovedomená o týchto sľuboch katolíckej stránky, aby bolo jasné, že je oboznámená s vyhlásením a prísľubmi katolíckej stránky.
Záver
Manželská zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, bola povýšená Kristom Pánom medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti. Dôležité je pamätať na to, že manželstvo nikdy nie je "súkromná" vec a vyžaduje si dôkladnú prípravu a zváženie všetkých aspektov.
tags: #sviatost #manzelstva #prekazky