Rehoľa sv. Augustína si v nedeľu 1. júna 2025 pripomenula významné jubileum - 30. výročie svojho pôsobenia na Slovensku. Oslavy sa konali v Kláštore sv. Vrcholom slávností bola slávnostná svätá omša, ktorú celebroval apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli. Pri oltári sa k nemu pripojili košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober, arcibiskup - košický eparchiálny biskup vladyka Cyril Vasiľ SJ, ako aj viacerí ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky. V homílii prednesenej apoštolským nunciom zazneli slová vďaky za tri desaťročia služby, modlitby a evanjelizačného úsilia Rehole svätého Augustína. Na záver stretnutia sa zhromaždeným prihovorili aj zakladatelia augustiniánskej komunity na Slovensku - otec Pavol Benedik a otec Angelo Lemme z vtedajšej Umbrijskej augustiniánskej provincie.
Rehoľa svätého Augustína sa na Slovensko vrátila v roku 1995 po páde komunistického režimu. „Chcem im popriať, nech využívajú to, čo dostali - teda svoju charizmu. Tá hovorí nielen k rozumu, ale aj k srdcu. Dnes by každý chcel len rozumové dôvody a dôkazy, ale len toto nestačí. Dokážu osloviť celého človeka - aj jeho vnútro a srdce - a na tomto budujú vzťahy, aj vzťah k Bohu. Práve v tomto duchu je potrebné, aby pokračovali ďalej, aby práve v tejto časti mesta zahodili svoje siete a chytali ľudí. Škoda, že tu dnes nie je s nami aj Robert Francis Prevost, ktorý bol generálnym predstaveným v rokoch 2001 až 2013. Aj on totiž významne pomohol tejto komunite. O to viac sa tešíme, že práve tento človek bol vybraný za nového pápeža. Súčasťou nedeľného programu bola aj agapé a neformálne stretnutie veriacich s rehoľníkmi, počas ktorého zazneli spomienky na začiatky ich pôsobenia i vďačnosť za doterajšiu cestu.
Rehoľa svätého Augustína tak aj po tridsiatich rokoch zostáva živou súčasťou slovenského cirkevného spoločenstva a pokračuje vo svojej misii. V súčasnosti je na stole aj možnosť vzniku druhej komunity, ktorá by mohla pôsobiť na západnom Slovensku. Dnes 20. novembra 2025 sv. otec Lev XIV. Po návšteve mestečka Assisi, kde sa bol najprv pomodliť pri hrobe sv. Františka, patróna Talianska, a následnom stretnutí s biskupmi Talianska na konci ich 81. plenárneho zasadania.
Augustiniáni v Košiciach
Charizma a Poslanie Rehole
Pre augustiniánov je dôležitý štýl života, lebo sme stará rehoľa, ako som hovoril, založená v 13. storočí, a plnili sme rôzne poslanie vo vnútri Cirkvi. Pohotovosť k službe v Cirkvi by mohla byť tou črtou, ktorá by mohla definovať poslanie augustiniánov. Našou charizmou je štýl života, ktorý najviac charakterizuje augustiniánov. Charizma je dar Ducha Svätého, ktorý zakladateľ dokáže odovzdať svojim nasledovníkom. Pre nás sa tá charizma vzťahuje na sv. Augustína, biskupa z Hippa zo severnej Afriky na prelome 4. a 5. storočia. Po svojom obrátení začal žiť štýl života, ktorý bol nasmerovaný na hľadanie Boha v spoločenstve. Tento aspekt spoločenstva - komunity je podstatný.
Ako augustiniáni máme nádhernú charizmu sv. Augustína, ktorá nás pozýva žiť ako jedno srdce a jedna duša na ceste k Bohu. A predovšetkým dnes, keď sa žije veľmi individualisticky, len pre svoje záujmy, táto charizma spoločenstva chce doniesť svetu istý spôsob, ako byť cirkvou - spoločenstvom, kde sa všetko zdieľa, kde nie sme nikdy sami a kde máme hlboké vzťahy. Najprv sa to žije v spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými žijeme, a potom to prinášame ako službu pre tento svet. Nemáme službu, ktorá je špecifická, ale môžeme pracovať v školách, v nemocniciach, vo farnostiach; to značí, že na každom mieste komunita bratov dáva k dispozícii dary každého člena a slúži Cirkvi a svetu tam, kde žije. Na Slovensku sa snažíme žiť ten istý štýl. Predovšetkým na začiatku sme sa snažili vytvoriť spoločenstvo s mladými a laikmi, a teda ukázať Cirkev, ktorá prijíma, kláštor, ktorý je domom všetkých a kde sa každý môže cítiť doma. Teda deliť sa o vieru, deliť sa o život, deliť sa o priateľstvo.
Sme rehoľníci augustiniáni stále hľadajúci neúnavne Boha spoločne, žijeme v modlitbe, priateľstve a v službe Cirkvi. Chceme realizovať ideál sv. Augustína. Nasledujeme Ježiša z Nazareta, jemu odovzdávame naše srdcia a otvárame dvere našich sŕdc pre všetkých mužov a ženy, špeciálne pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Na Slovensku máme jedinú stabilnú komunitu v Košiciach od roku 1995. Zakladateľom boli o. Pavol Benedik a o. Naša komunita sa venuje pastorácii rodín, manželov a mládeže, vyučovaniu talianskeho jazyka, vyučovaniu sv. Písma a spiritualite sv. Augustína a sv. Rity. Bratia z komunity vypomáhajú aj vo farnosti Ťahanovce - sídlisko miestnemu duchovnému. Ďalej organizujú rôzne duchovné obnovy vo farnostiach, venujúsa duchovnému vedeniu. V neposlednom rade má komunita aj laické Bratstvo sv. Augustína a sv.
Kláštor sv. Augustína a kostol sv. Rity v Košiciach
Habit a História Rádu
Náš habit pochádza zo stredoveku. Je spoločný mnohým iným reholiam - františkánom, dominikánom, karmelitánom a iným. Sú to rehole žobravé a aj my sme sa zrodili v tom kontexte. Rehole sa odlišovali v tom čase vďaka rozdielnym habitom. V prípade augustiniánov môžeme povedať, že farba rúcha nám bola pridelená od Cirkvi, aby sa odlišovala od ostatných reholí. V prvom rade mať nejaký konkrétny habit je znakom zasvätenia Bohu. Potom napríklad nosenie opasku má za sebou jednu zbožnú legendu, podľa ktorej Panna Mária darovala sv. Monike opasok a ona ho odovzdala sv. Augustínovi. Pravdepodobne naša kapucňa bola trošku menšia v počiatkoch, potom počas baroka sa predĺžila. Prakticky však môžeme povedať, že habit, ktorý nosíme dnes, zostal nezmenený až po dnešok. Dnes sa však viac používa v priestoroch kláštorov, predovšetkým počas liturgie alebo pri pastoračných aktivitách.
Rehoľa pôvodne začala v Taliansku, tvorili ju niektorí pustovníci z dnešného Toskánska (vtedajšia Tuscia). V roku 1256 sa pridali ďalšie skupiny, ktoré sa nachádzali v mnohých častiach Európy. Tu na Slovensku to boli viliamiti, ktorí boli časťou rehole v jej počiatkoch. Počas päťdesiatich rokov od roku 1256 do konca 13. storočia sa rehoľa veľmi rýchlo rozšírila do všetkých krajín Európy. Potom s objavením Ameriky a obchodom s Áziou sa rozšírila aj tam. Dnes sme v 48 krajinách sveta a naša prítomnosť je skutočne medzinárodná. Pre nás prítomnosť na Slovensku je autentická milosť. Takto sme to pochopili od počiatku. Bola to výzva pre návrat (po 450 rokoch). Mali sme šťastie, pretože jeden mladý Slovák vstúpil do rehole (na konci 80. rokov) a chcel sa vrátiť do vlasti a priniesť bohatstvo augustiniánskej charizmy.
Augustiniáni na Slovensku v Minulosti
Augustiniáni vznikli zlúčením rôznych kongregácií pustovníkov v polovici 13. storočia. V tom čase sa objavili aj v našich končinách. Už pod hlavičkou Rehoľa pustovníkov sv. Augustína dostali v roku 1274 pozemok pri Veľkom Šariši. Panovník Ladislav IV. im udelil aj isté výhody z „kráľovského stola“. Následne sa rozšírili aj do Bardejova, ďalej do Hrabkova pri Prešove, zmienky o ich pôsobení sú aj v Spišskom Podhradí.
Všetky kláštory zanikli v roku 1550. „Pravdepodobne pre nastupujúci protestantizmus. Napríklad v prípade Bardejova pozvalo aj platilo augustiniánov mesto. Keď sa radnice ujali protestanti, augustiniáni skončili,“ vysvetľuje nám páter Juraj. Počas komunistickej totality sa mnohé dokumenty o pôsobení augustiniánov stratili, takže veľa o ich histórii na našom území nevieme. Zachoval sa napríklad františkánsky kostol v Bardejove, ktorý bol pôvodne augustiniánsky.
Pôvodní augustiniáni tu boli najmä notármi, napríklad v Bardejove aj Veľkom Šariši. Okrem spisovateľskej a kazateľskej činnosti, samozrejme. Bývali tiež pri hradoch, patrili k intelektuálnej elite.
Znak rehole
Súčasnosť Rehole na Slovensku
Slovenský príbeh augustiniánov súčasnosti sa začal ešte pred pádom totality. Je to príbeh Pavla Benedika, ktorý utiekol v roku 1985 do Talianska, kde sa stal najskôr kňazom v slovenskom Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme a neskôr, cez známe pútnické miesto Casciu, aj augustiniánom. Po otvorení hraníc prišiel na Slovensko slúžiť svoju primičnú omšu, pričom vzal so sebou aj svojho novicmajstra Angela Lemme. Túto dvojicu začali slovenskí kňazi pozývať do svojich farností, aby kázali a robili rôzne duchovné obnovy. Pavol Benedik a Angelo Lemme začali chodiť na Slovensko pravidelne a ich misia mala veľký ohlas. Keď to videli ich predstavení v talianskej Casci, dovolili mladým augustiniánom prísť k nám natrvalo. Usadili sa v Košiciach, kde sa venovali rôznym aktivitám. Pomáhali aj na sídlisku Furča i na iných miestach. Otec Pavol tiež učil taliančinu na košickom Gymnáziu Tomáša Akvinského. V lete organizovali púť do Gaboltova, v zime Silvester pre mladých. Neskôr našla dvojica augustiniánov jeden dom na periférii Košíc, odkiaľ chodili pomáhať do blízkych Ťahanoviec. Paradoxne, išlo o bývalý verejný dom, no augustiniáni v ňom bývali celých 16 rokov.
Pravidelné aktivity začali byť intenzívnejšie až v roku 2005, keď sa vrátil zo štúdií v Taliansku Juraj Pigula, neskôr Jozef Jurdák a Milan Hermanovský. V tom čase už augustiniáni snívali svoj sen mať vlastný kláštor, ktorý napokon dokončili v roku 2011 na rozmedzí Furče a Košickej Novej Vsi.
Dvojica zakladateľov augustiniánov už nepôsobí na Slovensku. Otec Angelo je dnes predstaveným opátstva v Brne a otec Pavol pôsobí v sakristii Svätého Otca vo Vatikáne. Mimochodom, práve augustiniáni sú tradičnými správcami pápežovej sakristie. Kláštor sv. Augustína v Košiciach má teda nové a mladé osadenstvo. Okrem predstaveného Juraja Pigulu v ňom žijú ďalší traja rehoľníci. Mladí pátri Rastislav Štuller a Andrej Kovaľak a päťdesiatnik Miroslav Zárik.
Víziou augustiniánov na Furči je, aby bol ich kláštor centrum spirituality a kultúry. „Chceli by sme podobne ako svätý Augustín upevňovať vieru ľudí,“ hovorí Juraj Pigula a ukazuje nám znak augustiniánov, na ktorom je znázornené prebodnuté srdce. „Nechať si prebodnúť srdce Božím slovom, sú to Augustínove slová pri obrátení: ,Pane, ty si prebodol moje srdce svojím slovom a ono zahorelo láskou.‘“
V novom kláštore sv. Augustína je výrazne viac miesta ako len pre štyroch rehoľníkov. Hosťovské izby sú k dispozícii ľuďom, ktorí hľadajú v tomto uponáhľanom svete priestor pre stíšenie. Prísť môžu skupiny aj jednotlivci. „S nami môžu jesť, ale program môžu mať individuálny,“ vysvetľuje páter Juraj. Niektorí podľa jeho slov chcú byť len v tichu, ani nemali záujem sa s rehoľníkmi stravovať. „Túžili len po kaplnke a tichu.“ Augustiniáni tiež ponúkajú možnosť stráviť vo svojom kláštore veľkonočné Trojdnie. Okrem liturgie hodín majú počas sviatkov aj špeciálne tematické prednášky, napríklad o Ježišových slovách z kríža.
Aktivity a Spiritualita
O nás augustiniánoch sa často robia žarty o špagetách. Totiž obedy a večere sú stále veľmi dôležité, lebo práve vtedy sa spája celá rodina. K tomu sa pridáva misia, schopnosť ísť po krajine a ohlasovať vieru, ukazovať radosť a nadšenie pre vieru, radosť a krásu spoločného života.
Vybral som si augustiniánov kvôli komunite - spoločenstvu. Pred vstupom do rehole som študoval poľnohospodárstvo. Preto mi mnohí vraveli: „Prečo si nešiel k benediktínom? Mohol by si sa možno starať o polia a hospodárstva, v práci a modlitbe.“ Ja som však objavil, že život v jednote spoločenstva odstraňoval môj individualizmus a nútil ma stále žiť s bratmi, konfrontovať sa, budovať spolu. Toto ma urobilo skutočne veľmi slobodným. Áno, som veľmi šťastný, spokojný a naučil som sa tešiť aj z radosti, ktorú nachádzam vo svojich spolubratoch. Myslím, že chýbajú šťastní ľudia, a my sa snažíme nimi byť so všetkými našimi slabosťami, ktorí budú pokorní a nebudú mať bočné záujmy. Dnešný človek má strach, keď stretáva niekoho, kto má stále bočné záujmy. Preto má ťažkosti sa otvoriť, stále myslí na to, o čo ide tomu človeku. Naopak, keď zistí, že ten, kto sa mu priblíži, nemá iný záujem, len ten, aby ten druhý stretol Krista a aby bol šťastný, vtedy sa všetky srdcia otvoria. Myslím si, že je veľká potreba práve takéhoto prístupu.
Augustín nehovorí napríklad o presných časoch modlitby, hovorí skôr o láske, o uctievaní Boha v druhých ľuďoch. „Preto si nevybral pustovnícky život, lebo tam netreba dokazovať lásku k Bohu, ale keď človek žije v komunite, je to iné,“ tvrdí páter Juraj. Svätý Augustín síce nestanovil presné časy na modlitbu v kláštore, ale zdôrazňoval, aby jeho nasledovníci žili princíp: čo hovoríte ústami, to v srdci prežívajte. „Voláme to tzv. augustiniánska interiorita. Je to časť našej charizmy, akási snaha, že vonkajšie veci sa dajú prežívať vnútorne a že stvorené veci odkazujú na Boha. Napríklad sa pozeráte na krásnu prírodu, ktorá odkazuje na Stvoriteľa. Alebo jete a pritom nezabúdajte, že sa musíte sýtiť aj Božím slovom. Alebo keď pracujete, myslite na to, že nepracujete iba pre seba, ale pre spoločné dobro,“ ozrejmuje augustiniánsku spiritualitu páter Juraj.
Augustiniáni tiež ponúkajú možnosť stráviť vo svojom kláštore veľkonočné Trojdnie. Okrem liturgie hodín majú počas sviatkov aj špeciálne tematické prednášky, napríklad o Ježišových slovách z kríža.
Desatoro je otvorené pre širšiu verejnosť, treba sa však naň hlásiť vopred, pretože počet miest je obmedzený. „Nie je to len prednáška, ale budovanie spoločenstva,“ dopĺňa páter Juraj. Po skončení tohto kurzu plánujú spustiť ďalší, zrejme o blahoslavenstvách. Medzi ďalšie aktivity patria rôzne stretká, napríklad s rozvedenými, bezdetnými i mladými. Niekoľkokrát do roka robia aj víkendové misie po farnostiach. Soboty majú vyhradené v kostole sv. Rity pre pútnikov z farností a spoločenstiev.
tags: #rehola #svateho #augustina #na #slovensku #augustiniani