Kultúra je zušľachťujúcou energiou, ktorá utvára identitu a charakter spoločnosti dovnútra aj navonok. Tvorí hodnoty, vďaka ktorým je život hodný žitia a nastavuje kritické zrkadlo spoločenskej realite. Miestna kultúra predstavuje podstatnú črtu kultúry, sebavyjadrenia miestneho obyvateľstva a jeho príspevok do regionálnej a národnej kultúry.
Šaľa, mesto s bohatou históriou, je významná aj ako archeologická lokalita. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza už z roku 1002. V roku 1536 kráľ Ferdinand I. povýšil Šaľu na mesto.
Kultúrna politika demokratického štátu vychádza z princípov fungovania rozvinutej občianskej spoločnosti. Štát má kultúru najmä podporovať v rôznorodosti a poskytovať potrebnú legislatívnu, finančnú a morálnu/symbolickú podporu.
Rozvoj kultúry a kultúrnej identity je jednou z priorít rozvoja Európskej únie. Hlavné ciele v oblasti kultúry boli predstavené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992, v ktorej sa prvýkrát formálne uznal kultúrny rozmer európskej integrácie. Európska únia chce prostredníctvom dokumentu potvrdiť svoju jedinečnú úlohu pri šírení kultúrneho bohatstva a rozmanitosti v rámci Európy i vo svete a zdôrazniť úlohu kultúry ako nevyhnutného prostriedku pre dosiahnutie strategických cieľov Európskej únie.
Najvýznamnejším rozhodovateľom a podporovateľom v oblasti kultúry je štát. Zámerom Programového vyhlásenia vlády SR 2020 - 2024 v oblasti kultúry je ŽIVOTASCHOPNÁ A SEBAVEDOMÁ KULTÚRA, KTORÁ NAPOMÁHA ROZVOJU KREATÍVNEHO A EKONOMICKÉHO POTENCIÁLU SLOVENSKA.
Vláda SR si uvedomuje celospoločenskú potrebu životaschopnej, sebavedomej a nezávislej kultúry. Podpora a rozvoj nezriaďovanej (neštátnej) kultúry sú rovnako dôležité ako podpora a rozvoj kultúry reprezentovanej inštitúciami zriaďovanými na rôznych úrovniach samosprávy či na celoštátnej úrovni.
V meste Šaľa sa nachádzajú viaceré historické budovy, meštianske domy, ale aj sakrálne stavby - kostoly a kaplnky, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú na historickom námestí. Návštevníci mesta nemôžu prehliadnuť napr. morový stĺp so sochou Panny Márie, sochu sv. Floriána z roku 1767 alebo neskorobarokovú sochu sv. Jána Nepomuckého stojacu pri Kaplnke sv. Ondreja, tiež aj pamätníky, akými sú napr. pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne. V meste sú aj početné pamätné tabule a pamätníky osobností, ktoré sa zapísali do dejín tohto mesta.
Námestie v Šali
Financovanie Kultúry
V jednotlivých krajinách sa financovanie kultúry odlišuje. Centrálnym orgánom v oblasti kultúry a jej financovania je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Zo svojho rozpočtu priamo financuje národné kultúrne inštitúcie a zároveň má svoj grantový systém, ktorý je určený na podporu kultúry v pôsobnosti územnej samosprávy a neštátneho sektora.
Od roku 2016 je financovanie aktivít z oblasti kultúry zabezpečované prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie Fond na podporu umenia.
Nižšiu úroveň verejného financovania kultúry predstavujú samostatne riadené regióny - vyššie územné celky, samosprávne kraje, prostredníctvom ktorých sú financované kultúrne inštitúcie nachádzajúce sa v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Najnižšiu úroveň verejného financovania kultúry predstavujú mestá a obce. Ich zodpovednosti sa pohybujú na úrovni lokálnej kultúry a jej produktov.
Rozpočet mesta Šaľa na rok 2020 v programe 11 pre kultúru zahŕňa výdavky súvisiace najmä so zabezpečením prevádzky kultúrnych zariadení v meste a Mestskej knižnice Jána Johanidesa. Dotačný systém mesta vyplýva zo schválenej koncepcie kultúry.
Investičné výdavky v celkovej sume 2 000 000 EUR sú rozpočtované na rekonštrukciu Domu kultúry Šaľa.
| Rok | Rozpočet na Dotácie v Oblasti Kultúry |
|---|---|
| 2016 | 5 000 EUR |
| 2017 | 5 500 EUR |
| 2018 | 10 000 EUR |
| 2019 | 10 000 EUR |
5 najkrajších moderných kostolov na svete
Príklady Sakrálnej Architektúry v Iných Mestách
V Novom Meste nad Váhom sa nachádza jedno z najviac fascinujúcich námestí na Slovensku predovšetkým vďaka kráse historických budov. Jednou z nich je zachovaný meštiansky dom, ktorý bol v medzivojnovom období vlastníctvom továrnika Adolfa Reissa. V súčasnosti v ňom sídli Mestský úrad.
Skvostom sakrálnej architektúry a umelecko-historickou pamiatkou je opevnený areál prepozitúry Panny Márie, ktorého impozantnou dominantou je rímskokatolícky kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.
Evanjelický kostol, jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bol postavený v roku 1787 bez veže, v súlade s Tolerančným patentom. Výstavba modernistickej veže prebiehala v rokoch 1928 až 1932.
Kaplnka sv. Anny sa nachádza na severnom okraji historickej časti mesta, kde v stredoveku stála horná mestská brána. Baroková stavba vznikla na začiatku 18. storočia, pôvodne patrila k starému mestskému chudobincu (nemocnici).
Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom
Európske Dedičstvo a Sakrálna Architektúra
Slovensko má čo oslavovať, pretože Európska komisia udelila prestížnu značku Európske dedičstvo aj našej krajine za stredovekú sakrálnu architektúru znázornenú v 12 gotických kostoloch v regióne Gemer a Malohont. Medzi tieto kostoly patria:
- Opevnený gotický kostol v Rimavskej Bani
- Románskogotický kostolík v Kyjaticiach
- Kostol v Kraskove
- Kostol v Chyžnom
- Kostol sv. Ladislava v Gemerskom Jakube
- Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši
- Rotunda v Šiveticiach
- Kostol sv. Mikuláša v Ochtinej
- Kostol sv. Juraja v Plešivci
- Gotický kostol v Štítniku
Kostol v Kraskove
Moderné Prístupy k Sakrálnym Stavbám
Architekt Róbert Gutowski sa podelil o svoje myšlienky ohľadom navrhovania kostolov v 21. storočí. Zdôraznil, že kostol by mal byť miestom na vzdelávanie, pohostenie a programy v okolitom exteriéri. Eliptický tvar budovy môže symbolizovať stálosť a pokoj v heterogénnom prostredí.
Pri sakrálnej stavbe je veľmi dôležitá dôkladná znalosť liturgie daného náboženského spoločenstva. Kostol nie je miestom osobnej izolácie, ale priestorom stretnutia.