Zamyslenie na Týždeň v Rímskokatolíckej Cirkvi: Láska, Milosrdenstvo a Odpustenie

Milí priatelia, drahí bratia a sestry! Otázka odpustenia je zložitou, komplikovanou a zároveň i podstatnou témou života.

Ježišova požiadavka lásky aj k nepriateľom je vrcholom pyramídy evanjeliovej náuky (porov. Lk 6, 27-35; Mt 5, 43-48). Pre náročnosť je „sizyfovským“ balvanom, ktorý nás neraz prevalcuje.

Slovo láska aj v spojitosti milovať, sa v Biblii nachádza 343-krát. V Starom zákone 133-krát a v Novom zákone 210-krát. Odpustenie je tam 119-krát. V Starom zákone 56-krát a v Novom zákone 63-krát. Milosrdenstvo sa v Biblii spomína 218-krát. V Starom zákone 171-krát a v Novom zákone 47-krát.

Takto sa vo Svätom písme asi na 670 miestach hovorí o láske, milosrdenstve a odpustení, bez ktorých život nemôže mať kvalitu viery, ani vzácnej ľudskej hodnoty. Je to ďaleko viac ako dní v roku, čo naznačuje, aké dôležité je byť milujúcim, milosrdným a odpúšťajúcim človekom.

Čo by to bolo za rodinu, v ktorej by sa nespočetne veľakrát nachádzalo všetko možné, ale jej členovia by nepoznali slovo lásky, milosrdenstva, ani odpustenia? Akokoľvek materiálne zabezpečený človek, bez rozmeru duchovnosti a čností, by bol chudobný na to najcennejšie.

Krásne to vyjadril český básnik Ján Pravoslav Koubek slovami: „Všecko vědění jest plevou holou, nevede-li ono ke ctnosti, všemu národu-li není školou národní a moudré hrdosti.“

Popri viere, nádeji, múdrosti i ďalších vzácnostiach, právom patria láska, milosrdenstvo a odpustenie k čnostiam, bez ktorých by život za veľa nestál.

Istá pani, ktorej kňaz prízvukoval, aby už konečne odpustila osobe, ktorá jej ublížila, sa bránila: „Ako môžem odpustiť tej, ktorá mi tak veľmi ublížila?“ „Tak mi teda povedzte,“ opýtal sa kňaz, „ako môžeme odpustiť tomu, ktorý nám neublížil?

Pekný a jemný skutok lásky, milosrdenstva i odpustenia z Chodského prostredia, môžeme čítať v knihe Mžikové obrázky, od českého spisovateľa a kňaza Jindřicha Šimona Baara.

V dedinke Trojanov, ktorý „ležal mimo svet, kde líšky dávali dobrú noc“ a na ktorý „i sám Pán Boh zabudol“, píše Baar, sa pokazilo auto pána inšpektora a člena zemskej školskej rady, ktorý viezol svoju paniu do kúpeľov.

Pri jeho oprave ktosi z neho ukradol signálnu trúbku. Keď to šofér spozoroval, nastal rozruch v celej dedine. Starosta, plný strachu skoro skolaboval, že sa to muselo stať práve jemu. Aj riaditeľ trojtriednej školy bol ako bez duše.

Pohroma a hanba padla na celú bezvýznamnú dedinu, jej vedenie i faru. Pán farár deťom v škole rozprával o hanebnosti takého činu. Poukázal na krádež obetného mäsa, ktorej sa dopustili Héliho synovia Ofni a Fines a Pán Boh o tom vedel.

Pán Boh vedel aj o Kainovej bratovražde, keď zabil Ábela. Pán farár deťom pripomínal, že Pán Boh určite vie aj to, kto z nich ukradol pánu inšpektorovi trúbku z auta.

Vtom si všimol, že Francek Heřmánek mal už problém udržať v sebe plač. Povedal mu: „Tak rýchlo bež, Heřmánku, dokiaľ je ešte čas, bež a prines tú trúbku, predsa nechceš byť zlodejom, ja viem, že ju máš a Boh ti to odpustí.“

Chlapec odušu vybehol z triedy. Keď sa konečne vrátil, podal kňazovi trúbku, ktorá urobila pozdvihnutie v celom zapadákovom Trojanove. Kňaz otcovsky objal chlapca, pobozkal ho a pred celou triedou povedal: „Za týždeň pôjdem do Plzne a uvidíš, že ti prinesiem práve takúto trúbku.“

Chlapec, usmievajúc sa, cez slzy hľadel na láskavého kňaza a poprosil ho: „Ja by som predsa chcel, pán farár, aspoň raz si na ňu zatrúbiť.“ „Tak si teda zatrúb“ a podal mu ju do rúk.

Hlas trúbky zaznel naďaleko a všetci v obci veselo zvolali: „Tak už sa našla, už je na svete!“ Ani pri narodení Jezuliatka na Vianoce tak nadšene nezaplesali, ako pri nájdení signálnej trúbky. Zo všetkých najviac sa azda tešil pán zemský inšpektor. Jeho namosúrená pani mohla konečne pokračovať do kúpeľov a on mal od jej hromženia svätý pokoj.

Milí priatelia, koľkokrát v živote sme mali dôvod stotožniť sa so slovami žalmistu: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.“ Vždy, keď nám naše prehrešky tisíckrát odpustila milujúca mama. Vždy, keď nám naše detské „rošťáctva“ odpustil chápajúci otec.

Aké nesmierne privilégium máme my všetci, čo sme uverili Bohu!

Biblické texty o milosrdenstve a odpustení

V dnešnej liturgii, ako krásna hudba, znie 103 žalm: „Dobroreč duša moja Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia... Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne... Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja“ (Ž 103. 1-2. 8. 13).

O milosrdenstve Pánovom, v kontexte 103 žalmu, čítame aj v Knihe Exodus: „Pán, je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech...“ (Ex, 34, 6-7).

Tiež v alfabetickom žalme oslavy Božej velebnosti, ktorý niektoré časti preberá a opakuje z iných žalmov, sa hovorí: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam“ (Ž 145, 8-9).

Vo svätom evanjeliu (Lk 6, 27-38) nás Ježiš cez svojich učeníkov vyzýva: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám!... Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 36-38). Ježišovu výzvu k odpusteniu a milosrdenstvu zaznamenal aj sv. Matúš (porov. Mt 5, 39-48 a 7, 1-2) a tiež sv. Marek (porov. Mk 4, 24).

Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. V nejednej rozprávke sa vyskytuje zázračný elixír života, nápoj lásky,… Kto by netúžil mať takú moc? Ale veď sám Ježiš je tým elixírom života a nápojom lásky. Stačí tak málo a máme ho na dosah.

Keď Šalamún zostarel, ženy mu skazili srdce a on chodil za cudzími bohmi. Jeho srdce už nepatrilo celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida, ale uctieval Aštartu, bohyňu Sidončanov, a Molocha, modlu Amončanov. Šalamún robil, čo sa Pánovi nepáčilo, a nebol úplne oddaný Pánovi, ako jeho otec Dávid.

Šalamún postavil na vrchu, čo je východne od Jeruzalema, svätyňu Kamošovi, modle Moabčanov, i Molochovi, modle Amonových synov. Preto sa Pán na Šalamúna rozhneval; preto, že sa jeho myseľ odvrátila od Pána, Boha Izraela, ktorý sa mu dva razy zjavil a zakázal mu chodiť za cudzími bohmi, a on nezachoval, čo mu Pán prikázal.

Preto Pán povedal Šalamúnovi: „Pretože si toto robil a nezachoval si moju zmluvu a príkazy, ktoré som ti dal, rozdvojím tvoje kráľovstvo a vytrhnem ti ho a dám ho tvojmu sluhovi. Ale pre Dávida, tvojho otca, to neurobím za tvojho života; vytrhnem ho až z ruky tvojho syna.

R.: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.Responzóriový žalm Ž 106, 3-4. 35-36. Aleluja, aleluja, aleluja.

Ž 106, 3-4. 35-36. Aleluja, aleluja, aleluja.

Vo svätej omše 1. 12. Štvrtok 5. Ž 106, 3-4. 35-36. Aleluja, aleluja, aleluja.

Na Slovensko prídu štyria mladí ľudia z hnutia X-out loud, ktorí kedysi žili ako homosexuáli. Zmena v ich životoch nastala, keď sa ich dotkol Boh. Chcú sa ľuďom prihovoriť so svojimi príbehmi, v ktorých svedčia o Božej moci a Láske a taktiež sa modlia za ľudí, ktorí o to majú záujem.

Chceli by sme vám, vašim birmovancom a mladým ponúknuť stretnutie s nimi, ktoré sa uskutoční dňa 14. septembra 2024 o 9:00 hod. v škole De la Salle v Rači. Pozývame teda všetkých vašich birmovancov, ale aj ostatných mladých ľudí.

Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta UK v Bratislave otvára pre pedagogických a odborných zamestnancov v budúcom akademickom roku 2024/25 rozširujúce štúdium učiteľstva náboženskej výchovy. Dvojročné štúdium bude prebiehať v externej forme a umožní získať aprobáciu na vyučovanie predmetu náboženská výchova. Prihlasovať sa dá do konca augusta 2024.

Tento týždeň si robím takéto cvičenie: často sa snažím volať k Bohu slovami: „Sláva ti, Bože, naveky.“ Ako pomôcku som si vybral chvíľu, keď otváram dvere, keď prechádzam cez ich prah. Nie veľmi mi to ide, často na to zabúdam.

Ráno si predsavzatie vždy obnovím a večer skúmam, ako dlho som ho dokázal aspoň ako-tak plniť. Také klasické pôstne cvičenie. Trochu ma k nemu motivovali tiež texty, ktoré som písal na uplynulé nedele - o Božom dare vykúpenia - a to úplne zadarmo, o jeho dvorení, o odpustení, o našej bezvýchodiskovej situácii a Božej milosti v dare nového života.

Vnímal som, že chcem Bohu ďakovať, aspoň nejako ho oslavovať ako Záchrancu, Lásku, Dobrotu... Zároveň však vnímam, akoby Boh cez toto cvičenie chcel upevniť moju vieru v to, že je vždy a za každých okolností dobrý.

Napríklad dnes. Bol som v potravinách a stretol som pani, ktorá má -násťročnú dcérku postihnutú rakovinou. Prišiel som domov a chvíľu mi trvalo, kým som sa zmohol na „Sláva ti, Bože, naveky“. Alebo každý deň telefonujem s istou príbuznou, ktorej nedávno zomrela dcéra po 15 rokoch ochrnutia. Aj v tejto situácii sa učím volať: „Sláva ti, Bože, naveky.“

A každý deň okolo desiatej si nájdem informáciu o nových počtoch nakazených, hospitalizovaných a zomrelých na covid-19. Modlím sa za nich a učím sa aj v tejto situácii hovoriť: „Sláva ti, Bože, naveky.“ Je to pre mňa cvičenie viery v Božiu dobrotu.

Tie situácie, ktoré som spomenul, sú zlé a ťažké. Nielen z môjho pohľadu, ale aj z pohľadu Boha. Boh nechce nijaké zlo.

„Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby, závisťou diabla však prišla na svet smrť“ (Múd 2, 23 - 24a). Avšak rešpektuje naše rozhodnutia, rešpektuje zákonitosti prírody, rešpektuje následky zlých činov - ale to všetko len a len preto, lebo z toho dokáže vyťažiť dobro, ktoré prevyšuje akúkoľvek zlobu.

Neveríš? Pozri sa na kríž. Z ohavného činu ľudí, z nášho najväčšieho zločinu Boh dokázal urobiť vykúpenie.

Keď budeš v týchto dňoch hľadieť na kríž a počúvať o zle vo svete, keď možno teba osobne nejaké zlo zasiahne, spomeň si na Ježiša, na „pšeničné zrno, ktoré muselo odumrieť, aby prinieslo veľkú úrodu“ (porov. Jn 12, 24) a skús vyznať svoju dôveru v Božiu lásku: „Sláva ti, Bože, naveky!“

Možno použi slová žalmistu: „A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: ‚Nech je zvelebený Pán!‘“ (Ž 40, 17).

Vždy, keď nám naše prehrešky tisíckrát odpustila milujúca mama. Vždy, keď nám naše detské „rošťáctva“ odpustil chápajúci otec.

Na základe uvedených informácií môžeme vytvoriť nasledujúcu tabuľku:

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam.

Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v blízkosti sviatku Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktorý tiež symbolizuje jednotu Cirkvi.

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2009 vychádza zo skúseností cirkví v Kórei. V situácii, keď je tamojší národ rozdelený, hľadajú inšpiráciu u proroka Ezechiela, ktorý žil rovnako v čase, keď bol jeho národ tragicky rozdelený a túžil po jednote svojho ľudu.

Ezechiela v jeho úsilí inšpirovali dve videnia. Prvé bolo dobre známe videnie o údolí so suchými kosťami, ktoré sa pôsobením Božieho ducha prebudili k životu (Ezechiel 37, 1-14). Tohtoročná téma pre Týždeň modlitieb však vychádza z druhého Ezechielovho videnia, v ktorom dva kusy dreva symbolizujú dve kráľovstvá rozdeleného Izraela.

Mená kmeňov v každom z týchto kráľovstiev (dve z pôvodných dvanástich na severe a desať na juhu) sú napísané na týchto kusoch dreva, ktoré sú potom spojené do jedného (Ezechiel 37, 15-23). Rozdelenie ľudu je podľa Ezechiela odrazom a dôsledkom jeho hriešnosti a vzdialenia sa od Boha.

Opätovné dosiahnutie jednoty je možné, ak sa ľud vzdá svojich hriechov, obráti sa a navráti k Bohu. Nakoniec je to však Boh, kto Boží ľud zjednocuje tým, že ho očisťuje, obnovuje a oslobodzuje od jeho rozdelenia.

Pre Ezechiela nie je táto jednota len spojením predtým oddelených častí, je skôr novým stvorením, zrodením nového ľudu, ktoré má byť znamením nádeje pre iné národy a pre celé ľudstvo.

Práve táto biblická téma - jednota ako boží plán pre jeho ľud, jednota ako boží dar, ktorý si vyžaduje obrátenie a obnovu, jednota ako nové stvorenie a nádej, že Boží ľud môže byť jedno - inšpirovala kórejské cirkvi pri príprave tohtoročných materiálov pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2009.

V roku 2009 sa kresťania celého sveta modlia za jednotu pod mottom: „...a budú jedno v tvojej ruke“ (Ez 37, 17).

Ezechiel - ktorého meno znamená „Boh ho robí silným“ - bol povolaný, aby dodával svojmu ľudu nádej v jeho bezútešnej politickej a náboženskej situácii, spôsobenej pádom a okupáciou Izraela a odchodom mnohých jeho obyvateľov do exilu.

Prípravná skupina z Kórey si všimla, že Ezechielov text ponúka viaceré paralely s ich vlastnou situáciou v rozdelenej krajine i s rozdeleným kresťanstvom.

Pri čítaní tohto textu zo Starého zákona majú kresťania premýšľať o tom, ako ho môžeme aplikovať aplikovať na našu dnešnú situáciu rozdelenia. Vidíme najmä to, že iba Boh dokáže znovu nastoliť jednotu, zmieriť ľudí a vytvoriť novú situáciu. Zjednotený, zmierený a očistený Izrael sa tak stáva znamením nádeje pre celý svet.

Úmysly modlitieb počas ôsmich dní

Úvahy počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktoré budú vychádzať z centrálneho textu od Ezechiela, budú viesť k hlbšiemu uvedomeniu si toho, že jednota Cirkvi má slúžiť aj obnove ľudského spoločenstva.

1. Kresťanské spoločenstvá zoči-voči starým a novým rozdeleniam.
2. Kresťania zoči-voči vojne a násiliu.
3. Kresťania zoči-voči ekonomickej nespravodlivosti a chudobe.
4. Kresťania zoči-voči ekologickej kríze.
5. Kresťania zoči-voči diskriminácii a spoločenským predsudkom.
6. Kresťania zoči-voči chorobám a utrpeniu.
7. Kresťania zoči-voči pluralite náboženstiev.
8. Kresťanské ohlasovanie nádeje v rozdelenom svete.

Katolícke spoločenstvo v Kórei bolo založené v roku 1784 prvým tamojším pokrsteným katolíkom Lee Sung-Hunom, ktorý začal šíriť katolícke učenie medzi svojimi krajanmi. Protestantizmus bol zavedený v roku 1880.

V roku 1919 sa kórejskí kresťania spoločne so svojimi blížnymi iných vierovyznaní, napr. s predstaviteľmi budhizmu, taoizmu a tradičných náboženstiev postavili proti japonskej moci v boji za nezávislosť Kórey.

Korene Kórejského ekumenického hnutia siahajú k odporúčaniam a duchu II. vatikánskeho koncilu (1962-65) a osobitne k jeho Dekrétu o ekumenizme, ktorý zdôrazňuje, že na dosiahnutie kresťanskej jednoty je dôležité, aby sa spojilo úsilie všetkých kresťanov.

Na dialógu medzi cirkvami sa v Kórei podieľajú Kórejská pravoslávna metropólia, Katolícka biskupská konferencia Kórey, Národná rada cirkví v Kórei a Luteránska cirkev v Kórei.

Národná rada cirkví v Kórei, ktorá reprezentuje protestantizmus, a Rímskokatolícka cirkev, striedavo usporadúvali už od roku 1970 počas slávenia Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov spoločné bohoslužby. Tieto modlitby poskytli kresťanom priestor, aby sa mohli spoločne modliť a prispieť k podpore ekumenického hnutia v Kórei.

V roku 1977 biblisti z protestantských cirkví a Katolíckej cirkvi dokončili spoločný preklad Biblie, takže kórejské cirkvi mali po prvý raz k dispozícii rovnakú verziu Biblie v kórejčine.

Kórejské ekumenické hnutie sa teraz venuje viacerým programom pre rôzne skupiny: pre osoby slúžiace v rôznych cirkvách, pre teológov, seminaristov i pre moderátorov jednotlivých cirkevných spoločenstiev.

Od roku 2000 Ekumenické fórum - v snahe povzbudiť vzájomné porozumenie medzi protestantskými cirkvami a Katolíckou cirkvou - pravidelne hostilo skupinu teológov, ktorá sa zaoberala štúdiom rôznych teologických otázok. Okrem toho prebiehal program pre skupinu seminaristov pozostávajúci z návštev rôznych seminárov a z atletických hier, ktoré mali povzbudiť priateľstvo medzi členmi rozličných cirkví.

Cirkevní predstavitelia rôznych denominácií sa pravidelne stretávali pri spoločnom stolovaní, aby prehĺbili vzájomné porozumenie a priateľstvo a aby si vymenili svoje názory.

23. januára 2007 slávili kórejské cirkvi bohoslužbu v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v anglikánskom kostole v Chongjy a uskutočnilo sa tiež stretnutie protestantských a katolíckych teológov.

Na tomto stretnutí boli určené dve osoby z protestantských cirkví a tri z Katolíckej cirkvi za členov prípravnej subkomisie na zostavenie spoločných modlitebných materiálov na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2009.

Subkomisia sa zišla na prvom stretnutí 8. februára 2007 a vybrala text z Ezechiela 37, 15 - 23, ktorý obsahuje proroctvo o opätovnom zjednotení Izraelského kráľovstva, ako zdrojový text. Cirkvám v Kórei tento úryvok veľmi pripomína situáciu na Kórejskom polostrove, ktorý ostáva jedinou rozdelenou krajinou na svete.

Dohodlo sa, že každá denominácia napíše biblické zamyslenie a modlitbu na jeden z ôsmich dní.

Prvý návrh textov na tohtoročný Týždeň modlitieb pripravila skupina zástupcov Katolíckej biskupskej konferencie Kórey (CBCK) a Národná rada cirkví v Kórei (NCCK), v zložení: Rev. Dr. Chai Soo-il, profesor na Han Shin University, Rev. Dr. Kim Woong-Tae, predseda Dong-Sung High School (CBCK), Rev. Dr. Shim Kwang-Sup, profesor v Metodistickom teologickom seminári, Jung Hae-Sunová, výkonná tajomníčka NCCK, Rev. Fr.

Erb Vatikánu, sídla Rímskokatolíckej cirkvi

Symbol kresťanstva Ichthys

tags: #rimskokatolicka #cirkev #zamyslenie #na #tyzden