Farnosť sv. Jozefa Robotníka v Čadci na Kýčerke vznikla 1. júla 1999. Kostol na tomto sídlisku však posvätil diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec už o pol roka skôr, a to 5. decembra 1998.
Námestie slobody v Čadci
Založenie a vývoj farnosti
Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšiu oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.
V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva jedným z vlastníkov Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu.
Evanjelická farnosť
Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.
Podľa listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601 všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie.
Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.
Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.
Obdobie rekatolizácie
Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.
V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.
Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Významné osobnosti cirkevného života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Nové farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
Súčasnosť
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Aktuálnym kaplánom je Mgr. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek. Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory. Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. ruženca. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.
Naša farnosť ponúka pre mladých vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.
Milí veriaci, v našej farnosti budeme vysluhovať sviatosť krstu v nasledujúcich termínoch: 18.1.2025, 1.2.2025, 15.2.2025, 1.3.2025, 15.3.2025, 29.3.2025, 12.4.2025, 26.4.2025, 10.5.2025, 24.5.2025, 7.6.2025, 21.6.2025, 19.7.2025, 2.8.2025, 16.8.2025, 30.8.2025, 13.9.2025, 27.9.2025, 11.10.2025, 25.10.2025, 8.11.2025, 22.11.2025, 6.12.2025, 20.12.2025, 3.1.2026.
Naša farnosť organizuje 9-dňovú púť do Talianska v termíne od 12. 6. 2026 - 20.6. 2026. Cena púte je 720 eur a záväzné prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade. V našej farnosti sa k sviatosti birmovania pre školský rok 2025/2026, môže prihlásiť študent prvého ročníka strednej školy, a druhého ročníka 5 ročných gymnázií, ktorí bývajú na území našej farnosti. Prihlásiť sa dá do 15. júna 2025.
Naša farnosť organizuje mládežnícky letný pobytový tábor vo veku od 12 do 17 rokov v Ružomberku v termíne od 3. augusta do 8. augusta 2025. Cena ostáva nezmenená 165 eur, pri súrodencoch 150 eur. Prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
Naša farnosť ponúka 8-dňovú púť do Francúzska a Talianska v termíne od 13.6. - 20.6. 2025. Navštívime miesta ako Annecy, Paray-le-Monial, La Salette či Turín. Cena púte je 580 eur. Záväzné prihlášky s podrobným programom si môžete vyzdvihnúť na farskom úrade. Deti z našej farnosti pozývame na misijnú detskú púť do Rajeckej Lesnej, ktorá sa bude konať v sobotu 11. mája. Ide o celodennú akciu, deti pôjdu spolu s animátormi autobusom.
Drahí veriaci, ponúkame termíny krstov pre kaledárny rok 2024: 20.1. 2024, 03.02.2024, 17.2.2024, 2.3.2024, 16.3.2024, 13.4.2024, 27.4.2024, 11.5.2024, 25.5.2024, 8.6.2024, 22.6.2024, 6.7.2024, 20.7.2024, 3.8.2024, 17.8.2024, 31.8.2024, 14.9.2024, 28.9.2024, 12.10. 2024, 26.10.2024, 9.11.2024, 23.11.2024, 7.12.2024, 21.12. 2024.
28. jún 2024 bol pre farnosť svätého Jozefa-robotníka v Čadci veľmi sviatočný a vzácny deň. Zavítala k nám milá návšteva - sr. Alena a P. Jozef Noga z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta, aby nám odovzdali kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily. Slávili s našou farskou rodinou sv. omšu - vigíliu slávenia sv. Petra a Pavla. V úvode ich náš pán farár srdečne privítal a zároveň vyjadril radosť z toho, že táto slávnosť sa koná práve v čase, kedy slávime 25. výročie založenia našej farnosti a cez tieto modlitby v rodinách s kaplnkou PM môže nastať duchovná obnova celej farnosti.
Pri sv. omši pán farár prečítal pastiersky list otcov biskupov, kde spomínali aj blahorečenie Janka Havlíka, ktorý bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti Vincentínov. Páter Jozef nám v príhovore pripomenul udalosti zjavenia Panny Márie sv. Kataríne Labouré, šírenia Zázračnej medaily a zdôraznil dôležitosť spoločnej modlitby v rodinách a úcty k Panne Márii.
Do zoznamov ZZM sa zapísalo približne 150 rodín a zapisovanie pokračuje ďalej. Panna Mária už navštevuje rodiny Kýčerky a ľudia sa z toho veľmi tešia, ako vyjadrili pri mnohých rozhovoroch. Bolo cítiť veľkú blízkosť Panny Márie u nás doma, keď sme prijali kaplnku PM a taktiež neopísateľný pokoj a láskyplné prostredie. Prvé kroky ráno vždy viedli do obývačky, kde bola kaplnka s milovanou Matičkou Božou.
1. mája si pripomíname Sviatok práce a v cirkevnom kalendári spomienku na sv. Jozefa robotníka. Symbolom naozajstnej pracovitosti je práve sv. Jozef, robotník a remeselník. Jozef, zákonitý otec a pestún Božieho Syna bol podľa Písma muž spravodlivý. V Novom zákone nemáme zachytené ani jedno jeho slovo, ale o to výrečnejšie rozprávajú jeho skutky. Hovoria o čestnosti, svedomitosti, odvahe ženícha Panny Márie. Vyjadrujú obrovskú dôveru v Božie prisľúbenia. Tento statočný a pracovitý muž sa nebojí výziev života.
Jozef bol človekom činu, bezvýhradne veril v Božiu prozreteľnosť. Živil sa tvrdou prácou tesára, či stolára alebo rezbára. Aj preto si ho Boh vybral za ochrancu Ježiša a Márie, za člena Svätej rodiny. Tesne pred narodením Ježiša museli putovať z galilejského Nazareta do júdskeho Betlehema kvôli sčítaniu ľudu, ktoré nariadil rímsky cisár Augustus. Jozef totižto pochádzal z kráľovského Dávidovho rodu.
Ježiš sa pri svojom pestúnovi určite vyučil tesárskemu remeslu, ale videl na svojom zákonitom otcovi mnohé čnosti. Hlavne skromnosť, usilovnosť, pracovitosť a nadovšetko bohabojnosť. Jozef bol poslušný Bohu, úprimne milujúci svoju rodinu.
V roku 1870 pápež Pius IX. vyhlásil svätého Jozefa za patróna katolíckej Cirkvi a zaviedol jeho slávnosť. V roku 1937 zas pápež Pius XI. vyzdvihol sv. Jozefa za nebeského patróna a ochrancu všetkých pracujúcich a v roku 1955 ďalší pápež Pius XII. ustanovil 1. máj ako spomienku na sv. Jozefa robotníka a zasvätil ho pamiatke tohto vznešeného muža.
Každá práca nadobúda cenu a dôstojnosť vtedy, keď je konaná čestne, svedomito a s dobrým úmyslom v prospech spoločnosti. Dnes má teda sviatok naša každodenná činnosť, dennodenná práca, či už manuálna alebo duševná. Na príhovor jej nebeského ochrancu si vyprosujme, aby sa nám vždy dobre vydarila.
Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr. Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc.
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti:
| Obdobie | Správca farnosti | Kapláni |
|---|---|---|
| 1999 - 2010 | Mgr. Marek Smatana | Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc. |
Čadca leží pri severozápadných hraniciach s Českom a Poľskom, na sútoku rieky Kysuca a jej prítoku Čierňanky. Väčšina územia mesta na rozhraní medzi Západnými a Strednými Beskydami je rozdelená medzi Turzovskú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Južný okraj územia patrí do celku Javorníky.
Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí. Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol.
Vzostup významu Čadce nastal po roku 1773, kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá v roku 1871 dopravne spojila Čadcu s priemyselným Sliezskom i Považím.
V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru Matice slovenskej v rokoch 1926 - 28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov Palárikov dom, ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení 1. mája 1945 a konci druhej svetovej vojny.
V meste je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1734 a na sídlisku Kýčerka je kostol sv. Jozefa Robotníka dokončený v roku 2002, taktiež rímskokatolíckej cirkvi. Pred bránami kostola je Pamätník Slovenskej národnej rady 1848, ktorý je postavený na mieste bývalej fary.
Nádražie v Čadci patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle. Bolo postavené 1967-69 podľa návrhu architekta Josefa Hrejsemnou, autora blízkej stanice Havířov.
Medzi významné osobnosti spojené s mestom patria: Jaroslav Klemeš (* 1922 - † 2017) - veterán československého zahraničného odboja za II. svetovej vojny, Ľubomír Michalík (* 13. Doc. PaedDr. Mgr. Art. JUDr. Anton Blaha, CSc.