Kostol sv. Ondreja na Podhradovej v Košiciach: História a súčasnosť

Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej v Košiciach má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v 90. rokoch 20. storočia. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a míľniky, ktoré formovali túto farnosť.

Založenie a výstavba kostola

Základný kameň kostola sv. Ondreja na Podhradovej posvätil v Košiciach roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska Pápež Ján Pavol II. V nedeľu popoludní 26. novembra 1995 bola na pozemku vedľa budovy potravín na Ceste pod Hradovou slávnosť. Za účasti asi 150 veriacich otec arcibiskup Alojz Tkáč posvätil miesto, na ktorom sa začala výstavba nového rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Ondrejovi, apoštolovi, patrónovi košickej arcidiecézy.

Nový kostol bol postavený podľa návrhu a projektu Ing. arch. Michala Baníka. Kostol je riešený na princípe ondrejovského kríža. Boží chrám bol dokončený v roku 1997. Jeho kapacita je pri optimálnom obsadení 300 osôb, z toho 180 na sedenie a 120 na státie. Na chóre je cca 80 miest.

Kostol z väčšej časti stavala a na posviacku pripravila firma Sakrastav s vedúcim staviteľom Milanom Poklenbom. Konsekrácia chrámu sa uskutočnila dňa 12. júla 1997 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol sa stal filiálkou Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané.

Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.

Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum.

Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad významných kostolov v Košiciach:

Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.

Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.

V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.

Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.

Košice okrem nádhernej katedrály lákajú svojich návštevníkov aj ostatnými pamiatkami.

Dve katedrály: pravoslávna a gréckokatolícka. Každá katedrála predpokladá aj biskupa či arcibiskupa. V Košiciach ich máme až troch! Navštívime gréckokatolícku katedrálu Narodenia Panny Márie na Moyzesovej ulici a pravoslávny katedrálny chrám Zosnutia Panny Márie na ulici Československej armády pri TIP TOPe. Dozviete sa aj základy a zaujímavosti východného obradu, liturgie a symboliky priamo na svätých miestach. Uvidíte exteriér aj interiér oboch chrámov a objavíte spirituálny svet ikon.

Gréckokatolícka cirkev v Ekumenickom spoločenstve KošicePravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.

Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie. Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru.

K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom. Mukačevský pravoslávny biskup Bazil Tarasovič, ktorý koketoval s myšlienkou únie, odmietol z politických dôvodov pozvanie do Užhorodu a únia tak bola uzavretá bez účasti väčšiny kňazov jeho eparchie, ako aj jeho samotného. Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) zí...

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Ďalšie úpravy a doplnenia

V rokoch 1999-2000 akademický sochár, profesor Juraj Bartusz vyhotovil sochu Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista a sochu sv. Ondreja. V roku 2001 bol zakúpený organ. V tom istom roku pán Lenárt vyhotovil Krížovú cestu, ktorú posvätil dp.Daniel Boleš.

Zriadenie farnosti a farské centrum

Od roku 2004 spravuje náš kostol Mons. František Šándor. Vďaka jeho aktívnej snahe a na základe túžby veriacich sa započala iniciatíva na vybudovanie farského centra pri kostole. Na tento úmysel započal v r. 2010 proces odkúpenia pozemku od mesta Košice. Popri modlitbovej podpore tohto zámeru sa od r. 2011 koná aj pravidelná mesačná finančná zbierka. Prípravou návrhu projektovej štúdie farského centra bol poverený Ing. arch. Jozef Skokan.

Pri kostole bola zriadená farská ekonomická rada v zložení: Adam Buranovský, Ján Paralič, Margita Rendošová, Pavol Železník a Renáta Židová. Košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober dekrétom s platnosťou od 1. júla 2013 zriadil farnosť sv. Ondreja, apoštola. Kostol zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa od tohto dátumu stal farským kostolom.

Za farára do farnosti sv. Ondreja v Košiciach bol od 1. júla 2013 menovaný dp. Martin Harčár. 1. júla 2014 bol za kaplána do našej farnosti menovaný dp. Radoslav Lojan. Našej farnosti bude vypomáhať v polovičnom úväzku.

Kostol v Opátke, filiálka farnosti Košice-Sever

Komunitno-pastoračné centrum a chrám Kristovho Vzkriesenia

V nedeľu 17. novembra otvoril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, nové Komunitno-pastoračné centrum na košickom sídlisku Podhradová. Jeho súčasťou je Chrám sv.

Slávnosť otvorenia Centra a posvätenia chrámu začala slávnostným sprievodom arcibiskupa a kňazov z rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja na sídlisku Podhradová, ktorý v rokoch 1995-1997 pomáhali stavať aj gréckokatolícki veriaci z Podhradovej a odvtedy bol miestom ich stretávania a slávenia pravidelných sv.

V roku 2022 získala farnosť Košice - Sever do dlhodobého nájmu od mesta Košice bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorú za necelé dva roky (február 2023- november 2024) zrekonštruovala a zriadila v nej Komunitno-pastoračné centrum.

Dňa 8. novembra 2024 zriadil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ dekrétom v priestoroch tohto centra Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia a určil ho za farský chrám farnosti Košice - Sever, ktorú okrem sídliska Podhradová tvoria viaceré obce na sever od Košíc. Pri vstupe do chrámu privítal celý sprievod domáci farár o. Tomáš Miňo spoločne s Františkom Ténaiom, starostom MČ Košice - Sever. Po vstupe do chrámu bol o. Martinom Mrázom, kancelárom Košickej eparchie, prečítaný dekrét o zriadení Chrámu sv. Kristovho Vzkriesenia a potom nasledoval obrad posvätenia prestola (oltára) i chrámu a sv.

V prvej časti posviacky arcibiskup a vybraní kňazi nový prestol umývali a mazali červeným vínom, ružovou vodou s nardom a odiali ho novými liturgickými plachtami. Prestol je nielen obrazom Kristovho hrobu, ale aj symbolom stola pri poslednej tajomnej večeri. Nazýva sa aj svätým prestolom, keďže symbolizuje Kráľa slávy, Sudcu a Pána Ježiša Krista. Umývanie vrchnej dosky je symbolom umývania mŕtveho Kristovho tela po sňatí z kríža. Červené víno je symbolom Kristovej krvi. Voňavé mydlo, ružová voda a nard symbolizujú zmes myrhy s aloou (voňavú zmes, olej), ktorou pri Kristovom pohrebe Jozef z Arimatey a Nikodém potreli plátno, do ktorého zavinuli Kristovo telo pred tým, než ho uložili do hrobu.

Biskup následne na umytom prestole urobil štetcom tri kríže na tých miestach, na ktorých počas liturgie má byť umiestnený evanjeliár, diskos a čaša. Po umiestnení prikrývok boli na oltár uložené ostatné predmety potrebné k sláveniu svätej liturgie ako kivot (bohostánok), iliton - symbol šatky, ktorú mal Kristus ovinutú okolo hlavy (Jn 20,7), antimenzion - plátno so zobrazením uloženia Krista do hrobu, v ktorom sú zašité relikvie svätých, evanjeliár a ručný kríž.

V homílii sa všetkým prítomným prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. Zdôraznil, že 17. november je v slovenskej spoločnosti dňom boja za slobodu, ale v dnešný deň symbolicky poukazuje na slobodu, ktorú prináša Kristus, a ktorú nám ponúka prostredníctvom vysluhovania sv. Tajomstiev a spoločenstva Cirkvi v každom chráme. V závere liturgie sa prítomným prihovoril administrátor farnosti o. Tomáš Miňo. Poďakoval mestu, ktoré na slávnosti zastupoval jeho primátor Jaroslav Polaček spoločne so svojou námestníčkou Luciou Gurbaľovou i rímskokatolíckej farnosti sv. Ondreja na Podhradovej.

Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.

Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna Charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 24...

Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

tags: #kostol #na #podhradovej #v #kosiciach