Dlhé Pole, dedina s bohatou históriou, ktorej vznik spadá do 13. storočia, sa nachádza v jednom z priečnych údolí pohoria Javorníky. Prvá písomná zmienka o obci (pod latinským Longus Campus) pochádza z roku 1320, keď tunajší poddaní patrili do Hričovského feudálneho panstva a do územia, ktoré až do svojho úmrtia držal pevne v rukách „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák - Trenčiansky. Domy vyrastali po oboch brehoch Dlhopoľky, ktorej pramene sú pod hlavným hrebeňom Javorníkov. Celkom dnes žije v Dlhom Poli okolo 2 000 ľudí (v roku 1828 sa spomína až 3 114 obyvateľov).
Dlhé Pole je obcou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža v jej pamiatkach a tradíciách. V nasledujúcich častiach článku sa bližšie pozrieme na históriu obce, miestny kostol a ďalšie významné pamiatky.
Erb obce Dlhé Pole.
Kostol sv. Martina
Najrušnejšie tu býva počas hodov, ktoré sa vzťahujú k sviatku sv. Martina. Jemu je zasvätený miestny rímsko-katolícky kostol, ktorý si Dlhopoľčania postavili v polovici 19. storočia.
Pôvodne to bol drevený kostolík postavený v roku 1611. Na jeho mieste vybudovali za dva roky barokový murovaný kostol (1733 - 35). Súčasný kostol v Dlhom Poli slávnostne vysvätil nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko 13. novembra 1927. Tento kostol pred 90-timi rokmi zväčšili, pribudli aj dve mozaikové okná.
Vo vitrážach je znázornený patrón kostola sv. Martin ako sa delí o plášť so žobrákom a sv. Po hodových sv.
Svätý Martin sa delí o plášť so žobrákom.
Farská história
Farnosť bola založená 29.04.1717 a nitrianskym biskupom schválená 11.06.1718, dovtedy bola ako filiálka Farnosti Hričov. Súčasný správca farnosti Mgr. Peter Jankech je 22. kňazom, ktorý býva v budove fary, faru obývalo aj 37 kaplánov. Pred 20-timi rokmi - 12. novembra 1998 - vysvätil zrekonštruovanú budovu fary vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec.
Významní kňazi
Ernest Fančovič: Najdlhšie tu pôsobil Ernest Fančovič (1937 - 1971), ktorého 110. výročie narodenia - 19. novembra 1908 - si onedlho pripomenieme. Za kňaza ho vysvätili po štúdiách vo francúzskom Štrasburgu v roku 1932. Primičné sv. omše mal v Štrasburgu 16. júla 1932 a v rodných Jaslovciach 24. júla 1932 (kde je aj pochovaný).
František Mitúch: V tieni iných udalostí sme si vo farnosti nevšimli sté výročie narodenia Františka Mitúcha - 30. septembra 1918. Po návrate z Ríma sa František Mitúch stal od 1.9.1947 kaplánom pri Tomášovi Ružičkovi v Žiline. Neskôr bol väznený a zomrel vo väznici v Ilave. Pochovaný je na dlhopoľskom cintoríne.
Andrej Majer: Ako kaplán pôsobil v Dlhom Poli Andrej Majer, ktorý sa pod svoje lyrické básne - vydané vo dvoch zväzkoch - podpisoval pseudonymom Dlhomír Poľský. Niektoré z jeho básní zhudobnil Mikuláš Schneider - Trnavský.
Osobnosti Dlhého Poľa
Expozícia pamätnej izby upozorňuje aj na významné udalosti v histórii obce a na rodákov a ďalších dejateľov, ktorí sa zapísali do histórie takým či onakým činom. O všetkých osobnostiach Dlhého Poľa sa môžete dozvedieť základné informácie vďaka expozíciám pamätnej izby.
Jozef Holánik - Bakeľ: V Dlhom Poli si s úctou spomínajú na svojho rodáka Jozefa Holánika - Bakeľa, ktorý preslávil slovenské drotárske remeslo ďaleko za hranicami vlasti. V roku 1917 sa vrátil do rodnej dediny, kde sa pred 75 rokmi, 7. augusta 1942, zavŕšila jeho životná púť. Jeho výrobky išli na odbyt na poľských, ruských, ukrajinských, i nemeckých trhoch a prezentoval sa nimi aj na medzinárodných výstavách. Najväčší úspech získal v roku 1911 na perhliadke v Ríme, kde jeho dielo ocenili zlatou medailou a Veľkou cenou.
Juraj Čajda: Príkladom môže byť Juraj Čajda, ktorý sa narodil v Dlhom Poli deň pred Vianocami roku 1844.
Martin Mičura: Ďalší Dlhopoľčan Martin Mičura, ktorý sa narodil 17. septembra 1883, vyštudoval právo, bol predsedom Najvyššieho súdu, tekovským a nitrianskym županom i ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.
Drotárstvo - tradičné remeslo.
Kultúrne dedičstvo a udalosti
V Dlhom Poli, dedine, ktorej vznik spadá do 13. stor., sú hrdí na svojich remeselníkov, s ktorých osudmi a dielom sa môžeme zoznámiť v pamätnej izbe. Prvú výstavu pripravili už v roku 1940, teda ešte za Holánikovho života.
Po takmer 70 rokoch, v roku 2008, usporiadala obec v spolupráci s Považským múzeum výstavu Dlhopoľskí páni majstri. O rok neskôr sa z výstavy stala trvalá expozícia. V obci doteraz stojí rodný dom Jozefa Holánika - Bakeľa. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou a do nej uvažujú premiestniť drotárske zbierky i ďalšie pamiatky na históriu Dlhého Poľa.
Rušno bolo v Dlhom Poli v zime 1944 - 45, keď tamojšie kopanice poskytli prístrešie partizánskym skupinám. V augustovom čísle v roku 2015 Magdaléna Lacková spomína aj tzv. Vianočný mier: „Odohral sa v miestnom kostole sv. Martina. 6. januára 1945 tu bola odslúžená pravoslávna omša pre Vlasovovu ukrajinskú armádu, ktorá bola pod vedením nemeckej armády. To všetko so súhlasom miestneho kňaza dekana Fančoviča a za účasti Dlhopoľčanov aj partizánov.
Drotári život a obyčaje
Remeslá v Dlhom Poli
Magdaléna Lacková v obecných novinách Dlhopoľ pripomína, že v dedine boli nielen šikovní drotári, ale aj ďalší remeselníci, ktorých práca úzko súvisela s každodenným životom. V roku 1887 sa spomína päť mlynov a valcha na súkno. Prvý kováč v obci sa v historických záznamom uvádza v roku 1735. Na staré tradície nadviazali umeleckí kováči bratia Kršiakovci. V spomínanom roku 1735 pracovali v Dlhom Poli deviati kolári. Posledného Ignáca Maceášika pripomína koleso na jeho rodnom dome. Na prácu drevorubačov nadväzovali stolári, tesári, debnári, ale i umeleckí rezbári. Šindliarski majstri z Dlhého Poľa sa podieľali na obnove striech Oravského, Budatínskeho a Zvolenského zámku.
Spolky a aktivity
Ako sme sa dočítali v Dlhopoli, v dedine sú aktívne aj mnohé ďalšie spolky. Nechýba folklórna skupina Drotár. Od minulého roka pôsobí v obci občianske združenie Dlhopoľci, ktoré pripravuje najmä športovo-zábavné podujatia pre rodiny a deti. Úspešní sú aj chovatelia poštových holubov.
Turistika
Pri turistickej návšteve Dlhého Poľa, v ktorom pôsobí agilný Klub slovenských turistov s asi 70 členmi, sa podľa značených ciest môžeme vybrať na nenáročný výlet krajom lesov, horských lúk a polí. Najpriamejší výstup na hlavný hrebeň Javorníkov vedie údolím Dlhopoľky do sedla pod Grapou. Ďalšou alternatívou je výstup po žltej značke do osady Bielovci, odkiaľ sa po červenej hrebeňovke dostaneme za ďalšie dve hodiny k rázcestiu so spomínanou zelenou značkou, takže sa nám ponúka nenáročný asi 6-hodinový okruh. Ďalšou alternatívou je výstup po zelenej značke a návrat po červenej a modrej značke cez najvyšší bod dlhopoľského chotára Kazícku Kýčeru (910 m n. m.) nad obec Divina a odtiaľ po žltej do východiska túry (celkom asi 5 ¼ h chôdze). Tretím variantom môže byť veľký okruh (žltá - červená - modrá - žltá), čo je však už skôr pre zdatnejšieho turistu (asi 8 h chôdze).