Nemôžeme s určitosťou povedať, či nadprirodzené javy existujú. No rovnako nemôžeme povedať, že sú čistým výmyslom. Mnohým z nás sa stali situácie, v ktorých nám naskočila husia koža, tlkot srdca sa zrýchlil a my sme netušili, či sme sa zbláznili, alebo či to, čo vidíme, je skutočne pravda.
Niektorým z nás sa zjavili zosnulí príbuzní s cieľom rozlúčiť sa pred poslednou cestou na druhý breh. Množstvo z nás podobné situácie považuje za výplody našej fantázie. No iní skutočne veria, že to boli naozajstní duchovia, snažiaci sa s nami spojiť.
Predstavte si však, ak nás dokážu vystrašiť ľudia, ktorí nás počas svojho života milovali, čo by sa stalo, keby ste zabili človeka a jeho duch by vás prenasledoval? Možno by z vášho života spravil peklo. Možno by sa vás snažil prinútiť priznať sa k svojmu zločinu. Týmto desiatim vrahom sa to stalo.
Ich vlastné obete ich aj po smrti prenasledovali a donútili ich priznať sa k spáchaným vraždám. Pravdaže, za pravé fakty ani jednu z výpovedí týchto vrahov nemôžeme považovať. Predsa len, nemohli to mať v hlave úplne v poriadku, ak sa rozhodli niekomu dopomôcť z tohto sveta.
Príbehy vrahov prenasledovaných duchmi
Znepokojivý pravdivý príbeh strašidelnej rodiny Snedekerovcov (Celý paranormálny dokument)
1. Mark Bridger a April Jonesová
Tento muž trávil svoje bežné večery pitím alkoholu, sledovaní pornografie a pozeraním sa na nemravné fotografie malých detí. A narazil na April Jonesovú, malé 5- ročné dievčatko. April nastúpila do Bridgerovho auta a už ju nikdy nevideli. Bridger bol zatknutý hneď na ďalší deň. Priznal sa, že zabil April, no tvrdil, že to bola nehoda.
Podľa jeho slov mal do malého dievčatka omylom naraziť, naložiť jej telíčko do auta a ísť hľadať pomoc. Keď však potom našiel forenzný expert v dome Marka Bridgera fragmenty krvi a kostí, ktorých DNA sa zhodovalo s DNA April Jonesovej, polícia výpoveď zamietla. Polícia sa domnievala, že Bridger dievčatko predtým, ako ho zabil a zbavil sa jeho tela, sexuálne zneužil.
2. Jose E. Ferreira a Carrie Ann Jopeková
V tom čase sedemnásťročný Jose Ferreira spoznal Carrie Ann Jopekovú, trinásťročné dievča, na večierku v roku 1982. Keď však kráčali dole schodmi, Carrie začala o svojom nápade pochybovať. Ferreira sa pozrel na Carrieino bezvládne telo a uvidel príležitosť. Až potom, čo ju sexuálne zneužil, si uvedomil, že má zlomený krk. Carrie bola mŕtva.
Jose odniesol jej telo z domu a pochoval ju pod susedovu verandu. Polícia nemala žiadne vodítka a prípad zostal nevyriešený. Po troch desaťročiach sa však Ferreira konečne priznal k vražde Carrie Jopekovej.
3. Gang a Fan Man-yee
V roku 1999 v Hong Kongu, traja členovia tajného gangu zajali ženu menom Fan Man-yee. Tvrdili, že im dlží 20 000 hongkonských dolárov. Muži Fan príšerne mučili po dobu jedného mesiaca, až kým nezomrela. Jeden z mužov mal 13-ročnú priateľku, známu len ako ,,Ah Fong,“ ktorá mu pomohla s mučením Fan.
Po Faninej smrti začala Ah Fong trpieť nočnými morami, v ktorých videla jej ducha. Ah Fong zavolala políciu a nahlásila zločin. Členovia gangu boli zatknutí a celý prípad bol predvedený pred súd.
4. Victor Amewugah a taxikár
Victor si jedného večera v roku 2013 najal taxikára na dlhú cestu. Keď však boli v polovici, vytiahol zbraň, taxikára zastrelil a v taxíku odišiel. Duch sa neustále objavoval v jeho snoch a vraj ho raz aj udrel, keď spal. Victor sa nedokázal poriadne vyspať a jeho trápenie sa stalo takým neznesiteľným, že sa rozhodol o svojom zločine povedať priateľovi.
Polícia Amewugaha zatkla a on sa k spáchaným vraždám priznal a svoje činy oľutoval.
5. Al Capone a Valentínsky masaker
14. februára 1929 sa v garáži stretlo sedem členov, vrátane Jamesa Clarka, chicagskeho North Side gangu. V ten večer k nim prišli štyria muži, dvaja z nich boli oblečení ako policajti, a prikázali členom gangu, aby sa zoradili pozdĺž steny. Začali strieľať a všetkých siedmich mužov zabili.
Aj keď prípad tohto masakru nebol nikdy vyriešený, predpokladá sa, že za ním stál súper North Side gangu, Al Capone, vodca South Side gangu. Duch ho mal prenasledovať aj po tom, čo väzenie opustil. Capone si dokonca najal médium, ktoré malo ducha vyhnať, no dopadlo to neúspešne. Neskôr, dlho po Valentínskom masakri, počuli členovia jeho ochranky, ako sa vo svojej izbe s niekým rozpráva a prosí ho, aby odišiel, aby ho nechal tak. Keď však ochranka vtrhla do izby, našli ho tam samého.
6. Bhim a Jeetendra Anantlal Giri
Bhim mal veľké trápenie so svojím bratom. Jeetendra Anantlal Giri neprestajne obťažoval Bhimovu manželku a ten ho veľakrát žiadal, aby ju nechal na pokoji, no Jeetendra si nedal povedať. Vylákal ho do odľahlej oblasti s prísľubom večierku, opil ho a podrezal mu hrdlo. Bhim však nevedel, čo tým spôsobí.
Telo svojho brata dobre schoval a sám sa ukryl v úzadí, aby na seba nepútal zbytočnú pozornosť. Jeho rodina si všimla, že sa Jeetendra stratil a oznámili to na polícii. Bhim začal počuť bratov hlas a neustále sa mu o ňom snívalo. Keď sa mu jednej noci zdalo, že ho Jeetendra škrtí, vzdal sa. Bhim sa svojej rodine priznal k vražde brata.
7. John Nkuna a Bob Roel Bayoi
V roku 2002 v Južnej Afrike John Nkuna a jeho dvaja priatelia uniesli Boba Roela Bayoiho. Zviazali ho kúskom látky, zbili ho, poliali benzínom a nakoniec zapálili. Nkuna utiekol do iného mesta, aby nebol prenasledovaný políciou. Tou síce nebol, no o pár dní neskôr ho začal prenasledovať duch Boba Rela Bayoiho. Každú noc počúval, ako ho Bob prosí, nech povie jeho rodine, že to bol on, čo ho zabil.
John bol tak vystrašený slovami mŕtveho Boba, že odíšiel za jeho rodinou a ku všetkému sa priznal. Nkuna a jeho priatelia boli zatknutí, no obvinený bol len on. Na súde tvrdil, že je nevinný, no nemalo to žiadnu váhu, pretože súd na jeho obvinenie použil jeho priznanie Bobovej rodine.
8. Musab Daou a Jennifer Stewardová
V roku 2010 bola v Ottawe, na miestnom parkovisku, sekerou popravená Jennifer Stewardová. Priznal sa k jej vražde, no polícia mu spočiatku neverila, aj keď poznal časti, ktoré mohol poznať len vrah. Nakoniec mu polícia dala kartónovú rolku a prikázala mu, aby zopakoval svoj zločin. Jeho pohyby sa zhodovali s vraždou.
Daou vysvetlil, že Jennifer zabil, aby odštartoval svoju hudobnú kariéru. Daou neskôr vypovedal, že po vražde si išiel zapáliť marihuanu na cestu pre cyklistov, a že tam prvýkrát uvidel ducha Jennifer, ako sa nad ním vznáša.
9. Daniel French a Barbara Howeová
V roku 2013 si chcel Daniel zarobiť rýchle peniaze. Preto sa rozhodol vykradnúť dom v komunite dôchodcov. French sa bez problémov dostal do domu 87-ročnej Barbary Howeovej, pretože pracoval ako údržbár. Starej žene venoval úder paralyzérom, ibaže ona neodpadla. Barbaru preto začal škrtiť, ale ruky na jej krku držal pridlho a žena zomrela.
Našiel 18 dolárov a diamantový prsteň, ktorý vyhodil za jazdy zo svojho okienka na aute. Vražda Barbary Howeovej bola nevyriešená dva roky. Polícia však našla dôkazy, ktoré ich priviedli k Frenchovi. Vypočúvali ho a on sa ku všetkému priznal.
10. Terry Childs a Linda Ann Jozovich, Lois Sigala
V roku 1987 Terry Childs ubodal mladé 17-ročné dievča, Lois Sigala, k smrti. Bol odsúdený na 41 rokov väzenia za vraždu. Jednou z jeho obetí bola Linda Ann Jozovich, ktorú v roku 1979 uniesol z parkoviska a potom ju zbil, uškrtil a niekoľkokrát ju opakovane pobodal. Childs skryl jej telo v pohorí Santa Cruz.
Childs tvrdil, že sa musel priznať ku všetkým vraždám, aby sa oslobodil od svojich démonov. Povedal, že bol prenasledovaný duchmi jeho obetí. Videl ich vo svojej cele, ako na neho hľadia.
Stretnutia s duchmi na Slovensku
Najviac stretov s duchmi sme zaznamenali v bývalom kláštore Mariánska Čeľaď, prezradil pre Brainee lovec duchov Matej Cích. Veľa ľudí na duchov neverí, a už vôbec si nemyslia, že by sa mohli paranormálne javy diať na Slovensku.
Znepokojivý pravdivý príbeh strašidelnej rodiny Snedekerovcov (Celý paranormálny dokument)
Pred 6-7 rokmi vznikla v mojej hlave myšlienka, že budeme skúmať historické miesta, niečo nadprirodzené tam objavíme a zároveň to miesto urobíme atraktívnejším. Vtedy to u nás nik iný neriešil. Za niekoľko rokov našej práce sme toho veľmi veľa navštívili.
Vo videu to tak nevyzerá, ale keď ideme hľadať niečo nadprirodzené, tak potrebujeme kameru, diktafón a rôzne ďalšie zariadenia. Na druhej strane, čím menej nás na tom danom mieste je, tým lepšie výsledky máme. Keď ideš na opustené miesto v úplnej tme, bojíš sa, ten strach tam je.
Skôr by som ale povedal, že je to aj o rešpekte pred druhou stranou. Prvá naša spoločná akcia s celým tímom bola návšteva starej opustenej budovy, niekdajšej psychiatrickej nemocnice v Pezinku. Tam sa nám podarilo zaznamenať niekoľko nahrávok. A aj pre nás to bolo dosť šokujúce.
Mali sme so sebou takú pomôcku, volá sa to spirit box, dokážeš ňou hneď komunikovať s duchom. Funguje to na základe AM a FM vĺn. Neskôr sme navštívili aj važecký cintorín, kde sú pochovaní nemeckí vojaci. Spýtal som sa vtedy po nemecky, či sú tam nejakí duchovia a dostal som ráznu odpoveď, že áno.
Najzaujímavejším miestom pre nás bola Mariánska Čeľaď, to sú ruiny bývalého kláštora neďaleko Podhájskej. S týmto miestom sa spája veľa legiend. Pomocou spirit boxu s nami komunikoval duch, ktorý vyslovil meno jedného z nás. Vedeli sme teda, že ten duch si je vedomý toho, že tam sme.
Nezostalo to len pri mene, podarilo sa nám zaznamenať aj súvislú vetu hlasu ženského hlasu. Bolo to cez diktafón a ten hlas mi povedal, vráť sa sem. Vrátili sme sa ale už to miesto nebolo tak aktívne ako prvýkrát, keď sme tam prišli. Vyzerá to tak, že keď sú záhadné miesta ešte neprebádané, vtedy sú najaktívnejšie.
Taká najzákladnejšia vec, ktorú si môže každý vyskúšať na vlastnú päsť je kúpiť si diktafón a ísť s ním napríklad večer na cintorín. Ďalej využívame kamery s nočným videním. Potom máme laserové snímače, napríklad merajú energiu v miestnosti, teplotu a tak podobne.
Aj moja manželka je skeptik voči tomuto. Ja jej ukážem dôkazy, ona tomu neverí, ale nevie ich vysvetliť a nakoniec sa niekde v polke stretneme. Robíme to, čo nás baví. Áno, túto činnosť vykonávame aj v súkromí.
Samozrejme, taký dom pracuje, takže vždy sa na to pozrieme najskôr z tej logickej stránky, a to ešte predtým ako tam začneme hľadať nejakú entitu. V mnohých prípadov pracuje aj fantázia, najprv treba teda zdravý sedliacky rozum. Keď už teda zistíme, že naozaj ide o nejaký paranormálny jav, tak potom zisťujeme čo by to mohlo byť a ako s tým pracovať.
Mali sme dávnejšie jeden prípad neďaleko Galanty. Boli sme v rodinnom dome, kde malé dievčatko napádal duch ženy. Nevedeli si s tým rady ani jej rodičia. Keď sme boli na mieste, naozaj sme zažili situácie kedy sa na povale rozsvietilo svetlo a popadali tam veci.
Osobné skúsenosti s paranormálnymi javmi
Jedneho dna mi kamaratka zacala rozpravat jeden pribeh. Povedala mi že jej bratranec ktory ma teras už 19 rokov sa v sne stretol so satanom.Nechcela som jej verit. Tak mi povedala tento pribeh: Moj bratranec bol na prazdninach u nas. Ked sa raz vratil z diskoteky tak okamzite isiel spat. Co unho nebolo zvykom. Preto som ho "tajne" sledovala. Zobral kusok papiera a na ten papier napísal cervenou fixkou 666. Neviem co to malo znamenat. Dal si to pod vanus a okamzite zaspal.
V noci bolo pocut ako sa z jeho izby oziva nejaky hlas. Mamka mi povedala že hovory zo sna. Ja som sa tam bala ist tak preto som sa snazila zaspat. Rano ked som vosla do jeho izby bol cely zakrvaveny a mal zlomenu ruku a rozbity nos. Zaala som kricat. Do izby hned pribehla mamka. Okamzite nastartovala auto a vybrali sme sa do nemocnice. Doktorovy sme povedali že sa pobil.Potom este tyzden cele noci nespal lebo stale ked zatvoril oci tak uvidel tvar satana.
Raz som bola u mojej krstnej mamy. Večer som rýchlo zaspala. O hodinu som sa zobudila na zvonenie mobilu, zdvihla som ho a spýtala som sa kto volá. Počula som len "Veronika, Veronika!" Bol to taký hlas, aký mala moja babka, keď som sa spítala či je to ona spojenie sa prerušilo. Myslela som si, že sa mi to len snívalo, ale ráno som sa dozvedela od krsnej, že babka v noci zomrela. Nechala mi list v ktorom písala, že mi v noci volala. Nemohla som tomu uveriť, ale nebol to sen.
Celá naša trieda bola v škole v prírode v Starej Lesnej. Ja a moje dve kamošky sme boli spolu na izbe. Prvú noc sme sa trochu báli tak sme si ľahli všetky tri na jednu posteľ. Keď vtom sme začuli tikať hodiny,.. bolo nám to čudné lebo sme vedeli ,že nik z nás tikajúce hodiny nemá. Potom to prestalo a potom opäť začalo. Strašne sme sa zľakli no potom sme už len nejako zaspali. Ráno sme sa pýtali vedľajších izieb či nemjú tikajúce hodiny no každý povedal,že nie. Nevieme si to doteraz vysvetliť.
Mali 4 deti. V jeden večer išli rodičia pred hotel opekať a deti za hotel vyvolávať duchov. Samozrejme na nich neverili a mysleli si, že to je riadna kravina. Len jedno z nich verilo na duchov. Ako vyvolávali tak to veriace povedalo, že už sú tu (duchovia). Ostatné deti ho vysmiali. Ono povedalo, že im to dokáže a povedalo, že "ak ste tu tak, nechsa zasvieti v hoteli na štvrtom poschodí miestnosť." Miestnosť sa zasvietila.
Decká si mysleli, že je to náhoda. Tak povedalo" nech teraz prejde po ceste žíta škodovka" Po ceste prešla žĺta škodovka. Deti sa zlakli a bežali dole za rodičmi. Po chvíli prišli opäť za hotel a rýchlo duchov odvolali.
Rosie žila sama v jednom opustenom dome na kraji lesa. Keďže bola sama tak jej robil spoločnosť jej pes Rony. Vždy keď išli spať, tak zo zvyku Rosie dala ruku pod postel a Rony jej ju vždy oblízol. Raz neskoro večer sa Rosie zobudila na kvapkanie. Myslela si, že jej kvapká vodovodný kohútik, tak pre kontrolu dala ruku pod postel a Rony jej ju oblízal. Keď sa vrátila tak zistila, že to neni kohútik, tak si ľahla do postele a dala ruku pod postel a znova jej ju oblízal, ale keď sa pozrela nad seba tak videla svojho psa obeseného a zistila, že to kvapkanie je krv s jej psa.
Raz v lete sme s kamoškami stanovali a v jednú noc sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozreť do starého pohostinstva. Vtú noc bol spln a mesiac žiaril do červena. Už sme sa poberali odtial do stanu. Chceli sme ísť von, ale pred dverami sa zničoho nič zjavil muž so sekerou v hlave. Začali sme hrozne kričať a bežali sme preč druhým východom.
Boli sme s kamoškou a jej sestrov vonku. Len sme sa tak prechádzali. Bolo pekne, slnečno. Sadli sme si na deku a rozprávali sa. Zrazu, len tak z ničoho nič sa zamračilo a začalo pršať. Schovali sme sa pod stánok, ktorý bol prázdny a mysleli sme si, že to bude len malá prehánka ako obvikle. Ale mýlili sme sa. Dážď bol čoraz silnejší.
Naraz som pocítila prítomnosť niekoho ďalšieho.To by ešte nič nebolo, ale naraz sme všetci naraz výkríkli od strachu. Hrozne sme sa báli. Už nám bolo jedno, či zmokneme, alebo nie. Rozbehli sme sa domov. Myslela som si, že už je všetko v pohode keď som sedela doma za oknom a sledovala ako búrka utíchla.
Ale strach sa mi zasa vrátil a to v ešte silnejšej podobe, keď my kamarátka so sestrou volala. Bola to tá istá kamarátka, s ktorou sme boli vonku, ale po hlase som ju nezpoznala. Bola uplakaná. Volala mi, lebo kýmsme boli vonku, počas búrky, jej dedko zomrel.
Záver
Či už veríte na duchov alebo nie, tieto príbehy nám pripomínajú, že svet je plný záhad a neznáma. Možno sa raz aj vy stretnete s niečím, čo presahuje naše chápanie.