Ako si vybrať partnera pre nás Boh

Mnohé páry, ktoré prídu pre pomoc k psychológovi, prichádzajú už príliš neskoro. Je tam už veľa starých krívd, nedorozumení a nánosov. V prvom rade musím zdôrazniť - dá sa to.

Dary, ktoré denne dostávame

1) Boh nám denne dáva x vecí, o ktoré prosíme, ale veľmi rýchlo zabudneme, že sme vôbec boli vyslyšaní (myslím teraz také tie strelné modlitby typu „Bože, daj, nech stihnem autobus“ a pod.). Denne má väčšina z nás niekoľko jedál, teplú sprchu, príjemný paplón, aspoň trochu času na svoje záľuby... Denne dostávame toľko darov, až nám zbanálneli.

Potom sa stane, že človek napríklad ochorie, tri týždne je na infúziách... A ak nie je totálne ufrflaný hundroš a chronický sťažovač, možno konečne precíti, aký je to dar mať možnosť každý deň najesť sa (a mať čo jesť). Ak sa niekto sťažuje, že „nič nemá“, v skutočnosti len nemá vďačnosť - preto odporúčam cvičiť sa v správnom pohľade na svoj život.

Pomôcť môžu takzvané zoznamy vďačnosti - napríklad si každý deň napísať tri veci, za ktoré sme vďační (pokojne môžeš aj viac, keď máš lepšie vycibrený duchovný zrak).

Čas a trpezlivosť

2) Tento bod sa týka najmä vecí, ktoré by sme chceli hneď, ale vyžadujú si čas. Napríklad životnú lásku. Človek cíti, že túži po láske, modlí sa za vhodného partnera... A niekedy môže trvať aj roky, kým príde. Tak, ako otec nedá synovi v puberte kľúče od auta, hoci ten môže mať pocit, že už by ho vedel riadiť, ani Boh nám nedá vždy všetko hneď, ako si zmyslíme.

Ja to tak cítim pri svojom manželovi - dlho som nemala partnera, potom som mala takého, s ktorým sme to skúšali bez Boha (a tak to aj dopadlo), a potom zase prišli adepti, ktorí sa buď nepáčili mne, alebo som sa im očividne nepáčila ja. Dnes sa mi to už zdá úsmevné, ale fakt ma to trápilo - a niekedy som mala pocit, že Boh by mohol niektoré veci a niektorých konkrétnych ľudí posúriť. Jeho odpoveď na to?

A dnes predsa vidím, že to čakanie, hľadanie a strácanie malo zmysel. Že všetci tí, o ktorých som si myslela, že by možno boli ok, ak by si Boh dal tú námahu a nejako nám „rovnal chodníky“, by boli oproti môjmu manželovi slabota. V ňom som získala pravého gentlemana, rytiera, radostného a pokojného človeka, ktorý každodenne robí malé veci s veľkou láskou a vždy nanovo ma neprestáva fascinovať hĺbkou svojej oddanosti a lásky. Muža, s ktorým sme dokonalo zladení a prepojení.

Keby som spoznala Jožka skôr, nespoznala by som kopec iných skvelých ľudí, nepochodila toľko miest, nemala toľko času na rozvíjanie svojich daností, na intenzívne budovanie vzťahu s Bohom... Takže ak máte pocit, že Boh vaše sny akosi „ignoruje“ a modlitby necháva nevypočuté, možno je fajn pripomínať si, že už na nich pracuje - akurát vy to zatiaľ nevidíte.

3) Môže sa stať, že Boh niektoré naše sny nevyslyší. Vďaka mu za to. Ešte raz: „Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu?“ My si často myslíme, že prosíme o rybu, ale v skutočnosti chceme kamene.

Čo je dôležité pre výber partnera?

Aby sme si vybrali správneho partnera, musíme:

• Poznať sám seba. Kto som? Aké su moje potreby? Čo sú moje dary? Čo chcem v živote vlastne dosiahnuť? Ktorým smerom kráčam? Čo je pre mňa v skutočnosti najdôležitejšie? Čím viac poznám seba, tým ľahšie reagujem na okolnosti života. Čím viac poznám seba, tým lepšie viem s akým človekom sa dobre dopĺňam.
• Budovať v sebe nesebecký charakter. To je poznanie toho, že obidvaja vo vzťahu majú potreby a potreby obidvoch sú rovnako dôležité. Je to ochota načúvať. Ochota dohodnúť sa. Ochota a schopnosť hľadať spoločnú cestu, spoločné riešenia, nie presadiť si svoj názor. Je to nie o tom, že kto bude víťaz, ale o tom, ako spolu uspejeme a bude nám dobre. Nesebecký charakter je dôležitý.
• Učiť sa dobre a citlivo komunikovať. To znamená učiť sa reagovať pokojne, nie impluzívne, učiť sa aktívne počúvať, pýtať sa, nevyhrážať sa, neprenášať hnev.

Výskumi medzi mladými ľuďmi ukazujú, že čím čím sú zrelšími a kvalitnejšími ľuďmi, to znamená, čím viac poznajú sami seba, čím viac rozumejú potrebám druhých, čím lepšie dokážu komunikovať, tým lepšie a zdravšie vzťahy vytvárajú. Tým ľahšie spoznajú varovné signály nebezpečného vzťahu.

Čo majú zvažovať ženy

V hĺbke srdce veľmi dobre vieme, za akého muža by sme sa chceli vydať. Veľmi dôležité je uvedomiť si, dokonca napísať si vlastnosti, ktoré od muža očakávame, v istom poradí, s prioritami dôležitosti. Vieme, že niektoré veci sú naozaj dôležité,, niektoré sú menej dôležité, iné sú úplne triviálne, povrchné, a tieto by mali byť až na konci nášho zoznamu.

Tento proces sa nám môže zdať byť celkom neromantický, tvrdý štýl pre sentimentálneho človeka, ale v skutočnosti je užitočný a potrebný. Mnohé mladé ženy vylúčia mimoriadne vhodných a dobrých mužov len preto, lebo im chýba niečo, čo je v skutočnosti len menej dôležité.

Keď si už mladá slečna stanoví isté kritériá, musí si položiť otázku: Aké obety som ochotná priniesť, aby som si našla manžela? Vo svete je mnoho veľmi dobrých mladých mužov, ale treba ich najskôr stretnúť, aby sa za nich mohla vydať. Podstatné je ísť von, byť spoločenská na miestach, kde sa stretávate s ľuďmi, ktorí by mohli byť vhodní.

Pravdou však je, že chodiť pravidelne večer von po náročnom pracovnom dní je veľmi únavné a mnohé mladé ženy zanedbávajú túto stránku, akonáhle odštartujú svoju kariéru. Ako hovorí Disneyho malá morská víla: ,,Musíš byť tam, kde sú ľudia“. Choď teda do cirkevných spoločenstiev, začni nejakú dobrovoľnícku činnosť, zúčastňuj sa spoločenských podujatí a sama nejaké zorganizuj. Nesťažuj sa, že v tvojej farnosti neexistuje žiadne spoločenstvo pre dvadsiatničky, založ ty nejaké spoločenstvo!

Je tu teda nádej, že pri správne zvolených prvotných kritériách, pri dobrom spoločenskom živote, nájdeš muža, s ktorým si budeš rozumieť. Možno to bude usilovne pracujúci človek, možno bude mať vynikajúcich rodičov, možno bude praktizujúci katolík ale so slabou vierou, ale možno to bude človek bez akejkoľvek viery.

A tu sa to trošku začína zamotávať. Pri rozhodovaní o vstupe do manželstva existujú aj isté požiadavky. Katolík sa má oženiť so ženou, ktorá súhlasí s výchovou detí vo viere, súhlasí s katolíckou morálkou. Neveriaci človek, alebo obzvlášť človek vyznávajúci iné náboženstvo, sa len veľmi nepravdepodobne zaviaže k takýmto požiadavkám, aj keď možno na začiatku povie, že súhlasí.

Ku konečnému rozhodnutiu by sa malo dospieť na základe modlitby, dobrej rady a na základe zdravého rozumu. Boh nežiada od nás viac. Každé manželstvo je v konečnom dôsledku ,,skokom viery“. Sviatostná milosť dokáže potom nahradiť mnohé nedostatky, ktoré majú manžel a manželka.

Čo majú zvažovať muži

Veľmi podobný myšlienkový proces platí aj pre mužov, ktorí si hľadajú svoje manželky. Sú tu však aj niektoré odlišnosti.

Mnohí muži sa obávajú, že budú odmietnutí. Tento problém si len ťažko riešia muži, ktorí sú hanbliví alebo introvertní. Je tu potrebná istá dávka odvahy na prekonanie týchto obáv. Áno, odmietnu vás, a to aj viackrát! Je to normálne a je to dobré pre rast v čnosti pokory. Ak to nevyjde na prvýkrát.....ako sa vraví. Dôležité je nenechať sa odmietnutím odradiť, neočakávať pri každom ďalšom pokuse len odmietnutie.

Ďalším faktorom je vytrvalosť. Niekedy sa zdá že dievča chlapca odmieta, ale v skutočnosti chce len zistiť, ako vážne to ten chlapec berie. Ak to teda berieš vážne, budeš aj vytrvalý a oslovíš ju znova, a často práve toto dievča očakáva, aby sa presvedčilo, že to myslíš vážne.

Kľúčovú rolu tu zohráva to, že muž sa má snažiť. Aj keď si skutočne veľmi pekný, dievčatá ti nebudú len tak padať k nohám (pokiaľ nemáš mimoriadne šťastie). Musíš ich hľadať, na takých miestach, kde nájdeš typ dievčaťa, ktoré chceš. A to môžu byť, podobne ako v prípade dievčat, cirkevné spoločenstvá, dobrovoľníčenie a podobne.

Aj keď to bude snáď znieť ako klišé, ak chceš nájsť dievča s podobným záujmom o klasickú hudbu, zrejme ju nepôjdeš hľadať na Glastonburský rokový festival alebo do nočného baru.

Pre mužov môže byť rovnako únavné chodiť pravidelne večer von, po náročnom pracovnom dni. Býva ťažké zosúladiť prácu so spoločenským životom, obzvlášť keď dnes mnohé profesie predpokladajú širšie pracovné nasadenie, než len osemhodinový pracovný čas. Stále viac sa dnes akceptuje hľadať si vhodných partnerov online, kde si môžeš dovoliť byť aj prieberčivejší, lebo je tu oveľa väčší výber!

Kritériá pre budúcu manželku sú rovnako dôležité aj pre mužov. Zatiaľčo ženy zvažujú ochotu a schopnosť muža usilovne pracovať pre rodinu, muž by mal zvážiť, či jeho budúca manželka je ochotná prinášať obety nevyhnutné pri starostlivosti o deti a domov. V krátkosti povedané: Bola by táto žena dobrou matkou mojich detí?

Čo spôsobí rozpad manželstva?

Štatistický úrad Slovenskej republiky zistil, že dôležitú úlohu pri rozvrate manželstiev v minulom storočí zohrávala nevera a na strane muža to bol aj alkoholizmus. Tento trend trval až do polovice 80. rokov a od tohto okamihu začala postupne zvyšovať váhu rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a táto príčina sa postupne stala čoraz významnejšou. V roku 2021 spôsobila rozpad manželstva vo vyše 66 % rozvodov.

Rozum a cit v manželstve

Vysvetlenie nájdeme v Biblii, v knihe Genezis, keď čítame, že Boh stvoril najprv muža, zadal mu rôzne úlohy a až potom stvoril ženu. K Adamovi pribudol seberovný človek, iný výzorom, ale aj s iným poslaním. Muži dostali do vienka silné ramená, aby chránili ženu a svoje potomstvo, aby preberali zodpovednosť a ich poslaním je byť hlavou rodiny. Ženy boli stvorené, aby si položili hlavu na mužovo rameno, aby ho učili spoznávať krásu, vyjadrovať city, aby vnášali do vzťahu svoju intuíciu, dodávali mužovi zdravé sebavedomie a nechali sa s dôverou viesť. Ich poslaním je byť srdcom, ktoré pumpuje do vzťahu životodarnú tekutinu lásky, nehy, pôvabu a jemnosti.

Žena sa ráno zobudí a povie: „Tie detské izby už vyzerajú hrozne, mali by sme ich vymaľovať.“ Jej očakávanie je, že muž vyskočí z postele, ešte pred raňajkami kúpi farbu a po večeri už bude vo vynovených izbách skladať nábytok. Dobre, trochu preháňam, ale len trochu. To je povaha ženy. Keď dostane nápad, hoci aj dobrý, vie, že už včera bolo na realizáciu neskoro. No nie tak muž. Keď žena ráno vysloví v posteli vetu, že treba maľovať, možno aj súhlasne zahmká, že ok, miláčik, máš pravdu, zišlo by sa, ale prichádza to ALE, ktoré môže pôsobiť ako rozbuška: „To nie je také jednoduché!“ V žene začne stúpať adrenalín. No čo už len môže byť na maľovaní zložité! Kúpim farbu, ktorá sa hodí k nábytku a podlahe, odtiahnem nábytok a maľujem, nie? NO NIE.

Muž k tomu nepristupuje emocionálne, ale racionálne. On potrebuje mať vypracovaný plán. Kde sa presunie ťažký nábytok? Budú potrebovať pomoc? Koľko metrov štvorcových má stena? Akú farbu vybrať, aby bola kvalitná? Koľko metrov pásky na olepenie okien a vypínačov bude potrebné zabezpečiť? Koľko a akých štetcov? Koľko to bude stáť? A najmä - kedy na to bude mať čas? Lenže skôr, ako toto všetko zistí, sa predsa musí najprv najesť, nalačno sa ani uvažovať nedá. Pokoj a rozvaha - to je typické pre zdravo uvažujúceho muža. Množstvo nápadov a energia - to je typické pre väčšinu žien. Takto sa v manželstve stretajú rozum a cit.

Navzájom sa dopĺňajú a spolu vytvárajú harmonické manželstvo, pokiaľ si obaja uvedomujú, čo ten druhý potrebuje. Žena potrebuje uistenie, že muž berie jej návrh do úvahy a tú maľovku zrealizuje a muž potrebuje čas, aby všetko rozpočítal a v pokoji pripravil. Dôležité je, aby sa o svojich očakávaniach rozprávali, spolu sa dohodli na realizácii plánu, a to bez ženinho šomrania, že to dlho trvá a mužovej ležérnosti, že však raz to bude. Je potrebné si spoločne stanoviť priority.

Táto rozdielnosť pováh sa prejavuje, aj keď sa vyskytnú problémy. Keď sa ženy opýtate, čo sa deje a ona povie dôrazné: „Nič!“ a pritom s hrmotom plesne riad do drezu, muž si môže byť istý, že sa deje veľa. Ženou lomcujú emócie. Keď sa mužovi podarí prelomiť to „nič“, väčšinou nasleduje príval slov, kde žena povie všetko, čo má na srdci. Uľaví sa jej už len preto, že to dostala zo seba von. Muži prevažne o problémoch nehovoria. Riešia to v sebe. Sú bez nálady, mysľou niekde inde, príp. idú von za kamarátmi na pivo, ale len výnimočne vysypú svoje problémy žene. Priznajú sa, až keď je veľmi zle, alebo vtedy, keď je problém zažehnaný a už vedia, ako z toho von. Opäť to vyplýva z ich pováh.

Je dôležité poznať svojho partnera a dať mu priestor, aby sa zdôveril, ale rešpektovať pritom jeho osobnosť. Avšak neuzatvárať sa do seba a nedusiť všetko v sebe, lebo toto môže vzťahu veľmi ublížiť. Nevidíme jeden do druhého, bez toho, aby sme sa otvorili, partner netuší, čo nás trápi.

Sviatostné manželstvo

Vo sviatostne uzavretých manželstvách by manželia pri každej kríze mali mať na pamäti, že svedkom ich sľubov bol Boh a dal im svoje požehnanie. Od tej chvíle sú dvaja v jednom tele. Nemyslí sa tým len fyzické spojenie. Ide o jednotu v duchovnom zmysle - spolu snívať, spolu zdieľať, spolu sa smiať, spolu plakať, spolu žiť jeden život.

Z tejto sviatosti vyplýva duchovná autorita, ktorú vzájomne nad sebou majú. Muž sa má modliť za ženu, zvolávať na ňu Božie požehnanie a ak sa deje niečo zlé, v Ježišovom mene toto zlo posielať preč. Žena sa má modliť za muža, žehnať mu a vyprosovať mu to, čo práve potrebuje. Obaja dajte priestor Bohu vo svojom živote. Aj v intimite. Urobte vždy krok k zmiereniu, keď sa niečo medzi vami pokazí. Nedovoľte iným osobám, aby riadili váš vzťah. Vy ste dvaja v jednom tele.

Intimita a modlitba

Budujte svoj intímny vzťah aj v spoločnej modlitbe. Modlitba ruženca, modlitba k sv. Jozefovi môže byť dokonca záchranným kolesom troskotajúceho vzťahu, ale najintímnejšia chvíľa medzi manželmi je osobná modlitba. Odhaliť svoju dušu pred druhým človekom je niekedy oveľa ťažšie ako odhaliť svoje telo. Manželia však musia spolu komunikovať, aj keď to je ťažké. Čerpajte silu v sviatostiach Cirkvi. Vo sviatosti zmierenia i Eucharistie. Buďte si vzájomnou oporou a neochabujte v láske. Keď nebudete vládať, pozrite sa na kríž.

Čistá Láska umýva nohy aj tomu, o kom vie, že ho ešte v tú noc zradí. Učme sa to tiež.

Charakter je dôležitý

Výber partnera je jedným z najdôležitejších životných rozhodnutí. Väčšinu nášho trápenia a bolesti spôsobujú ľudia, ktorých si sami vyberáme do svojho života. Veľkú časť problémov, na ktoré klinickí psychológovia narážajú, totiž tvoria medziľudské vzťahy. Ak áno, veľa ľudí je na tom podobne ako ty! V čom môže byť ich voľba zlá? Jedným slovom ide o charakter. Väčšinou nás priťahuje to, čo vidíme navonok: jeho alebo jej výzor, postavenie, inteligencia alebo úspechy. Avšak oveľa väčší vplyv na nás má v skutočnosti vnútro nášho partnera: jeho alebo jej charakter. Dobrý vzťah si vyžaduje dobrý charakter oboch partnerov.

Emocionálne spojenie

Partnerský vzťah je predovšetkým o emocionálnom spojení. Ľudia majú často len veľmi povrchné vzťahy. Pre akýkoľvek dlhodobý vzťah je však kľúčové, aby si mohol s danou osobou zdieľať svoje najhlbšie pocity a cítiť sa v bezpečí. Keď si vyberáš človeka, ktorému sa chystáš zveriť svoje srdce, uisti sa, že tvoju otvorenosť nezneužije, a na oplátku bude zdieľať svoje srdce s tebou. Dokáže ťa partner počúvať a prejaviť empatiu s tvojimi najhlbšími pocitmi, túžbami a neistotami?

Ďalší dôležitý aspekt vo vzťahu je rešpektovanie vzájomných osobných hraníc. Naše fyzické a emocionálne hranice nás ochraňujú pred manipuláciou a zneužívaním. To, či partner rešpektuje tvoje hranice, sa dá jednoducho otestovať: Máš slobodu byť sám sebou, alebo cítiš zo strany partnera neustály nátlak a snahu ovládať ťa? Dobrý partner bude rešpektovať to, čo chceš a čo si neželáš.

Posledná vlastnosť, na ktorú sa pozrieme, je schopnosť partnera vnímať ťa ako rovnocennú osobu. Problémové vzťahy často charakterizuje silový boj. Jeden z partnerov má túžbu dominovať a byť vo vzťahu „šéfom“. Neustále hovorí tomu druhému, čo by mal alebo nemal robiť. Takéto nevyrovnané vzťahy charakterizuje nezrelosť, čo obom partnerom bráni emocionálne rásť. I keď v niektorých prípadoch môže byť dominancia pohodlná, partneri nie sú šťastní a neprežívajú vzájomnú blízkosť. Zdravé fungovanie v spomínaných troch oblastiach pomáha vzťahu pretrvať a rásť.

Bez ohľadu na to, aký je tvoj partner atraktívny alebo ako veľmi ho miluješ, ak jeho charakter pokrivkáva, váš vzťah bude problematický. Zdravý vzťah a dobrá voľba partnera sa však nezakladá len na vedomostiach z psychológie. V prvom rade sa zameraj na seba samého. Ak chceš nájsť človeka s dobrým charakterom, ty sám musíš mať dobrý charakter. Ak chceš nájsť niekoho, s kým sa vieš zblížiť, ty sám musíš byť otvorený blízkosti. Každý človek môže na sebe pracovať a zlepšovať sa. Naša skúsenosť je však taká, že v určitom bode všetci narazíme na svoje limity. Ak ich chceme prekonať a zažiť skutočnú zmenu srdca a charakteru, potrebujeme pomoc Toho, kto nás stvoril a pozná aj tie najtajnejšie zákutia nášho srdca.

Boh nechce naše zranené srdce len pofúkať a zaplátať. Ak sa vložíš do Božích rúk a necháš ho, aby ťa viedol a premieňal, dostaneš od neho nový život. Dá ti silu na budovanie tvojho charakteru a výsledkom toho budeš môcť robiť lepšie rozhodnutia ohľadom výberu partnera.

Modlitba

Modlitba je nevyhnutná súčasť vzťahu medzi človekom a Bohom. Je bránou duchovného života. Schopnosť a skúsenosť modlitby sa získava postupne.

Ježišovi učeníci praktizovali modlitbu, ako sa ju naučili vo svojom prostredí, v tradíciách vyvoleného národa. Už vieme, že modlitba je vzťah. A kde môže byť vrúcnejší a silnejší vzťah ako medzi osobami Najsvätejšej Trojice? Učeníci si museli uvedomovať, aká odlišná a intenzívna je modlitba Božieho Syna v porovnaní s ich vlastnou nábožnosťou. Táto fascinácia viedla k otázke, ktorú nám zachycuje evanjelista Lukáš: „Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Je to úprimná otázka vyjadrujúca túžbu srdca po tom najvyššom vzťahu, pre ktorý bol človek stvorený a pre ktorý mal byť vykúpený.

Prvá náuka v škole modlitby je náuka o ústnej modlitbe - zvlášť o tej, ktorú nám odovzdal Ježiš. Otče náš je krátka, stručná, no zároveň neuveriteľne bohatá modlitba. Je to modlitba, ktorú si prvotní kresťania strážili ako veľké tajomstvo a odovzdávali ju katechumenom ako osobitný poklad. Je to modlitba, ktorú Cirkev prednáša uprostred najposvätnejších chvíľ svätej omše. Spravidla je to prvá forma modlitby, s ktorou sa kresťan stretne na duchovnej ceste. Pre väčšinu veriacich je to modlitba, ktorú ich učili rodičia už v útlom veku. V mnohých situáciách práve vopred pripravená modlitba pomáha nasmerovať srdce k nebeským veciam, ponúka slová vnútorným citom a hnutiam, na ktorých prednes nevieme vždy nájsť vhodné vyjadrenie. Zvlášť deti oveľa ľahšie prijímajú a osvojujú si postoj viery v Boha bez intelektuálnych námietok, ktoré prichádzajú neskôr. Vo svojej jednoduchosti a úprimnosti sa modlia, zvlášť ak vidia príklad starších. Ako človek rastie po ľudskej stránke, rastie s ním aj modlitba.

Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí pochybujú o účinnosti ústnej modlitby a hovoria o nej, akoby bola len prechodnou pomôckou pre začiatočníkov. Spomedzi všetkých uvediem aspoň jeden príklad zo života malej svätice z Lisieux. Jedného dňa vstúpila do cely svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša novicka a bola prekvapená nebeským výzorom jej tváre. Usilovne šila, a predsa vyzerala stratená v hlbokej kontemplácii. „Rozjímam o Otče náš,“ znela odpoveď. „Je také sladké volať Boha Otče náš“... a slzy sa jej zaleskli v očiach (Autobiografia, epilóg, 195).

Tieto príklady poukazujú na jednu dôležitú vlastnosť ústnej modlitby: spojenie ľudských slov s vierou a úprimným postojom srdca. Robí tak aj preto, aby sa nevytvoril dojem, že dobrá modlitba vyžaduje len vonkajší prednes určeného textu. Takýto postoj deformuje ústnu modlitbu a niekedy sa šíri pod rúškom predstieranej zbožnosti či na základe rôznych zjavení (často nepravých). Chýba však opravdivý postoj viery, alebo skôr: viera sa vkladá do slov, gest a nábožných úkonov a v skutočnosti nespočíva v Bohu. Tu treba pripomenúť, že vnútorný postoj modliaceho sa je často dôležitejší ako konkrétne slová.

Čo však robiť, ak človek skutočne vloží do modlitby všetko a napriek tomu zostane nevyslyšaná? Prečo dobrý Boh nevyslyší prosbu za ťažko choré dieťa, nájdenie životného partnera či vyriešenie existenčných ťažkostí skúšanej rodiny? Práve viera by nám mala najzreteľnejšie ukázať, že cieľom modlitby nie je donútiť Boha, aby urobil, čo mu človek povie. Žiaden vzťah neexistuje bez slobody. Boh plne rešpektuje našu slobodu - dokonca i vtedy, keď sa človek rozhodne hrešiť. Aj my by sme mali rešpektovať slobodu Boha.

Viera neslúži nato, aby sme presviedčali Boha a prenášali hory, ale aby sme ňou dokázali zdvihnúť vlastné srdce a pohrúžiť ho do mora Božej nesmiernej lásky. Táto láska nás príliš presahuje na to, aby sme dokázali všetko pochopiť. Neznamená to, že by sme sa nemohli modliť na konkrétne úmysly.

Čo konkrétne hľadám, keď otvorím modlitebnú knižku? Ako sa snažím formovať svoj vnútorný postoj v modlitbe? Kto je pre mňa príkladom modlitby?

tags: #akeho #partnera #chce #pre #nas #boh