Mestská časť Šebastovce je súčasťou okresu Košice IV a má typický vidiecky charakter s rodinnými domami. V minulosti boli Šebastovce samostatnou obcou, ktorá bola ku Košiciam pripojená v roku 1976. Prvá písomná zmienka o Šebastovciach pochádza z roku 1248, kedy obec patrila Spišskému prepošstvu.
Medzi historické pamiatky v Šebastovciach patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne postavený v ranej gotike v 2. polovici 13. storočia. Kostol je jednoloďový. Na prelome 15. a 16. storočia bola postavená nová svätyňa a pristavaná sakristia. V roku 1863 bol kostol opravovaný po požiari a v roku 1894 bola pristavaná tehlová veža. Ďalšou opravou prešiel kostol v roku 1994. Pri prestavbe v rokoch 1992 a 1994 došlo k zničeniu pohrebiska.
V mestskej časti Košice-Šebastovce stojí, či skôr už len zčasti stojí románska pamiatka - Kostol sv. Jána Krstiteľa. Problém je v tom, že v roku 1994 ho (podľa informácií kunsthistorika Gabriela Kladeka), zčasti zničili, resp. narušili jeho pamiatkovú podstatu.
Až do roku 1992 stál v Šebastovciach, mestskej časti Košíc, románsko-gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa pôvodne z 13. storočia. Niekedy v druhej polovici 13. storočia postavili na vyvýšenej časti obce neveľký románsky kostolík. Mal podobu pozdĺžneho jednolodia s kvadratickou svätyňou. Nárožia stavby boli spevnené armovaním kamennými kvádrami a loď mala plochý drevený strop.
V období neskorej gotiky (prelom 15. a 16. storočia) už pôvodná svätyňa nestačila a tak ju zbúrali až do základov a nahradili podstatne väčším presbytériom s klinovitým záverom. Podobné netradičné riešenie bolo u nás použité len na niekoľkých kostolíkoch (napr. Bohúňovo, Vyšná Slaná, Sokolce). Súčasne bola pristavaná severná sakristia. O niečo neskôr zamurovali južný portál a kostolík sprístupnili novým vstupom na západnom priečelí.
V polovici 18. storočia bola zbúraná klenba presbytéria a jeho obvodové múry zvýšili na úroveň lode. Oba priestory dostali aj nový strop a zastrešili ich spoločnou strechou. Dňa 15. augusta 1863 kostolík vyhorel a v rámci obnovy boli realizované viaceré úpravy. V takejto podobe sa zachoval až do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Rozšírenie a kontroverzie
Keďže už kapacitne nestačil potrebám veriacim, vznikol projekt na jeho rozšírenie. Jeho základný kameň dokonca posvätil sám Svätý otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy u nás v roku 1990. Návrh rozšírenia stavby rátal s podobným riešením, aké bolo použité pred niekoľkými desaťročiami aj v susednej Barci, pod ktorej farnosť Šebastovce spadajú. Projekt si financovali miestni veriaci z vlastných zbierok a pamiatkari ho schválili bez predchádzajúceho výskumu.
Tak sa na jar v roku 1992 začalo s búraním, ktorému padla za obeť ako prvá gotická sakristia. Až v tejto fáze sa k objektu dostali pamiatkari, ktorým sa podarilo pri náhodnej návšteve staveniska na južnej stene (určenej na zbúranie) objaviť románsky portál, datujúci počiatky stavby do druhej polovice 13. storočia.
Projekt rozšírenia kostolíka sa napokon kvôli spomínaným nálezom realizoval v podstatne odlišnej podobe. Padla mu za obeť západná veža aj s časťou románskeho západného priečelia lode (leto 1994). K nej následnej pristavali modernú prístavbu vrátane veže. K tejto prístavbe sa pripájajú z južnej strany ďalšie priestory, ktoré sa však nepripájajú k južnej lodi starého kostolíka. V pomerne stiesnenom voľnom priestore je tam prezentovaný odkrytý románsky portál.
Išlo o práce pod odborným vedením pána Alexandra Balegu, ktorého v začiatkom druhej polovice roku 1999 riaditeľka Slovenského pamiatkového ústavu Katarína Kosová ešte poverila vedením Pamiatkového ústavu v Košiciach. To vyprokovokovalo kunsthistorika Gabriela Kladeka k tomu, že 26. 9. 1999 napísal otvorený list prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi a 28. 9. "Vážený pán prezident, dovoľte mi pripomenúť Vám dvoma fotografiami a niekoľkými vetami zničenie, pod odborným vedením pána Alexandra Balegu, románskeho kostola Sv. Jána Krstiteľa v Košiciach - v mestkej časti Šebastovce.
Bola zničená gotická sakristia, to znamená zbúraná a odvezená na smetisko. Ďalej, ako to vidíte na fotografii, stredoveký kostol rozrezali v smere východ-západ ako salámu. Jednoduchý metodický pokyn: na východnej strane rezu čiastočne zachovať, na západnej strane rezu bez zbytku zlikvidovať. V praxi to znamená toľko, že pri tomto zákroku zničili pôvodné stredoveké priečelie s murivom z doby románskej. Taktiež boli zničené gotické oporné piliere s pôvodnými profilovanými kamennými prvkami na západných nárožiach kostola. Vežu z polovice 19. storočia podkopali, podliali niekoľkými nákladnými autami betónu, dieru zasypali. Potom z peňazí veriacich takto spevnenú vežu zbúrali - ako to vidíte na fotografii. Na popis postupu pri zemných prácach v okolí kostola, ktoré je vlastne súčasťou kostola, nenachádzam ľudskú reč. Toto všetko, a iné, pre krátkosť listu neuvedené, sa urobilo pod odborným dohľadom pána Alexandra Balegu, ktorý v tom čase viedol Pamiatkový ústav v Košiciach.
Vážený pán prezident, na protest proti tomu, že na Slovensku občania pred zákonom nie sú si rovní a nie v poslednom rade na protest proti tomu, že pán Alexander Balega z poície svojej funkcie bude zasahovať do rekonštrukcie Dómu sv. Informácie o tejto skutočnosti uverejnili viaceré lokálne periodiká, pričom denník Košický večer dal priestor na vyjadrenie aj Alexadrovi Balegovi, ktorí odborne viedol zničenie časti stredovekého kostola. Ten označil kunsthistorika Gabriela Kladeka za fetišistu kameňa a mimo iné povedal, že to čo urobil s kostolom v roku 1994, by zopakoval aj dnes.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Šebastovciach
Oživené pamiatky - Modra - Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa
Ďalšie kostoly z 13. storočia v Košiciach a okolí
- Kostol z roku 1332.
- Evanjelický kostol, pôvodne gotický, pravdepodobne z prvej polovice 14. storočia.
- Kostol, bol pôvodne ranogotický, postavený v 2. polovici 13. storočia.
- Farský gotický kostolík v mestskej časti Košíc. Vznikol koncom 13. storočia.
- Románska pamiatka z 13. storočia - Kostol sv. Ondrejovi.
- Kostol reformovanej cirkvi, postavený v prechodnom štýle.
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, ktorý sa nepriamo spomína už v roku 1317.
- Pôvodne gotický kostol postavený koncom 13. storočia. Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu.
- Románsky kostol Svätuše. Najvýznamnejšou pamiatkou v dedine je pôvodne románsky dvojloďový kostol zo začiatku 13. storočia.
Tieto sakrálne stavby, hoci často prestavané a upravované v priebehu storočí, sú dôležitými svedkami bohatej histórie Košíc a okolia.
Kostoly v Košiciach a okolí