Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je jednou z najkrajších a najimpozantnejších pamiatok Banskobystrického kraja. Týči sa na skalnom návrší nad obcou Hronský Beňadik, neďaleko Novej Bane či okresného mesta Žarnovica. Kláštor sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik, hneď blízko hlavnej cesty, ktorá prechádza cez obec. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb. Kláštorný komplex v súčasnosti predstavuje ojedinelé spojenie sakrálnych a fortifikačných elementov. Kláštor vyhlásili 15. mája 1965 za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Zároveň patrí k jednému z divov Banskobystrického kraja.
História kláštora
História Benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku siaha do obdobia staršieho osídlenia, ktoré podľa najnovších archeologických prieskumov siaha až do doby neolitu. Aj v dobe halštatskej a Veľkej Moravy tu našli ľudia obživu a rovnomenná obec sa rozvíjala v závislosti na benediktínskom opátstve.
Pôvodná stavba tu vznikla pravdepodobne už v 11. storočí. Románsky kostol bol vysvätený v roku 1075 za prítomnosti uhorského kráľa Gejzu I., ktorý bol zároveň zakladateľom kláštora. Prvá písomná zmienka o kláštore je už z r. 1075 , kedy je uvádzaný ako " ecclesia Sancti Benedikti ". V tej dobe už kláštor stál, takže vybudovaný bol o mnoho skôr. Gejza I. kláštoru daroval veľkú časť majetku patriaceho vtedajšej Tekovskej župe.
V druhej polovici 11 storočia bolo Uhorsko rozdelené medzi dvoch vládcov Gejzu a Šalamuna (obaja z rodu Arpádovcov). Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannonhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita kláštora. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už od dávna zvané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Bolo to teda strategické miesto - na skalnom ostrohu, pod ktorým sa spájali historické cesty z Nitry a južného Slovenska a pokračovali ďalej cez Zvolen smerom k bohatým banským mestám.
Pod súčasným trojloďovým gotickým kostolom sv . Benedikta postavenom v rokoch 1346-1375 boli pri reštauračných prácach v 19. storočí objavené základy pôvodnej románskej baziliky z roku 1075. Komplex tak ako ho poznáme v súčasnosti bol postavený v polovici 14. storočia. Nachádzal sa tu gotický kostol a trojica svätýň, kláštorné budovy a dvojica veží. V prvej polovici 14. storočia došlo k úpadku kostola aj kláštora.
V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja Korvína vzácnu relikviu Kristovej krvi. Kráľ Matej Korvín mal veľmi rád svätobeňadický kláštor, ktorý aj navštevoval. V roku 1483 ku kostolu dal pristaviť Matej Korvin Kaplnku Božej krvi Kristovej. Údajne kráľ Matej dostal relikviu od pápeža Pavla II. (1464-71) za to, že pomáhal v bojoch proti Turkom.
Dôležitú úlohu plnil až do konca obdobia feudalizmu. Kláštor bol súčasne miestom pre uchovávanie archívov a cenností. Nie je bez zaujímavosti, že tu na prelome 11. a 12. stor vznikol tzv. Nitriansky evanjeliár, patriaci medzi unikátne rukopisné pamiatky Slovenska, pokladaný za najstarší písaný text v latinčine na našom území.
Obdobie od 16. storočia znamenalo pre kláštor veľké zmeny. V 16. storočí pod tlakom Tureckých nájazdov nastali veľké zmeny. Rehoľná komunita bola prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly. Turecká ofenzíva, ale i útoky obyvateľstva na kláštor, prispeli k prestavbe kláštora na renesančnú pevnosť. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy. Nárožia kláštora boli zosilnené, celý komplex bol chránený valcovými baštami.
Kláštor benediktínov v Hronskom Beňadiku
V roku 1588 skončila prestavba kláštora, novým majiteľom objektu sa stala ostrihomská kapitula. Následne bol niekoľkokrát poškodený útokmi. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov. Pred hrozbou tureckého vpádu na začiatku 17. storočia bola vykonaná fortifikácia, ktorá sa v podstate dochovala až do dnešných dní.
Ďalšie storočia sa niesli v znamení opráv. V 17./18. storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku. Posledné veľké zmeny prinieslo až 19. storočie, kedy sa kláštor a jeho niektoré časti prestavali v štýle neogotiky.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii kláštora:
- 1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
- 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora
- 14. storočie - výstavba komplexu
- 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi
- 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť
- 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly
- 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor
- 1881 - komplex zachvátil požiar
- 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky
Požiar v roku 1881
Ďalšou pohromou, ktorá kláštor stihla, bol požiar, ktorý sa rozšíril z dediny 31. júla 1881. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu. Ten bol až do roku 1889 opravovaný. Škody, ktoré tento požiar spôsobil, boli obrovské a muselo sa začať s ďalšou veľkou rekonštrukciou. Oltáre boli prenesené do rôznych iných kostolov a ďalšie pamiatky skončili v arcibiskupskom múzeu v Ostrihome.
Súčasnosť
Centrum kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor, obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy.
Medzi zaujímavú a významnú udalosť pre kláštor patrí povýšenie chrámu svätého Benedikta na Baziliku minor, ktoré sa odohralo 4. marca 2019 samotným pápežom Františkom. Bazilika minor sv. Benedikta je impozantná trojloďová bazilika s monumentálnym gotickým vstupným portálom. Priečeliu dominuje dvojica veží. Bazilika je zaklenutá krížovými klenbami.
Pôvodný inventár kostola sa žiaľ nezachoval vo svojej plnej kráse. Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch, relikvia Božej krvi, neskoro baroková krstiteľnica z konca 18. storočia a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia. Duchovným potrebám slúžil nielen kláštorný kostol ale aj kaplnka Božej krvi. V nej je uložená relikvia v podobe šatky sv. Veroniky s kvapkou krvi Ježiša Krista, ktorú daroval pápež Pavol II . kráľovi Matiášovi Korvínovi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste. Korvín dostal túto relikviu od pápeža ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten uznal Hronský Beňadik za jediné dôstojné miesto pre uchovanie tejto vzácnej pamiatky a dodnes je každý piatok po omši uctievaná.
Z pôvodných bášt komplexu sa do súčasnosti zachovala len jedna. Zachovaný bol aj unikátny systém odsávania spálených plynov vznikajúcich pri streľbe. Kláštor sv. Benedikta je jednou z najkrajších gotických stavieb na Slovensku. V bazilike sa pravidelne konajú bohoslužby a sviatosti ako aj iné liturgické slávnosti. K bazilike prináleží kláštor sv. Benedikta.
Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu. Zároveň sú tu pravidelne odslúžené bohoslužby. Kláštor v súčasnosti plní ubytovaciu funkciu. Nachádzajú sa tu miestnosti pre návštevníkov a zároveň aj menšia expozícia v priestore sýpky, ktorá približuje návštevníkom dejiny opátstva sv. Benedikta.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je súčasťou Pohronskej hradnej cesty. Ide o zaujímavú turistickú cestu, ktorá spája 16 turistických pamiatok v povodí Hrona.
Aktuálny cenník a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendu nájdete na oficiálnej webovej stránke kláštora v Hronskom Beňadiku.
Traduje sa, že podzemie okolo kláštora v Hronskom Beňadiku je pretkané tajnými chodbami. Jedna mala viesť až do Ostrihomu, druhá chodba má ísť k radnici v Novej Bani a ďalšia do Nitry pod Zobor.
Dostupnosť
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice.