V liturgickom roku slávenie veľkonočného tajomstva tvorí privilegovaný moment kresťanského kultu v jeho každodennom, týždennom a ročnom vývoji. Pôst je obdobie, ktoré predchádza a pripravuje na slávenie Veľkej noci. Je časom počúvania Božieho slova a obrátenia, zmierenia s Bohom a s bratmi, časom modlitby, pôstu a almužny. Výzdoba chrámov kvetmi sa riadi vlastnými liturgickými predpismi. Všimla som si, že počas niektorých liturgických období na oltári nie sú kvety. Ak chceme na otázku odpovedať, vezmime si do rúk smernice, ktoré sa k nej vyjadrujú.
Ide predovšetkým o takzvaný Caeremoniale episcoporum, knihu, ktorá obsahuje normy na slávenie biskupských bohoslužieb a všetkého, čo je s nimi spojené. Ako prvý s týmto označením ju 14. júla 1600 uverejnil pápež Klement VIII. V súlade s Druhým vatikánskym koncilom vydal v roku 1984 pápež Ján Pavol II. úplne prepracované vydanie v jednom zväzku, ktoré nahradilo predchádzajúce vydania. Revízia mala za cieľ zabezpečiť biskupskú liturgiu, ktorá by bola „jednoduchá a zároveň ušľachtilá, pastoračne plne efektívna a schopná slúžiť ako príklad pre všetky ostatné liturgické slávenia“. Druhým zdrojom, kde nachádzame usmernenia týkajúce sa otázky, sú Všeobecné smernice Rímskeho misála - tretieho typického vydania Rímskeho misála z roku 2002.
Je chvályhodné, že veriaci človek chce vďačnosť voči Bohu prejaviť kvetmi. Preto sa v našich chrámoch kladú na oltáre, k svätostánku alebo k sochám svätcov. Existuje však usmernenie, aby sa naše kostoly nestali akýmisi kvetinárstvami. Všetko má mať svoje medze a predovšetkým si musíme uvedomiť, že chrám a v ňom oltár je miestom, kde sa človek stretáva s Bohom a slávi sa eucharistická obeta. V tomto duchu je aj úprava vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála v bode 305: „V ozdobovaní oltára nech sa zachováva umiernenosť. V období Adventu sa oltár ozdobuje kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehalo plnej radosti z Narodenia Pána. Toto usmernenie sa pripomína aj v úvodných smerniciach Direktória na omše a liturgiu hodín 2021 k Adventnému obdobiu.
Za dodržiavanie usmernení v každej farnosti je zodpovedný kňaz poverený vedením farnosti. Preto je jeho úlohou oboznámiť všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na vzhľade kostola alebo účinkujú pri bohoslužbách, s týmito normami. Podstatné je uvedomiť si, že medzi Adventným a Pôstnym obdobím existuje rozdiel, hoci liturgická farba je rovnaká - fialová, ale obsah je iný. Práve striedma výzdoba kvetmi v Adventnom čase môže naň poukázať.
Usmernenia pre pôstne obdobie
Ako je to teda s výzdobou kvetmi v Pôstnom období? Caeremoniale episcoporum v bodoch 41 a 236 striktne vyjadruje: „V Pôstnom období sa zakazuje zdobiť oltáre kvetmi a hudobné nástroje sa dovoľujú používať len na udržanie a sprevádzanie spevu, čo zodpovedá kajúcemu rázu tohto obdobia. Oltár nemá byť zdobený kvetmi od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu. To isté nachádzame opäť aj vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála, ako aj v úvode do Pôstneho obdobia v Direktóriu na omše a liturgiu hodín 2021.
Vynára sa ešte otázka, ako je to s výzdobou na mieste, kde sa uchováva Najsvätejšia oltárna sviatosť. Druhý vatikánsky koncil odporúča, aby Oltárna sviatosť bola uschovávaná v osobitnej kaplnke. Miesto úschovy má byť vždy náležite ozdobené kvetmi, napríklad aj na Zelený štvrtok či pri Božom hrobe. A ešte niečo. V poslednom období sa rozmohol zvyk zdobiť oltáre, svätostánky a sochy svätcov umelými kvetmi. „Výzdoba nech dodá kostolu skôr vznešenú jednoduchosť ako prepych.
Medzi pobožnosťami, ktorými si veriaci uctievajú Pánovo utrpenie, máloktoré sú také obľúbené ako Krížová cesta. Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvo spásy, zavŕšené Kristom v posledných dňoch jeho života. V tomto období je ľudová zbožnosť viditeľná v úkonoch ako: Návšteva miesta uloženia Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok, Predstavenie Kristovho utrpenia - pašiové hry, Lamentácie - Náreky proroka Jeremiáša, Návšteva „Božieho hrobu“.
V spojitosti s veľkonočnou oktávou sa rozšírila Pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu, ktorá sa rozvinula aj do každodennej osobitnej modlitby Korunka k Božiemu milosrdenstvu. Začiatok štyridsaťdňového obdobia pokánia sa predstavuje jednoduchým symbolom „popolca“, ktorým sa vyznačuje Popolcová streda.
Oltár nemá byť zdobený kvetmi od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu.
Tabuľka liturgických období a kvetinovej výzdoby:
| Obdobie | Kvetinová výzdoba |
|---|---|
| Advent | Umernená, adventný veniec |
| Vianoce | Vianočný stromček, betlehemy |
| Pôst | Zákaz kvetinovej výzdoby |
| Veľká noc | Kvety podľa dostupnosti (hortenzie, tulipány, narcisy) |
Learn Slovak using Slovak traditions: Veľký pôst ako príprava na Veľkú noc
V sobotu večer pred sviatkom: Vchodu Hospodina do Jeruzalema sa premieňajú pravoslávne chrámy. Veriaci, schádzajúci sa vo veľkom počte na bohoslužbu so sebou prinášajú kvety a vetvičky vŕb, aby sa chráŹmy stali podobnými rozkvitajúcej lúke. Odkiaľ pochádza tento prekrásny zvyk a aký je jeho duchovný význam?Hospodin Isus Christos vošiel do Svätého mesta niekoľko dní pred Svojím utrpením a smrťou. Tu zavŕšil trojročné Mesiášske pôsobenie.
Pre židovský národ, vyvolený Bohom v Starom zákone, bolo nevyhnutné, aby získal priame svedectvo od Samotného Christa o Jeho Božskej Prirodzenosti.. A hľa, Hospodin vchádza do Jeruzalema, sprevádzaný zástupmi národa. Ľudia cítiac veľkosť prichádzajúceho v návale sŕdc volali ku Christovi: "Hosanna!" (to znamená "požehnaný") a stlali Mu na cestu zelené palmové vetvy. Oddávna s takýmto triumfom vítali kráľov a veľkých dobyvateľov, a teraz sa v kladení vetiev prejavilo tisíc ročné očakávanie Židov na príchod pozemského Kráľa, ktorý obnoví Dávidov trón. Národ nemohol pochopiť, že Christovo Kráľovstvo nie je z tohto sveta.... Odvtedy prešlo skoro dvetisíc rokov, ale my každý rok, podobne ako obyvatelia Jeruzalema, prichádzame vítať Christa do chrámov s vetvami stromov (cirkevnoslovanský - s "vaijjami" ). U nás palmy nerastú, a iné stromy sa pre drsnosť podnebia ešte nerozvíjajú, iba vŕby sa pokrývajú nežnými chlpatými púčikmi. Vŕba - symbol jari, prislúcha tomuto obdobiu roka duchovnej obnovy.
Skrýva v sebe listy, ale ich, ešte nevypúšťa, a tým dáva porozumieť, že naša radosť zo sviatku Vchodu Hospodina nie je úplná, ale skrýva v sene počiatky veľkej paschálnej. radosti.. Posvätenie vŕb býva v čase sviatočnej Bohoslužby. Po čítaní Evanjelia kňazi okurujú vŕby voňavým tymianom, čítajú modlitbu a kropia vetvy svätenou vodou. Zvyčajne sa kropenie opakuje v deň sviatku po Liturgii. Posvätené vŕby si prinášame do svojich domov, kde si ich opatrujeme so zbožnou úctou ako znak všade prenikajúcej Božej blahodate do nesledujúceho roka.
Potom sa vetvy pália, zamieňajúc za nové,. alebo nimi napĺňajú vankúšik, ktorý kladú pod hlavu zosnulému kresťanovi do hrobu.Sviatok Vchodu Hospodina do Jeruzalema oddeľuje určitou hranicou štyridsaťdňový Veľký Pôst od Strastného Týždňa, posilňujúc nás pred strašnými dňami Christových Utrpení. Prinášame do chrámu na slávnostnú bohoslužbu vŕby a živé kvety , aby sme počuli radostné slová: Posväcujú sa tieto vŕby Blahodaťou Najsvätejšieho Ducha a pokropením tejto svätenej vody, v mene Otca, i Syna, i Svätého Ducha.