Obec Chminianska Nová Ves sa nachádza v Prešovskom kraji a je bohatá na históriu a kultúrne pamiatky. V tomto článku sa pozrieme na históriu miestneho kostola a niektoré ďalšie zaujímavosti obce.

Kostol Obrátenia sv. Pavla v Chminianskej Novej Vsi
Farnosť Chminianska Nová Ves
Farnosť Chminianska Nová Ves existovala už v 13. storočí. Dozvedáme sa to z listiny, ktorá sa zachovala z 23. februára 1248, v ktorej sa spomína farnosť Nová Ves. Je to zároveň prvá písomná zmienka o obci.
Zmienka pochádza od historika Marsinu, ktorý v diele nazvanom Codex diplomaticus et epistolaris Slovacie spomína farnosť, patriacu do Jágerského biskupstva, za panovania uhorského kráľa Bellu IV.
Keď v roku 1804 vznikla Košická diecéza, Chminianska Nová Ves bola uvedená ako Capelania localis (miestna kaplánka), ktorá nemala právomoci farnosti.
Znovuzriadená farnosť bola 1. januára 1998 košickým arcibiskupom-metropolitom, Mons. Alojzom Tkáčom, s úmyslom „... aby bolo lepšie postarané o duchovné potreby veriacich ...“, ako sa hovorí v ustanovujúcom dekréte. Do farnosti boli zaradené bývalé filiálky farnosti Križovany a to Chmiňany a Ondrašovce.
Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy, Sabinovského dekanátu a je zasvätená Obráteniu sv. Pavla, čo je titulom farského kostola.
Prvým správcom novozriadenej farnosti bol vdp. Miloslav Janovčík, ktorý tu pôsobil v rokoch 1998 až 2006. Druhým kňazom bol ThDr. V súčasnosti je vo farnosti duchovným správcom ThLic.
V roku 1782 bol postavený kostol Obrátenia sv. Pavla na mieste starého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia.
CHMINIANSKA NOVÁ VES, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, ADRESA: RKFÚ, ul. Sv. Pavla 35, 082 74 Chminianska Nová Ves, tel.: 051/459 31 37, 0907 404 826, e-mail: [email protected], administrátor: Pollák Miroslav, ThLic. (od r. 2006 - aj k r. 2009), kaplán Vasiľ Jozef, ThLic., PREDCHODCOVIA: 1995 - excurrendo z Hermanoviec Lengyel Marko, Mgr., 1998 - 2006 - Janovčík Miloslav, 2009 - výpomoc Jenčo Ján, Doc., ThDr., PhD.
OBYVATEĽSTVO: k r. 2011: 1 253, 1 087 rím. kat., spolu s filiálkami: 2 169 (2 103), 1 941 (1 702) rím. kat., k r. 2001: 1 153, 1 087 rím. kat., 9 gréckokat., spolu s filiálkami:1949 obyv., 1737 rím. kat.
SVÄTÉ OMŠE - Kostol obrátenia sv. Pavla (1772, 1782, 1. 1. 1998) - nedeľa: 8:00, FILIÁLKY: Chminianska Nová Ves - Bunde, Chmiňany, Ondrašovce, Z HISTÓRIE: Najstaršia zmienka o farnosti je z r. 1248, v r. 1530 - 1995 bola obec filiálkou farnosti Svinia, farnosť obnovená 1. 1.
Chmiňany, filiálka farnosti Chminianska Nová Ves, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, Kostol: sv. Michala archanjela (1332), OBYVATEĽSTVO - k r. 2011: 793, 560 rím. kat., k r. 2001: 735, 594 rím. kat., 5 gréckokat., Kostol sv. Michala Archanjela (14. stor.), Z HISTÓRIE: Do r.
Ondrašovce, filiálka farnosti Chminianska Nová Ves, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, OBYVATEĽSTVO: 61, 56 rím. kat., 2 gréckokat., Kaplnka sv. Alžbety Uhorskej (2. 8. 1992), Z HISTÓRIE: Do r.
Nová Ves patrila k tým dedinám panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jagerskému biskupovi. Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi.
Z obsahu uvedenej listiny z roku 1248 vyplýva, že štvrtina desiatku od poddaných z Novej Vsi pred rokom 1248 patrila miestnemu farárovi. Z toho vyplýva, že pred uvedeným rokom tu bol kostol.
Tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že v 30. rokoch 14. storočia tu dokázateľne stál kostol, v ktorom pôsobil farár Peter. Kostol bol zasvätený apoštolovi Pavlovi. Novoveská farnosť jestvovala aj v 15.- 16. storočí.
Doklad z roku 1235 ju charakterizoval ako veľkú cestu, z čoho tiež vyplýva, že tu bola dávna cesta. Už pred rokom 1262 v Novej Vsi bola mýtnica, kde od prevážaného tovaru vyberali mýto.
Vyberanie mýtnych poplatkov tu nepochybne zaviedli uhorskí králi v 12. storočí. Mýtnica bola v dedine aj v 15.- 16. storočí a mala vplyv na vznik ojedinelého maďarského názvu v zmysle Mýtna Nová Ves.
O miestnom mlyne je správa z roku 1466, hoci nepochybne jestvoval v 13.- 14., ale aj v 16. storočí.
Nová Ves bola od začiatku 13. storočia majetkovou súčasťou panstva Sviňa. Trvalá majetková príslušnosť k tomuto panstvu a všeobecná administratívna potreba názvami rozlíšiť viac dedín v Šariši s pôvodným názvom Nová Ves viedli v polovici 16. storočia k zavedeniu úradného maďarského názvu Swynie Vyfalw v zmysle Svinská Nová Ves.
V roku 1427 miestne sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 33 port. Nová Ves bola veľkou dedinou.
V druhej polovici 15. a v 16. storočí väčšina sedliakov stratila pozemky, stali sa želiarmi alebo sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 7, resp. V tých rokoch tu boli 4, 10 a 6 želiarskych domácností. V roku 1600 základ sídliska pozostával zo 14 obývaných poddaných domov.
Bola tu aj mýtnica, kostol, fara, škola, prípadne mlyn. Koncom 16. storočia bola Nová Ves stredne veľkou dedinou. Okrem poddaných tu žilo len osadenstvo fary.
Pri Novej Vsi sa nachádza dedina Pankovec, ktorá v polovici 15. storočia zanikla. Podľa hodnovených záznamov sú informácie o škole v obci už v 17. storočí.
V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 12 až 14 poddanských domácností, v roku 1828 to bolo 75 domov a 585 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, plátenníctvom a vyrábali kolomáž.
Obec Chminianska Nová Ves vznikla v pôvodnom chotári obce Svinia.
V tunajšom chotári, v údolí Daletického potoka, v polohe Pankovec boli objavené sídliskové objekty so sprievodnou keramikou z 9.- 10. storočia. Sú pozostatkom činnosti obyvateľov dediny Pankovec, nie však Novej Vsi, ktorá je mladšia.
V písomnostiach od 13. do polovice 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Wyfalu, ojedinele v latinskom Nova Villa, oba vo význame Nová Ves. Názov presne vyjadril skutočnosť, že bola mladšou ako susedná či susedné blízke dediny.
Z vývinu osídlenia najbližšieho okolia je nesporné, že staršími dedinami boli Svinia a Chmiňany, jestvujúce pred 11. storočím. Nepochybne obyvatelia jednej z nich, pravdepodobnejšie zo Svine, postupne vybudovali novú osadu najneskôr v 11.- 12. storočí, lebo už pred rokom 1248 bola samostatnou obcou a farnosťou.
Chminianska Nová Ves patrí do skupiny dedín s pôvodným názvom Nová Ves, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkych starobylých dedín pred 13. storočím.
Osada Bunde vznikla približne v roku 1903, kde bol založený majer, na ktorom sa usadili prisťahovalci zo Spiša a čiastočne z Poľska. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz, časť obyvateľstva pracovala ako deputátnici na veľkostatku Ghillányiovcov.
V 1. polovici 20 rokov bola založená MO KSČ (miestna organizácia komunistickej strany Československa). JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1957, v roku 1965 sa zlúčilo s JRD Chmiňany.
Šľachtické sídlo v Chminianskej Novej Vsi
V strede obce v tesnej v blízkosti kostola, za vysokými stromami historického parku sa skrýva honosné šľachtické sídlo z obdobia baroka. Bol vybudovaný rodinou vetvy šľachtického rodu Merse de Szinye, kontinuálne obývaný až do polovice 19. storočia.
Kaštieľ stojí na rovinatom teréne v zarovnanej riečnej terase rieky Svinka. Pôdorys prízemného kaštieľa je obdĺžnikový s vyčnievajúcim elipsovým rizalitom zo severnej strany a štvorcovým rizalitom z južnej strany. Dispozične je to pozdĺžny dvojtrakt, pričom celý objekt je podpivničený.
Dva pozdĺžne trakty suterénu sú kryté valenými klenbami. Ústrednou miestnosťou prízemia je hala v severnom trakte s vysokou korýtkovou klenbou, kde sa pod mladšími nátermi črtajú fragmenty iluzívnej nástennej maľby z 18. - 19. storočia.
Rozsah malieb je možno oveľa väčší, keďže tento typ malieb zvykol pokrývať v kaštieľoch nielen všetky steny, ale aj klenby. V priestore sa zachovali aj historické výplne okien, ktoré majú záklenky v tvare stlačeného oblúka s podkasaním a šikmé ostenia.
Kaštieľ z reprezentačných dôvodov sporadicky až do r. 1968 (1970) používal richtár Jozsef Balazs (Baláž, 1888), z rodu Balas (de Villa Bala) z neďalekých Ondrašoviec, ktorého pra-pra-stará matka pochádzala z rodu Merse.
Udržiaval tu tradíciu Merseovských bálov, kam prichádzala nobilita z Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša i z Turca. Bály boli povestné a do dnešných dní žijú pamätníci, ktorí ich označujú za udalosť sezóny.
Hovorí sa, že kaštieľ je prepojený chodbou popod potok, dnes aj diaľnicou s blízkym lesom, kde sa nachádza prírodný jaskynný útvar - prasklina. Pri kaštieli sa zachoval prírodno-krajinársky park tvare nepravidelného obdĺžnika s historickou zeleňou z obdobia po polovici 18. storočia.
V roku 1903 bol v obci veľký požiar a po ňom bol zrejme kaštieľ opravovaný. Kaštieľ je v blízkosti kostola Obrátenia sv.
4.7.1845 sa v obci narodil maliar Pavol Szineyi Merse, príslušník uhorského šľachtického rodu Szineyi Merse. Keď mal 8 rokov, jeho rodina sa presťahovala do obce Jarovnice. Tu sa v ňom prebudil talent k umeniu, osobitne k maliarstvu.
Obec Chminianska Nová Ves leží v Šarišskej vrchovine, v doline Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 365 m.
V písomnostiach od 13. do polovice 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Wyfalu, ojedinele v latinskom Nova Villa, oba vo význame Nová Ves. Názov presne vyjadril skutočnosť, že bola mladšou ako susedná či susedné blízke dediny.
Z vývinu osídlenia najbližšieho okolia je nesporné, že staršími dedinami boli Svinia a Chmiňany, jestvujúce pred 11. storočím. Nepochybne obyvatelia jednej z nich, pravdepodobnejšie zo Svine, postupne vybudovali novú osadu najneskôr v 11.- 12. storočí, lebo už pred rokom 1248 bola samostatnou obcou a farnosťou.
Druhý z bratov Peter, nazývaný Slovák si z dediny Svinia „…zvolil štvrtinu, ktorá bola blízko Meršeho (časti)…“, a z majetkov mimo sídelnej dediny mu pripadla Nová Ves („…nouam villam…“; dnes obec Chminianská Nová Ves) s mýtnou stanicou, ktorá sa nachádzala na ceste tiahnucej na Spiš. Príjem z mýtnej stanice si všetci štyria bratia delili rovným dielom, teda išlo tu o získanie vlastníctva samotnej mýtnice.
Historické súvislosti
V lete 1327 Filip Druget zomrel. Keďže nemal mužského potomka, jeho rozsiahle majetky pripadli korune na základe kráľovského práva. Krátko po strýkovej smrti si na ne uplatnil nárok z titulu Filipovho následníka („…iure successionis…“) jeho synovec Viliam Druget, comes Spišského a Abovského comitatu.
Kráľ Karol uznal jeho dedičské nároky a daroval mu ich. Okrem bývalých Meršeovských majetkov nadobudol Viliam ako dedičstvo po strýkovi hradné panstvá Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Paričov (dnes zrúcanina v parku mesta Trebišov), Brekov a Jasenov.
Majetky vyňaté devolúciou z panstva Svinia boli len menším majetkom, jedným z mnohých, ktoré Viliam vlastnil, preto sa pokúsil prostredníctvom nich vyobchodovať niečo, čo bolo pre neho podstatne cennejšie.
O necelé dva roky (v roku 1329) sa Viliam dohodol s členmi rodu Aba na viacerých majetkových výmenách, ktoré ho mali doviesť k ďalšiemu hradnému panstvu. Viliam najprv uskutočnil výmenu s Ladislavom, synom Vavrinca zo Slanca (z rodu Aba). Ladislav dal Viliamovi svoj majetok Ruská a polovicu dediny Regete. Na oplátku dostal dedinu Zámutov (obec ležiaca severozápadne od Vranova) a majetok Víťaz.
Samotná výmena však bola podmienená. Ladislav chcel mať istotu, že na majetok Víťaz neskôr neuplatnia svoje dedičné nároky členovia Meršeho rodu, preto podmienkou zámeny bol ich súhlas. Zámena bola naozaj „…urobená so súhlasom Benediktových synov…“.
Ladislav z rodu Aba sa po nadobudnutí svojho nového majetku usadil v dedine Víťaz a založil novú líniu rodu Aba. Viliam mal naplánovanú a dohodnutú aj zvyšnú výmenu, keďže ináč by prvá s Ladislavom nemala význam. Majetky Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce a Široké v roku 1330 vymenil so šľachticmi z rodu Aba za hrad Slanec a ich majetky patriace k hradu.
Hlavným zástupcom Abovcov pri tejto výmene bol Peter, syn Petra zo Slanca, ktorý zastupoval aj svojich synov Mikuláša, Juraja, Ladislava, Michala, Jána a Petra, a svojho synovca Ladislava, syna Vavrinca, a jeho syna Demetera a Lukáša, syna Andreja.
Palatín Viliam Druget získal prostredníctvom týchto zámen panstvo Slanec. Súčasťou zámeny nebol majetok Novej Vsi. Viliam týmto majetkom odmenil magistra Petra z Meršeho rodu za jeho služby, ktoré vykonával pri správe majetkov pre jeho strýka Filipa i pre neho. Viliam sa zbavil všetkých majetkov v tejto oblasti, samotná Nová Ves preň nemala veľkú cenu.
Možno aj vďaka tomu prišli Meršeovci „poslušne“ odobriť majetkovú zámenu medzi Viliamom a členmi rodu Aba. S príchodom Petra (z rodu Aba) a jeho synov do krajiny medzi riekami Veľká a Malá Svinka, získali Benediktovi synovia nových zámožných susedov z rodu Aba. Za svoje hlavné sídlo si magister Peter, nazývaný aj Petőc, zvolil dedinu Široké.
V dedine si nechal postaviť kúriu a odvodzoval si od nej predikát. Peter mal šiestich synov, dedičov, preto rozvíjal svoje nové majetky, aby sa jeho synovia mali kam usadiť. Keď dospievali, postupne sa začali osamostatňovať, usadzovali sa v okolitých dedinách na ich novom panstve.
Michal sa usadil vo Fričovciach no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, ktoré sa stali neskôr jeho sídelnou dedinou. Mikuláš sa usídlil v Hendrichovciach, no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, od ktorých si už v roku 1333 odvodzoval svoj predikát v tvare „…Nicolaus filius Petheuch de Pertolth…“. Mikuláš svojimi schopnosťami veľmi rýchlo predstihol svojich bratov. V rokoch 1342 - 1344 sa stal dokonca vojvodom Transylvánie.
Vo Fričovciach sa usadil Petrov syn Ján, ktorý založil novú líniu rodu, Abovcov z Fričoviec. V nasledujúcich rokoch sa museli Benediktovi synovia popasovať so stratou časti ich panstva, s novými susedmi a novými pomermi v kráľovstve. Čakal ich tvrdý boj o znovuzískanie váženého postavenia v regióne, udržanie si majetkov a veľa náročnej práce pri ich zveľaďovaní.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Chminianskej Novej Vsi
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1248 | Prvá písomná zmienka o obci a farnosti Nová Ves |
| 1782 | Postavenie kostola Obrátenia sv. Pavla na mieste staršieho kostola |
| 1804 | Chminianska Nová Ves uvedená ako Capelania localis v Košickej diecéze |
| 1998 | Znovuzriadenie farnosti košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom |
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Ak sa nachádzate v Chminianskej Novej Vsi, môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí:
- Kalvária v Prešove: Komplex barokových kaplniek a kostola s nádherným výhľadom na mesto.
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove: Najstaršia gotická sakrálna stavba v Prešove.
- Ľutinská hora: Pútnické miesto s kaplnkami a liečivým prameňom.

Kalvária v Prešove