Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, známa aj ako Božie Telo, je významný sviatok v katolíckej tradícii, ktorý sa slávi vždy vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice. Ide o prikázaný sviatok katolíckej Cirkvi, v ktorom si pripomíname skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Tento tradičný katolícky sviatok je spájaný s procesiou veriacich, ktorá má bohatú históriu a osobitné zvyklosti.
V roku 2023 pripadol tento sviatok na 8. júna a pripomíname si ho aj v nedeľu 11. júna. Slávi sa vždy vo štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice, ktorý tento rok pripadol na nedeľu 11. júna, alebo aj v nasledujúcu nedeľu, čiže 18. júna.
CORPUS CHRISTI: VÝZNAM, PÔVOD, TRADÍCIE
História a Význam Sviatku
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa začal sláviť v roku 1246 v diecéze Liége. Hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela bola svätá Juliana z Liége (1192 -1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol Jacques Panteleon, ktorý sa v roku 1261 stal pápežom Urbanom IV. Neskôr, v roku 1264, pápež Urban IV. rozšíril slávenie sviatku na celú cirkev. Práve v 13. storočí sa začala formovať tradícia eucharistických procesií.
Tradícia Procesií
Sviatok Božie telo už oddávna sprevádza tradícia procesií. Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba a symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany. Symbolicky tak oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa počas každej omše premieňa chlieb a víno. Sprievod sa obvykle zastavuje pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany.
Rozsýpanie Lupienkov Kvetov
Sviatok Božie telo už oddávna sprevádza tradícia procesií. Deti na znak úcty a lásky k Bohu rozsýpajú na cestu lupene kvetov a veriaci spievajú nábožné piesne. Najneskôr na hlavnej ulici som nespoznával svoju dedinu: náhle tu bola zelená alej z brezových konárov a kvitnúcich črepníkových rastlín. Vjazd do niektorých usadlostí sa cez noc premenil na zelenú jaskyňu. V horúčave najslnečnejšej spolkovej krajiny poskytovali tieto džungľové oltáre voňavý chlad. Kytičky lúčnych kvetov ležali pripravené pre kráčajúci ľud, v niektorých oknách horeli sviece.
Eucharistia: Stredobod Sviatosti
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi predstavuje mimoriadne krásny sviatok, pri ktorom si uctievame Eucharistiu, pretože v Eucharistii je reálne prítomný Ježiš Kristus ako Boh a aj človek. Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi: „Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.“ (KKC 1377)
V Eucharistii je teda obsiahnuté opravdivo, skutočne a podstatne celé Telo a Krv, spolu s dušou a Božstvom nášho Pána Ježiša Krista - teda celý Kristus. Preto stojí Eucharistia nad všetkými sviatosťami a je cieľom všetkých sviatostí. Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na Eucharistiu ako na svoj cieľ. Eucharistia je pomyselným stredom, okolo ktorého sú ostatné sviatosti usporiadané podobne ako sú planéty slnečnej sústavy okolo Slnka. Práve kvôli jedinečnosti Eucharistie tradiční katolíci prijímajú Telo Kristovo z rúk kňaza na kolenách a do úst.
Pri slávení Svätej omše dochádza k transsubstanciácii obetovaného chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista. Kristus sa v sviatosti Eucharistie stal prítomným premenením chleba a vína na Kristovo Telo a Krv. Cirkevní otcovia potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri transsubstanciácii. Epikléza kňaza je teda prosbou, v ktorej kňaz prosí Boha Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým Telom a Krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu. (KKC 1105)
Lokálne Variácie Tradícií
V Rakúsku sa slávnosť Božieho Tela spája s rozmanitými regionálnymi zvykmi a tradíciami. V niektorých oblastiach sa konajú lodné procesie na jazerách, ktoré sú sprevádzané impozantným osvetlením.
K najvýraznejším a dojímavých procesiám na Božie telo patria každý rok v Hornom Rakúsku lodné procesie na jazerách často až do noci s impozantným osvetlením. Tie majú bohatú tradíciu. Procesia na jazere Hallstätter See sa spomína po prvý raz už v r. 1623 a na jazere Traunsee v r. 1632. V Korutánsku sa tiež slávi procesia na jazere. Po omši v kláštornom kostole v Millstatte o 8.30 hod. Procesie sú na mnohých miestach spojené so starými ľudovými zvykmi.
Súčasnosť a Výzvy
Aj v súčasnosti, kedy čelíme rôznym spoločenským výzvam, ostáva slávnosť Božieho Tela dôležitým prejavom viery a katolíckej identity. Napriek poklesu návštevnosti kostolov, účasť na procesiách bola silná, na procesii sa zúčastnil mnohonásobne väčší počet ľudí, než je počet obvyklých návštevníkov kostola.
Významné Udalosti a Prehlásenia
Na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi 10. júna 2004 v Lateránskej bazilike pápež Ján Pavol II. vyhlásil Eucharistický rok, ktorý sa začne od októbra 2004. Pápež František slávil v nedeľu slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Bazilike sv.