Mariánska hora, majestátne sa týčiaca nad mestom Levoča, je už od 13. storočia cieľom pútnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. Mariánska hora je najvýznamnejším pútnickým miestom na východnom Slovensku. Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Desaťtisíce veriacich v dlhých zástupoch vystupujú na horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v Bazilike Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia.
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore.
Počiatky a prvá kaplnka
Púte na Mariánsku horu sa konajú už od roku 1247, kedy bola na vrchu postavená prvá kaplnka. Prvý kostolík sa spomína v kronikách už v roku 1247. Okolo tohto dátumu však vznikli polemiky. Dnes bazilika postavená v neogotickom slohu bola pôvodne výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 - 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci, hneď za Mariánskou horou, ktorý sa aj dnes nazýva Burg - Hrad, kde sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pre Tatármi v opevnenom hradisku (levoca.sk). Mariánska hora sa pravdepodobne predtým nazývala Olivetskou horou (galeriaslovakia.sk).
Vývoj pútnického miesta
Prvá stavba bohostánku na Mariánskej hore bola dokončená rýchlo, len dva roky po založení novej Levoče. Kostolík nad mestom nevyhovoval priestorovo, ani stavebne. Farár Henrich de Leucz (z Levoče) sa v roku 1311 zaslúžil o opravu pútnického kostola. Leuczov nástupca farár Šalamon o jedenásť rokov pokračoval v úsilí svojho predchodcu. Socha alebo obraz milostivej Panny Márie bol už v prvom kostolíku. Zrod úcty k levočskej Božej Matke sa podľa dochovaného záznamu vizitácie levočskej farnosti z roku 1702 datuje do prvej polovice 14.
V roku 1311 prišli do Levoče františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. O 11 rokov neskôr opravili kaplnku na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia malý kostol na Mariánskej hore nestačil kapacitne a okrem toho hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác v roku 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Oživenie pútí nastalo po rekatolizácii v 17. storočí.
Uplynuli necelé dve storočia a okrem kapacitných problémov sa objavila narušená statika pútnického kostola. Levočský farár Servác načrel do farskej pokladnice a roku 1470 bohostánok zväčšil i čiastočne prestaval. Takto zrenovovaný kostol je podnes znázornený na ľavom krídle Oltára Majstra Pavla a situovaný nad výjavom rozposlania apoštolov. V poradí druhom pútnickom kostole na Mariánskej hore večne odpočíva farár Štefan Görffy, ktorý dal roku 1698 kostol opraviť a pristaval k nemu dve bočné kaplnky. Tretí kostol bol dielom ďalšieho farára Martina Engelberta, ktorý 13. mája 1766 požehnal prvý kameň posvätnej novostavby na Mariánskej hore. Ibaže v roku 1787 cisár František Jozef II. zakázal púte v celej krajine a panovníkov verdikt kruto dopadol na levočskú farnosť aj na chátrajúci pútnický kostol.
Len čo sa proticirkevná politika cisárskeho dvora zmiernila, začal levočský farár Ján Ehrnsperger v roku 1819 s generálnou prestavbou kostola slávnostne posväteného 2. júla 1820 pred veľkým zhromaždením veriacich. Táto stavba síce vydržala bez väčších opráv bezmála celé storočie, no levočský farár Jozef Dulovič v roku 1844 kúpil do pútnického kostola organellum - malý organ a postupne dopĺňal chýbajúci interiér. Rok po obstaraní organa J. Dulovič svojím vrúcnym vzťahom k mariánskej svätyni získal dôveru a hlavne nezištnú obetavosť farníkov, ktorí postupne vybudovali kanalizáciu, zreštaurovali a pozlátili všetky oltáre a sochy v kostole na levočskej Hore.
Jozef Dulovič v roku 1861 zomrel a vedenie farnosti prevzal dovtedajší levočský kaplán Pavol Still, ktorý nadviazal na dielo svojho predchodcu. V roku 1864 dal postaviť okolo cesty vedúcej na Mariánsku horu päť kaplniek so sochami stvárnenými na motívy udalostí zo života Panny Márie: Sv. Anna s Pannou Máriou, Zvestovanie, Panna Mária s dieťaťom, Nepoškvrnené počatie a Pieta. Celestín Kompanyik navštívil na sklonku 19. storočia svetoznáme pútnické centrum v Lurdoch a po púti roku 1896 oslovil ľud Spišskej diecézy s prosbou o peňažnú aj remeselnícku pomoc pri výstavbe nového stánku zasväteného levočskej Bohorodičke. Pútnický kostol dostal svoj historicky tretí architektonický pôdorys 2. júla 1903. V tento deň spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň kostola.
Novostavba sa rodila v pohnutej dejinnej etape na rozhraní 19. a 20. Spiš v tom čase nepatril k prosperujúcim regiónom a grajciare na nový pútnický kostol sa zháňali ťažko. Nie najlepší stavebný materiál aj príliš rýchle tempo zapríčinili 16. októbra 1908 zrútenie kostolnej veže. Renovácie zrútenej veže sa ujala košická firma Balogh a dostavbu celého bohostánku prevzal Ján Sabol z Budapešti. Prvú sv. omšu v novom kostole na Mariánskej hore slúžil Celestín Kompanyik 2. Nový kostol slávnostne posvätil biskup Ján Vojtaššák.
Vatikán ustanovil 13. novembra 1920 prvých troch slovenských biskupov: Jána Vojtaššáka za Spišskú, Karola Kmeťka za Nitriansku a Milana Blahu za Banskobystrickú diecézu. Všetci traja sa usilovali o budovanie základov duchovného, náboženského života, pastorácie a katechézy vo svojich diecézach, ale rovnaké úsilie venovali pozdvihnutiu ducha národa, hodnosti, dôstojnosti ľudskej osoby a sociálnym problémom, ktoré sa najmä v časoch veľkej svetovej hospodárskej krízy vyhrocovali do neúnosných rozmerov. Biskup Ján Vojtaššák krátko po svojej konsekrácii, na sviatok Navštívenia Panny Márie 2. Onedlho kardinál Josephus Casoria, prefekt Kongregácie pre sviatosti a Boží kult, zaslal administrátorovi Spišskej diecézy Apoštolské breve Svätého Otca Jána Pavla II. z 26. januára 1984, v ktorom sa uvádzalo: „My z dôvodu starobylosti tohto svätého chrámu, ako aj pre jeho jedinečnú históriu a súčasne pre vzrast viery a náboženstva slovenského národa… Rozhodujeme teda, že kostol či Svätyňu Navštívenia blahoslavenej Panny Márie treba zahrnúť do počtu menších bazilík s právami a liturgickými povoleniami.
Správca Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme Bernard Francis kardinál Law sa 1. Pápež Benedikt XVI. schválil 25. marca 2009 dekrét adresovaný spišskému diecéznemu biskupovi Mons. Františkovi Tondrovi, aby pri príležitosti Baziliky Navštívenia Panny Márie na vrchu Mariánska hora nad mestom Levoča udelil v deň, ktorý slobodne vyberie, na úžitok veriacich, po ukončení najsvätejšej obety, všetkým prítomným veriacim, ktorí sa úplne vzdialia od záľuby k hriechu a zúčastnia sa na sv. Slávnostné vyhlásenie oboch dekrétov Apoštolskej penitenciárie v Ríme sa udialo v závere slávnostnej odpustovej sv. omše 5. júla 2009, ktorú ako hlavný celebrant a kazateľ slávil Mons.
Bazilika Navštívenia Panny Márie je úchvatná stavba s bohatou výzdobou. Návštevníci si tu môžu prezrieť krásne vitráže, oltáre a sochy. V hlavnom oltári sa nachádza milostivá socha Panny Márie, ktorá je korunovaná a drží v náručí dieťa Ježiša.
Dnes, Aleja Jána Pavla II. s piatimi kaplnkami vedie návštevníkov na Mariánsku horu. Na jednotlivých úsekoch vedľa cesty sa nachádza 5 kaplniek, ktoré pripomínajú výjavy zo života Panny Márie. Pri nich si môžete oddýchnuť a načerpať síl na zvyšok cesty.
Levoča dnes
Levoča je mestská pamiatková rezervácia s bohatou históriou. Pre svoje architektonické hodnoty, starobylosť a uchovanú krásu bola zaradená do pamiatok UNESCO. Centrum dnešného stredného Spiša je skutočným skvostom histórie. Prechádzka dnešným mestom stále evokuje obdobia minulosti, v ktorých prežívalo svoj najväčší rozkvet.
Hlavným pokladom Levoče je Chrám sv. Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, hoci aj ďalšie stavby tunajšej Pamiatkovej rezervácie sú nemenej pôsobivé. Mesto vyniká tiež lákavou paletou podujatí vrátane vyhľadávanej púte na Mariánsku horu. Okolie zas praje pešej turistike a cykloturistike v Levočských vrchoch, ako aj rekreácii a športovému vyžitiu v Levočskej doline.
Mariánska hora čnejúca sa nad Levočou je významným pútnickým miestom, ktoré je každoročne v prvý júlový víkend cieľom pútnikov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Aj mimo týchto dní sa však oplatí na Mariánsku horu zavítať, keďže poskytuje zo svojej nadmorskej výšky 760 metrov pôsobivý pohľad na mesto a blízke okolie z vtáčej perspektívy. Z centra Levoče vás na Mariánsku horu privedie Aleja Jána Pavla II., na ktorej stojí päť kaplniek majúcich súvislosť s osobou a životom Panny Márie.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1247 | Postavenie prvej kaplnky na Mariánskej hore. |
| 1311 | Príchod františkánov - minoritov do Levoče a zavedenie sviatku Navštívenia Panny Márie. |
| 1470 | Rozšírenie a čiastočná prestavba kostola farárom Servácom. |
| 1766 | Požehnanie prvého kameňa novostavby kostola farárom Martinom Engelbertom. |
| 1787 | Cisár Jozef II. zakazuje púte v celej krajine. |
| 1819 | Začiatok generálnej prestavby kostola farárom Jánom Ehrnspergerom. |
| 1906 | Začiatok stavby súčasného pútnického kostola. |
| 1984 | Povýšenie pútnického chrámu na baziliku minor pápežom Jánom Pavlom II. |
| 1995 | Najväčšia púť za prítomnosti pápeža Jána Pavla II. (650 000 pútnikov). |