Jedným z dôvodov tohto stavu je aj nedostatočná komparácia pramenného materiálu v tejto oblasti s reálnou skutočnosťou, ktorá spôsobila to, že nebolo možné uspokojujúco odpovedať na všetky otázky vyplývajúce z celého komplexu skúmania uvedenej problematiky. Problematikou miesta narodenia oboch grófov sa síce podrobne zaoberala už nielen staršia, ale aj novšia literatúra, no spravidla len v širšom rámci.
Rozporné tvrdenia o mieste narodenia
Niektorí autori tvrdia, že gróf Július a gróf Emanuel Andrássy sa narodili v Trebišove, ďalší autori tvrdia, že v Košiciach a iní, že vo Vlachove. Zástancovia teórie, že sa obaja narodili v Košiciach tvrdia - napríklad v publikácii Dr. Jána Chovanca, PhD., Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho v Trebišove, sa uvádza: „Dátum i miesto narodenie Júliusa Andrássyho bolo až donedávna zahalené rúškom tajomstva. Kedy a kde sa narodil? Staré i najnovšie knihy uvádzali rôzne údaje. Matrika pokrstených Dómu sv. Alžbety v Košiciach vydala však svedectvo, že Július Carolus Andrássy, najslávnejší z rodu sa narodil 3. marca 1823 v starom Andrássyovskom paláci v Košiciach a pokrstený bol v Dóme sv.
Ďalšie tvrdenie- Eduard von Wertheimer vo svojej knihe - Graf Julius Andrassy, sein Leben und seine Zeit, I.
Argumenty pre Vlachovo ako miesto narodenia
Čo tvrdia zástancovia názoru, že gróf Emanuel a gróf Július Andrássy sa narodili vo Vlachove a zápis do matriky bol urobený v Dóme s. V prvom rade vychádzajú z tvrdenia grófa Gejzu II. Andrássyho na Okresnom Úrade v Rožňave v roku 1991, kde gróf povedal: Kornélia, Emanuel, Július, Aladár, deti Karola III. Andrássyho sa narodili v Olahpataku (Vlachove), a nie v Košiciach, ako sa to píše v niektorých životopisoch. Ich otec Karol III. s manželkou Etelkou sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia stále zdržiaval na svojom majetku vo Vlachove v Gemerskej župe. Podľa rodinnej tradície, keď sa dieťa narodilo, rodinný farár ho okamžite pokrstil.
Erb obce Vlachovo
Toto tvrdenie sa uvádza aj v reedícii knihy Samu Borovszkeho Magyarország vármegyéi és városai - Gömör-Kishont Vármegye, v ktorej má úvodné slovo aj gróf Gejza II. Andrássy. Na strane 612 sa uvádza: „...Budúci predseda vlády (kancelár) sa objavil v rodine Andrássyovcov ako žiarivý meteor na hviezdnom nebi. Július, druhý syn Karola Andrássyho uzrel svetlo sveta 3. marca 1823 podľa rodinnej tradície nie v Košiciach, ako sa píše v jeho životopisoch, ale v gemerskej obci Vlachovo. Karol sa totiž v dvadsiatych rokoch 19. storočia zdržiaval stále na svojom majetku v Gemerskej župe. Keď sa teda narodilo dieťa, rodinný farár ho okamžite pokrstil.
O tom , že rodina Karola III. Andrassyho v skúmanom období sa stále zdržiavala na svojich majetkoch vo Vlachove hovorí vo svojich listoch aj Angličanka Mary Elizabeth Stevens, ktorá bola spoločníčkou grófky Etelky manželky grófa Karola III. Andrássyho.: „Etelka neraz šila či opravovala sama ich vlastné šaty, ako aj šaty svojich detí.
Svedectvo Dr. Csucsomiho
Ako ďalší dôležitý dôkazový materiál ktorý poznal pomery v rodine Andrássyovcov, bol Dr. Csucsomiho. Pod týmto záhadným pseudonymom sa ukrýval lekár a novinár Dr. Arthur Maurer. Narodil sa v roku 1844 v Mníšku nad Hnilcom a zomrel v roku 1907 v Rožňave. Študoval na gymnáziách v Prešove a Rožňave. Lekársky diplom získal na Lekárskej univerzite v Budapešti. Po návrate do Rožňavy pôsobil ako župný lekár (vymenovaný bol v roku 1880), okresný lekár pre baníctvo a železnicu, rodinný lekár a dôverník rodiny Andrássyovcov. Dr. Preto jeho tvrdenia vychádzajú z konkrétnych faktov a nie z domnienok.
Dr Maurer vo svojej knihe Dr. Csucsomi: A csíkszentkirályi és krasnahorkai GRÓF ANDRÁSSY nemzetség története (Dejiny šľachtického rodu Andrássyovcov z Csíkszentkirály a Krásnej Hôrky) uvádza, že „Emanuel Andrássy sa narodil v Gemerskej župe 3. marca 1821 v obci Vlachovo, kde prežil väčšinu svojho detstva a mladosti. Základné vzdelanie získal od známeho všestranného vzdelanca, spisovateľa Eleka Peregrinyho. Stredoškolské vzdelanie získal v konvikte piaristického gymnázia v meste Tata. Po absolvovaní univerzity v Budapešti ho túžba po vzdelaní zaviala do zahraničia. Spolu so svojim otcom precestovali Taliansko, Nemecko, Francúzsko a Anglicko. Pozdejšie navštívil Španielsko a Portugalsko, odkiaľ prešiel do Maroka, kde sa dal predstaviť Veľkému Mogulovi.
U Júliusa Andrásyho uvádza, že „Július Andrássy, syn Karola Andrássyho, brat Emanuela, sa narodil 3. marca 1823. Väčšiu časť svojho detstva a mladosti prežil na vlachovských majetkoch otca v Gemeri. Podľa rodinnej tradície sa tu aj narodil, nie v Košiciach. Gróf Karol Andrássy sa s manželkou Etelkou Szapáry zdržiaval stále na svojich majetkoch vo Vlachove. Keď sa im narodilo dieťa, rodinný farár ho pokrstil a keď gróf alebo jeho manželka cestovali do Zemplínskej župy, počas zastávky a návštevy rodiny v Košiciach zapísali dieťa do matriky. Július Andrássy sa po absolvovaní gymnaziálnych štúdií a získania právnického vzdelania venoval hlavne štúdiu jazykov.
Analýza cirkevných matrík
Ďalším dôkazovým materialom je publikácia Doc. JUDr. Vladimíra Gecelovského, CSc. o mieste narodenia grófa Júliusa a grófa Emanuela Andrássyho, ktorá je recenzovaná významnými slovenskými historikmi. Autor tejto práce urobil právnohistorický rozbor zápisov do cirkevných matrík a urobil vzájomnú komparáciu zápisov s hodnovernosťou tvrdení jednotlivých autorov. Matriky pôvodne vznikali ako najzákladnejšia forma evidencie obyvateľstva pre potreby duchovnej správy veriacich. Postupom času, najmä zdokonalením foriem evidencie i zásahmi zo strany štátu, sa z nich vyvinuli knihy záznamov o všetkých skutočnostiach, ktoré boli dôležité pre poznanie osobného stavu občanov nielen v pomere k cirkvi, ale i k štátu (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitrianske tlačiarne Nitra, 1991, s. Preto sú pre zistenie základných informácií o živote predkov práve cirkevné matriky nenahraditeľným prameňom.
Matriky sú teda cirkevným prameňom, vytváraným vo farnostiach a ich úlohou bolo a je registrovať všetky sviatostné úkony vykonané na území farnosti. Prvé zmienky o nich sa objavujú už na II. Lateránskom koncile v roku 1139, ktorý poukázal na ich význam práve v záujme cirkevnej disciplíny (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitrianske tlačiarne Nitra, 1991, s.
Prvé náznaky o nariadeniach, ktoré prikazovali zaznamenávanie sobášov, sa objavili v Portugalsku už v polovici 14. storočia. Najstaršie matriky sa však objavujú približne o sto rokov neskôr v Taliansku, o niečo mladšie matriky poznáme zo Švajčiarska, Francúzska a spomínaného Portugalska. V Uhorsku sa cirkevné kruhy začali zaoberať touto otázkou až v roku 1515, keď sa uskutočnila Vesprémska synoda, ktorej závery nariaďovali viesť knihy o narodených s menom pokrsteného dieťaťa, menami rodičov, krstných rodičov a dátumom krstu. Táto kniha mala byť uložená v kostole.
Zásadný vplyv na vedenie cirkevnej evidencie veriacich mal Tridentský koncil, ktorý v roku 1563 nariadil v katolíckej cirkvi viesť dve knihy, ktoré by obsahovali záznamy pokrstených a sobášených. Bol to výsledok posilnenia právneho postavenia sviatosti manželstva. Mal sa viesť register sobášených, ktorí nemohli byť v akomkoľvek, ani len v duchovnom príbuzenstve. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu.
Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý by reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody, ktorá sa konala v roku 1611 a ktorá mala tieto závery zaviesť do praxe. Krstu a matriky pokrstených sa týkajú dva odseky. Prvý povoľuje účasť dvoch krstných rodičov na krste dieťaťa a druhý odsek sa venuje dekanským vizitáciám (Synodus Tyrnaviensis, 1611, s. 17. V rámci vizitácie prikazuje dekanovi o. i. zistiť, „či jestvujú knihy, do ktorých sa zapisujú mená pokrstených, krstných rodičov, biskupom pobirmovaných a mená tých, ktorí uzavreli manželstvo.“ (SARMANYOVÁ, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16-19. storočia. Nitra: Nitrianske tlačiarne, 1991, s.
Následne tzv. Rímsky rituál pápeža Pavla V. z roku 1614 nariadil viesť aj matriku pochovaných, birmovaných (okrem toho bola zavedená aj piata povinná kniha cirkevnej správy - evidencia veriacich). Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692), Jáger (1702), Ostrihom (1745) a Kaloča (1833). V týchto rituáloch sa predpisuje matéria krstu, jeho podoba, vysluhovateľ, jeho spôsob, miesto i čas. Približne v tomto období sa začínajú objavovať aj prvé matriky z územia Slovenska. Vzhľadom na nepokojné náboženské, politické a spoločenské podmienky sa v 17. storočí matričná evidencia objavuje skôr sporadicky. Až v priebehu nasledujúceho storočia boli matriky vedené prakticky už v každej farnosti. Tento prehľad o stave veriacich sa stal jedinou dôslednou evidenciou obyvateľov celej krajiny.
Preto sa o matriky začal zaujímať štát, ktorý sa rozhodol ich svojimi zákonmi chrániť. Politikou Jozefa II. sa matriky stali verejnými knihami, čo malo zvyšovať dôslednosť a presnosť evidencie. Kvalitu matričných zápisov nepriamo zvyšoval aj Jozefov manželský patent z roku 1786, ktorý zaväzoval každého farára, pastora či popa, aby vlastnoručne zapisoval do matriky sobášených všetky manželstvá. Napriek všetkým nariadeniam a opatreniam cirkevných vrchností zostávalo ich uvádzanie do života neuspokojivé. Určité nezrovnalosti vznikali aj tým, že v matrikách boli evidované aj takzvané osoby miestom prechádzajúce, ktoré sa tam nenarodili (MAUR, E.: Základy historické demografie. Praha: Katedra Česko-slovenských dejín, FF UK Praha, 1978, s. 58. Preto sa od druhej polovice 19. storočia v matrike pokrstených okrem mena dieťaťa a jeho rodičov začalo uvádzať aj ich bydlisko, mená krstných rodičov, kňaza a aj dátum narodenia.
Rímsko - Kaločský rituál z roku 1833, ktorý nariaďuje na území Kaločskej diecézy vedenie matričných zápisov podľa predpísaných rubrík, nápadne pripomína rubriky používané na území Slovenska v 19. storočí už aj s rokom a miestom narodenia (Rituale Romano - Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.).
Ukážka matriky
V starších záznamoch, v prvej polovici 19. storočia, bol vpisovaný len jeden dátum, evidoval sa iba dátum krstu a nie narodenia. Do týchto kolónok sa zapisovalo: Dies - deň krstu, Baptisans - krstiaci farár, Baptizatus - pokrstený, Parentes - rodičia, Levantes - krstní rodičia, Conditio - stav, Religio - náboženstvo. Teda ako tu vidíme, v týchto kolónkach nenájdeme dátum narodenia a ani miesto narodenia a bydliska, aj keď napríklad v kolónke „Parentes“ na niektorých farnostiach sa tieto údaje vypisovali.
V tomto období však pri vyplňovaní jednotlivých rubrík cirkevných matrík pokrstených existovala značná voľnosť, čoho sme svedkami aj pri zápise Júliusa a Emanuela Andrássyovcov. U Júliusa Andrássyho v kolónke rodičia je uvedený gróf Karol (junior) Andrássy a grófka Juliana Szapáry, čo nie je pravda, lebo matkou Júliusa Andrássyho bola Etelka (niekedy si uvádzala aj Adelhaid), rodená Szapáry. Tu je potrebné uviesť, že Juliana bola prvorodená sestra Etelky, ktorá zomrela niekoľko mesiacov po svojom narodení v roku 1793. Ďalšou nezrovnalosťou je údaj o krstných rodičoch, kde sú uvádzaní starí rodičia.
Ako krstná mama je v zápise uvedená stará mama z maminej strany teda grófka Juliana Szapáry, rodená Csáky. Ako krstný otec je uvedený gróf Karol Andrássy senior. Tu je potrebné uviesť, že starým otcom krsteného Júliusa po otcovej strane bol gróf Jozef III. Ďalej, keď sa pozrieme na celú stranu zápisu z cirkevnej matriky, zistíme, že Július bol zapísaný 3.
Preto sa tu natíska rad otázok:
- Urobilo by sa toľko chýb pri zápise keby krst prebiehal riadnym spôsobom?
- Je možné, že by matka dieťaťa Etelka Sapary nevedela uviesť svoje meno?
- Je možné, že otec Karol III.
Tu je potrebné zdôrazniť, že miesto a dátum narodenia a miesto a dátum krstu sú dva rozličné údaje, ktoré v týchto prípadoch nie je možné spájať, pretože tak ako bolo spomínané, dátum a miesto narodenia sa v prvej polovici 19. storočia (približne do roku 1842) v matrikách neuvádzalo, resp. nebolo povinné ich uvádzať, preto tento údaj z krstného listu nie je možné brať ako miesto narodenia!!! Matriky mohli osoby ktoré sa tam nenarodili a tam nebývali na základe vtedy platného cirkevného práva zapisovať do matriky pokrstených ako osoby mestom prechádzajúce !!!
Taktiež, keď sa pozrieme na cirkevný zápis v matrike krstených v Dóme sv. Alžbety týkajúci sa Emanuela, zistíme určité nejasnosti. U grófa Emanuela Andrássyho sa vo všetkých relevantných dokumentoch uvádza, že sa narodil 3. marca 1821, no do cirkevnej matriky v Košiciach bol zapísaný až 8. marca 1821. U rodičov Emanuela sú údaje u matky správne zapísané - grófka Adelhajde (Etelka) Szapáry a u otca je zapísaný údaj gróf Karol Andrássy Betliar, čo sa nezakladá na pravde, pretože gróf Karol Andrássy, otec Emanuela, v Betliari nebýval, ale v tom čase spolu s manželkou Etelkou bývali v Oláhpataku, teda vo Vlachove. Ako krstní rodičia sú zapísaní mama Etelky, grófka Juliana Szapári a gróf Emanuel Csáky, spišský župan, cisársky a kráľovský komorník, čo sa javí taktiež ako určitá zvláštnosť, lebo zvyčajne sa v tejto kolónke uvádzal starý otec po otcovej strane, čo v tomto prípade mal byť gróf Jozef III. Andrássy. Dátum zápisu Eman...
