Každý máme svoj život, ktorý sa uberá rôznymi cestami a zmení pohľad na svet. Píšem postrehy tak, ako to vnútorne cítim, pretože Boh riadi náš život, on chce aj to, čo mám napísať. Ktosi usmerňuje moje myšlienky v hlavy, vyjadrujem sa tak, ako to vnútorne cítim.
Pracovala som celý život s deťmi, ktoré som milovala - bola to náročná, ale krásna práca. Vštepovala som im lásku k prírode a učila ich vnímať krásu našej vlasti. Milujem zvieratká a ony mňa, nemôžem sa sťažovať. Treba krásne žiť, robiť to, čo nás baví a prináša radosť, a vychádzať s ľuďmi takými, akí sú, hlavne s tými, ktorí vedia čítať aj medzi riadkami.
Táto situácia ma nabáda zamyslieť sa nad svojím životom. Média nám poskytujú mnoho námetov, ale príroda nám ponúka možnosť oddýchnuť a očistiť sa od toho, čo jej človek spôsobil. Nastal na to čas, aby sme sa duchovne vzdelávali.
Hodnoty a medziľudské vzťahy
Neprajnosť a pomsta spôsobujú najviac bolestí, a niektorí ľudia sa s tým živia. Môžu byť takí ľudia šťastní? Sami si neuvedomujú, čo druhým spôsobujú, hlavne od našich najbližších. Naučme sa vážiť seba a svoje hodnoty. Často sa stáva, že sa z nášho kruhu priateľov stane polkruh. Mnohí radi obviňujú druhého, i keď nepoznajú súvislosti.
Radi súdia, i keď nepoznáme súvislosti. Preto sa treba zamyslieť nad sebou. Nevynášajme súdy v zlosti. Prečo chceme odpúšťať, keď sa nám ospravedlnia, a prečo chceme hneď odplatu alebo pomstu? Neuvážené slová môžu mať fatálne dôsledky. Usilujme sa byť príjemní. Ak to nepochopíme, strácame veľa, hlavne ak nám dôverovali. Šťastní sú ľudia, ktorí zmýšľajú dobre o druhom. Majú pokoj v duši.
Dávajme si pozor na reč tela i duše, ktorej sa tak ľahkovážne vzdávame. Neváhajme poskytnúť akúkoľvek pomoc slovom, úsmevom, ak treba, aj materiálnou pomocou. Boh má zámer s každým z nás, preto netreba hľadať dôvodov. Ten, ktorý má v srdci lásku, nikdy nie je sám. Lebo Boh nás vypočuje a nikde sa neponáhľa. Pán Boh vie prečo ma tu ešte necháva, možno mám ešte nejaké resty, ktoré by som mala odstrániť.
Rozprávajme sa s človekom, ktorému najviac dôverujeme. Vtedy pociťujeme bolesť. Preto je dôležité povzbudivé slovo, ktoré má nesmiernu váhu a robí človeka šťastného. Nechápeme sa navzájom, nepochopenie patrí k životu, človek sa učí pokore. Prijmime aj neprijatie s pokorou.
Ako ovládnuť svoje emócie a nájsť vnútorný pokoj (pozitívne myslenie)
Láska a pokora
Dávajme si pozor na to, ako sa zachovať v rôznych nepríjemných situáciách. Hovorme rozvážne, aby sme neranili. Lebo kto je slabý, nikdy nedokáže odpustiť. Neustále pracujme na sebe v každom veku, lebo múdre slová treba počúvať. Aj táto situácia nás učí, ako sa zachovať v rôznych nepríjemných situáciách.
Často som sama, hlavne v dnešnej dobe, ale vtedy cítim prítomnosť Božiu. Aj keď je život človeka niekedy ťažký pre neznesiteľnú bolesť, po určitom čase bolesť povolí. Vážme si aký dar sú zdravé ruky, aj nohy sú dôležité. Som vďačná, že chodím po vlastných. Sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie.
Často sa pýtam, ako by Ježiš konal pri rozhodovaní v mojej ťažkej situácii? Lebo On vždy koná rozvážne, nikdy neuvážene. Nikoho neodsudzoval, bol milosrdný a konal s láskou. Stvoriteľ vie, čo potrebujeme. Ak preukážeme akúkoľvek pomoc, On nám to vráti stonásobne. Všetko, čo dostávame, je darom. A ten ma neochudobňuje, naopak, rozmnožuje sa. Taktiež sa chcem odvďačiť tým, ktorí mi žičili.
Viera v Boha bez rozumu môže byť mýtus, lebo Rozum je na to, aby sme rozmýšľali. Predstava Boha je predstava dobra. Svätý Ján Pavol II. menom Karol Wojtyla bol mysliteľom reálneho dobra. Prinášal myšlienky o nesmrteľnosti duše. Mnohé veci, ktoré skúmame, nevznikli len tak.
Priateľstvo a dôvera
Je v rozpore s dvojtvárnosťou. V priateľstve by nemala byť dvojtvárnosť, lebo sa stráca dôvera. Kritika je nepríjemná, ale od priateľa by sme to mali prijať. Ak uznám, že má pravdu, som mu za to vďačná. Maličkosť. Nauč sa skôr ďakovať ako prosiť. Len službou sa naplní dar viery. Odmenou je pokoj v duši.
Je krásne spolužitie mladých ľudí so staršími. Neuzatvárajme sa ako slimák do svojej ulity. Nedajme sa znechutiť, ale snažme sa nájsť cestu aj k tomu človeku, ktorý nás nechápe. Ak nemá záujem, rešpektujme ho a prijmime ho aspoň do svojho srdca. Lebo život nie je náhoda, ale voľba. Aj v starobe sa dá krásne žiť.
Preto sa zameriavajme na veci, ktoré mi prestanú fungovať. Dnes som po materiálnej stránke zabezpečená, a vďaka skromnosti, môžem pomáhať druhým. Práve to ma robí šťastnou a vyrovnanou. Teraz už viem, že nie som sama a s tým, čo som mala, som nadobudla vlastným pričinením.
Preto chráňme si ľudskú dôstojnosť. Je to cesta, ako prežívať radosť, ktorá sa dá tvarovať. Zbavme sa vírusu v našom vnútri a snažme sa vypočuť bolesť každého človeka, s ktorou sa chce zdôveriť.
Milujme ľudí okolo seba a obdivujme prírodu. Dnes sme aj na to skúpi. Láska sa vytráca, žijeme mamone. Po ľudskom teple a porozumení túžime všetci.
| Téma | Myšlienka |
|---|---|
| Strata duchovného krídla | Zmena pohľadu na svet a život |
| Hodnoty | Láska, pokora, priateľstvo, dôvera |
| Pomoc | Poskytovanie pomoci a porozumenia |
| Rozum a viera | Súlad medzi rozumom a vierou |