Chrám Preah Vihear, nachádzajúci sa na hraniciach Kambodže a Thajska, je už dlho predmetom sporu medzi oboma krajinami. Obe krajiny si naň dlho robili nárok a v roku 1954 thajské vojská chrám obsadili. Vlastníctvo chrámu je teda jasné, no hranice okolo miesta na vrchole útesu zostávajú sporné.

Panoramatický pohľad na chrám Preah Vihear.
História a význam chrámu Angkor Wat
Obrovský komplex Angkor v Kambodži je domovom najväčšieho chrámu na svete. Angkor wat je hinduisticko-budhistický chrám starý takmer 900 rokov. Khmérska ríša sa na území dnešnej Kambodže rozprestierala od 9. do 15. storočia. Práve podľa tohto mesta bol pomenovaný chrámový komplex Angkor s najznámejšou stavbou Angkor wat (Angkór vat).

Angkor Wat pri východe slnka.
V 12. storočí Khmérskej ríši dominoval hinduizmus, a tak vtedajší kráľ Súrjavarman II. nariadil stavbu obrovského komplexu chrámov, sôch a hinduistických výjavov. Stavba mala byť aj symbolom moci a vplyvu kráľa a jeho ríše. Najslávnejšou stavbou komplexu Angkor je chrám Angkor wat. Ten je podľa Guinnessovej knihy rekordov najväčšou náboženskou stavbou na svete a jeho veľkosť, história a unikátna architektúra z neho robia najnavštevovanejšiu pamiatku v Kambodži.
Zaujímavosti o Angkor Wat
- Názov označuje iba jednu stavbu: Názov Angkor wat označuje iba jednu stavbu - chrám postavený v roku 1 150.
- Je dôležitou ukážkou khmérskej architektúry s prvkami hinduizmu: Angkor wat bol postavený ako symbolické zobrazenie hory Meru.
- Postavili ho otroci: Predpokladá sa, že na stavbe Angkor watu sa podieľalo 300 000 otrokov a 6 000 slonov.
- Je hinduisticko-budhistickým chrámom: Angkor wat bol pôvodne postavený ako hinduistický chrám zasvätený bohu Višnuovi.
- Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Kambodži: Angkor wat je najnavštevovanejšou pamiatkou a turistickou atrakciou v Kambodži a jedným z najnavštevovanejších miest v juhovýchodnej Ázii.
- Objavil sa v niekoľkých filmoch: Medzi najznámejšie filmy, ktorých scény boli natočené v areáli Angkor wat, patria Lara Croft: Tomb Raider (2001) a Indiana Jones a Chrám skazy (1984).
- Je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO: Archeologický park Angkor je jednou z najvýznamnejších archeologických lokalít v juhovýchodnej Ázii.
- Rozloha komplexu je porovnateľná s rozlohou Bratislavy: Rozloha celého archeologického parku Angkor je 401 km², teda väčšia než Bratislava (367,6 km²).
- Je zobrazený na kambodžskej vlajke: V strede kambodžskej vlajky je približne od roku 1875 vyobrazený Angkor wat.
- Pôvodne mal iný názov: Hoci sa nenašli pôvodné nápisy ani iné zdroje, ktoré by nám presne povedali pôvodný názov Angkor watu, je možné, že sa kedysi volal Parama Viṣṇuloka alebo Vrah Viṣṇuloka, teda „Posvätný príbytok Višnua“.
V Thajsku sa nachádzajú viaceré pozostatky khmérskej architektúry. Napätie medzi krajinami spôsobené nielen spormi ohľadom Angkoru neprestáva. V roku 2021 sa objavili polemiky, že chrám, ktorý sa staval v Thajsku, napodobňoval slávny Angkor wat. Thajské úrady to však popreli.
Spor o chrám Preah Vihear
V roku 1962 však Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že Preah Vihear sa nachádza na území Kambodže. Vlastníctvo chrámu je teda jasné, no hranice okolo miesta na vrchole útesu zostávajú sporné. Krajina sa okrem iného sporí o územie hinduistického chrámu Preah Vihear z 11. storočia, ktoré si Thajsko nárokuje preto, že kontroluje hlavné prístupové cesty k objektu.

Mapa oblasti chrámu Preah Vihear.
cezhraničné ostreľovanie medzi armádami oboch krajín si vlani 28. mája vyžiadali život kambodžského vojaka. Päťdňový ozbrojený stret, pri ktorom zahynulo najmenej 43 ľudí, potom 28. júla ukončilo prímerie podpísané v Malajzii vďaka ekonomickému tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kráľovstvo 26. októbra za Trumpovej prítomnosti uzavrelo rozšírené prímerie, ktoré Thajsko 10. novembra pozastavilo kvôli míne pri hranici, ktorá zranila dvoch jeho vojakov. Posledné boje sa rozhoreli 7. decembra a vyžiadali si 101 ľudských životov, kým bolo 27.
Hraničný konflikt sa premietol aj do politiky Thajska, ktorého premiérka Petongtán Šinavatrová sa v júnovom telefonáte priaznivo vyjadrovala smerom ku kambodžskému expremiérovi Hun Senovi a postavila sa proti jednému z veliteľov thajskej armády. Ústavný súd ju 29. augusta odvolal z funkcie, ktorej sa 5. septembra ujal zástupca opozície Anutin Čánvirakun. Krajinu 8. K prvej prestrelke došlo na hranici thajskej provincie Surin a kambodžskej provincie Ottar Meančej. Oba štáty sa navzájom obviňujú zo začatia paľby.
Eskalácia konfliktu v roku 2024
Thajsko vo štvrtok ráno úplne uzavrelo hranicu s Kambodžou po tom, čo prišlo k prudkej ozbrojenej eskalácii v dlhodobo spornej oblasti. V priebehu niekoľkých hodín došlo k raketovým a delostreleckým útokom, leteckým náletom aj vyhosteniu diplomatov. Thajské úrady hlásia najmenej 12 mŕtvych, prevažne civilistov, a vyše 30 zranených. Na mieste zasahujú stíhačky F-16 a armáda zriadila nové základne v národných parkoch.
„Obaja lídri sú mladí, pod silným vnútropolitickým tlakom a nechcú pôsobiť slabo. Práve preto je riziko eskalácie oveľa vyššie, než by sa mohlo zdať,“ hodnotí situáciu pre Aktuality.sk analytik David Hutt z Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS), kde sa venuje juhovýchodnej Ázii a geopolitike regiónu.
Ozbrojené zrážky, nálety a obete na civilistoch V spornej oblasti na hraniciach Kambodže a Thajska došlo v priebehu noci na štvrtok k ozbrojeným potýčkach medzi vojakmi. Obe strany už zapojili aj ťažkú techniku a Thajsko hlási deväť mŕtvych civilistov.
Thajská armáda prostredníctvom šiestich stíhačiek F-16 vykonala letecké útoky na dva kambodžské vojenské objekty. Bangkok hlási celkovo 12 civilných obetí vrátane osemročného chlapca a 14 zranených. Zasiahnuté boli tri thajské provincie, Sisaket, Surin a Ubon Ratchathani. V oblasti boli uzatvorené stovky škôl, niektoré slúžia ako núdzové ubytovne.
Podľa thajských úradov zasiahli kambodžské rakety aj nemocnicu, čerpaciu stanicu a obytné štvrte. Kambodža tvrdí, že reagovala na agresiu a bráni svoje pozície.
Kambodžský premiér Hun Manet uviedol, že thajská armáda zaútočila na pozície kambodžskej armády v provinciách Ottar Meančej a Preah Vihear. „Kambodža vždy zastávala pozíciu mierového riešenia sporov, ale v tomto prípade nemáme inú možnosť ako reagovať silou na agresiu,“ vyhlásil.
Oblasť Pratat je riedko osídlená, džungľou porastené územie, cenné hlavne vďaka dvom starobylým chrámom, ktoré sa tu nachádzajú - Preah Vihear a Ta Moan Thom, postaveným ešte za čias Chmerskej ríše. Formálne povedané, spor o morský šelf má väčší praktický význam, a napriek tomu sa tu nikdy nevzplanuli také vášne ako v prípade kúska džungle s dávnymi ruinami, o kontrolu nad ktorým už nie po prvýkrát stojí Thajsko a Kambodža na pokraji rozsiahlej vojny.
Politické pozadie konfliktu
Posledný (dvanásty v poradí) vojenský prevrat v Thajsku sa odohral v roku 2014, keď veliteľ Kráľovskej thajskej armády generál Prajút Chan-Oča prevzal moc, rozpustil vládu, pozastavil platnosť ústavy a zrušil voľby. Mnohí členovia rodiny Chinavat boli nútení utiecť do zahraničia. Režim Prajuta Chan-Ocha sa udržal pri moci 9 rokov, ale napokon bol zvrhnutý v roku 2023 po niekoľkých rokoch rozsiahlych protestov. Premiérom sa stal človek blízky klanu Chinavatovcov a o rok neskôr, v roku 2024, sa k moci dostala priama predstaviteľka klanu, dcéra jeho zakladateľa Thaksina Chinavata, Phetthongthong Chinavat. Vojsko však nestratilo moc úplne - aj vďaka podpore kráľovskej rodiny, ktorá má veľký vplyv na spoločenský a politický život.
Problém je v tom, že napriek mimoriadne zložitým vzťahom medzi Thajskom a Kambodžou má rodina Chinavat dlhoročné a úzke väzby s vládnucim klanom Hun v Kambodži. Celkovo boli obdobia vlády „civilných orgánov“ (rodiny Chinavatovcov) časom zlepšenia vzťahov medzi Thajskom a Kambodžou, zatiaľ čo nástup vojenských vládcov k moci takmer vždy sprevádzalo zosilnenie konfliktu. Tá istá karta bola zahraná aj tentoraz: 19.
Je celkom možné, že boje v oblasti Pratthat, ako tomu bolo už v roku 2011, sú ďalším krokom tohto plánu s cieľom zorganizovať nový vojenský prevrat. Nesmieme zabúdať ani na geopolitický kontext: kráľovská rodina a vojenská elita Thajska sa tradične orientujú na spoluprácu s USA, ktoré zase považujú Thajsko za dôležitého spojenca v boji proti rastúcemu vplyvu Ruska a Číny v regióne. Rodina Chinavatovcov sa skôr prikláňa k užšej spolupráci s Čínou a Ruskom: konkrétne v roku 2024 Thajsko prijalo ponuku Ruska stať sa partnerskou krajinou BRICS a v perspektíve sa zvažuje aj plnohodnotné pristúpenie Thajska k tomuto zoskupeniu.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nepravdepodobné, že by sa pohraničný konflikt v oblasti Pratthat premenil na plnohodnotnú vojnu (hoci túto možnosť nemožno úplne vylúčiť).
Thajsko a Kambodža súhlasili so stiahnutím svojich vojakov zo sporného pohraničného územia. Informovala thajská tlačová agentúra MCOT. Obe krajiny sa zhodli na implementácii rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), na základe ktorého má v okolí chrámu Preah Vihear vzniknúť provizórna demilitarizovaná zóna, citovala v stredu agentúra kambodžského ministra obrany Teu Banha po rokovaniach s jeho thajským kolegom Jutthasakom Sasiprapom v kambodžskej metropole Phnom Penh. Na sťahovanie jednotiek, ktoré sa uskutoční „tak rýchlo, ako to pôjde“, budú dohliadať pozorovatelia z Thajska, Kambodže a Indonézie, uviedla televízna stanica CNN.
Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora
ICJ v júli nariadil Thajsku a Kambodži, aby stiahli svojich vojakov zo spornej oblasti v okolí starodávneho chrámu na hraniciach oboch krajín. Zároveň vyzval oboch susedov, aby spolupracovali so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a povolili prítomnosť pozorovateľov v demilitarizovanej zóne. Kambodža v máji oficiálne požiadala súd v holandskom Haagu, ktorý spadá pod patronát Organizácie Spojených národov, aby prikázal Thajsku stiahnuť sa zo sporného územia okolo 900-ročného chrámu Preah Vihear.
ICJ ešte v roku 1962 rozhodol o tom, že khmérsky chrám patrí Kambodži. Napriek tomu si na jeho areál rozprestierajúci sa na pomerne malom území 4,6 štvorcových kilometrov nárokuje tak Phnom Penh, ako aj Bangkok. Vojaci z oboch strán sú na území rozmiestnení od júla 2008, keď pohraničný spor medzi Kambodžou a Thajskom viedol k sérii krvavých zrážok a obetiam na životoch. Posledné boje sa v spornej oblasti odohrali v apríli, keď zahynulo najmenej 20 ľudí a 85 000 civilistov pred násilím utieklo zo svojich domovov.
Koncom júla sa mohlo zdať, že k vojnám na Ukrajine, v Gaze, Jemene či Sudáne sa pridá ďalšia, tentokrát v juhovýchodnej Ázii, keď pri bojoch na thajsko-kambodžskej hranici zahynuli desiatky ľudí. Novšia kríza v thajsko-kambodžských vzťahoch sa začala po incidente z 13. februára, keď thajská armáda pri chráme Prasat Ta Muen Thom zabránila skupine kambodžských turistov spievať kambodžskú hymnu.
Chronológia eskalácie konfliktu
Počnúc februárovým incidentom sa začala Kambodža zjavne pripravovať na eskaláciu v pohraničí, opravovať cesty vedúce do konfliktnej zóny a budovať opevnenia, vysvetľuje analytik austrálskeho Inštitútu pre strategickú politiku ASPI Nathan Ruser. V nasledujúcich týždňoch podnikla obdobné kroky aj thajská armáda, ktorá v priebehu apríla vybudovala novú cestu vedúcu pozdĺž hranice.
Napriek tomu cesta do vojny nebola priamočiarou, koncom apríla sa stretli zástupcovia oboch armád a vzájomne sa ospravedlnili. Následne 1. mája sa stretol Thajsko-kambodžský hraničný výbor v Bangkoku. „Diskutovalo sa o troch citlivých oblastiach: chráme Ta Muen Thom, Chong Bok a Chong Arn Ma. Obe strany sa ústne dohodli na deeskalácii stiahnutím vojsk a znížením posíl na úroveň z roku 2024,“ objasňuje Ruser.
Hoci sa konflikt mohol zdať odvrátený, 28. mája došlo k novej eskalácii, keď v spornom pohraničí skupina thajských vojakov narazila na nové kambodžské opevnenie. Pri nasledujúcej prestrelke medzi oboma skupinami zahynul kambodžský vojak.
Po tomto incidente Kambodža začala výrazne posilňovať svoje pozície v pohraničí a do regiónu vyslala svoje elitné jednotky podporované delostrelectvom aj systémy protivzdušnej obrany, podobne reagovalo aj Thajsko. júna, keď Kambodža zverejnila citlivú nahrávku telefonátu s thajskou premiérkou, thajská armáda uzavrela pohraničné priechody. V nasledujúcich týždňoch Kambodža ďalej posilnila jednotky v pohraničí a 16. a 23. júla došlo k dvom výbuchom mín, pri ktorých thajskí vojaci stratili končatiny - údajne v územiach, kde sa míny predtým nenachádzali. Thajsko preto obvinilo Kambodžu z kladenia mín v spornom (z pohľadu Bangkoku thajskom) území a prerušilo diplomatické styky, v nasledujúci deň vypukli boje na spoločnej hranici, pričom obe strany sa vzájomne obviňujú z prvého výstrelu.
Júlová eskalácia a boje medzi Thajskom a Kambodžou „sa môžu zdať náhle, ale neboli ani náhle, ani nepredvídané“, hodnotí austrálsky think-tank ASPI.
Zatiaľ čo kambodžské delostrelectvo ostreľovalo prihraničné regióny a zabilo niekoľkých thajských civilistov, thajské letectvo bombardovalo ciele v hĺbke Kambodže a prestrelky sa rýchlo rozrástli do ďalších sektorov hranice. Na oboch stranách prišlo o život prinajmenšom 15 (v prípade Thajska) až 18 vojakov (v prípade Kambodže), i keď Thajsko tvrdí, že počet padlých Kambodžanov dosahuje stovky vojakov. Obe strany hlásia aj civilné obete, 14 na thajskej a 8 na kambodžskej strane. Thajsko z pohraničia evakuovalo vyše 130-tisíc civilistov, desaťtisíce evakuovala aj Kambodža.
Vojensky má prevahu Thajsko, ktoré je nielen výrazne ľudnatejšie (65 verzus 18 miliónov obyvateľov), ale aj násobne bohatšie a disponuje výrazne modernejšími zbraňami. Do bojov tak mohlo nasadiť aj stíhačky F-16 a Gripen, zatiaľ čo Kambodža nemá žiadne bojové lietadlá a jej pozemné vojsko sa opiera o staré tanky T-55.
Súčasný spor medzi Kambodžou a Thajskom je dôsledkom rôznych interpretácií thajsko-francúzskej dohody z roku 1907. V juhovýchodnej Ázii sa striedali rôzne impériá, raz mali prevahu kambodžskí Khméri (v 9. až 13. storočí), potom Bjarmčania (dnešné Mjanmarsko) a napokon thajský Siam, ktorý ovládal aj dnešný Laos a časti Kambodže.
A hoci francúzsky kolonializmus je dnes dobre známy najmä vďaka vietnamskému odboju a bitke v Dien Bien Phu (1954), hlavne pre Kambodžanov bol príchod Francúzov vítanou príležitosťou, ako sa vyslobodiť spod nadvlády Thajska a oslobodiť územia, ktoré Siam dobyl v predošlých stáročiach. Dnešná východná hranica Thajska je tak dôsledkom troch dohôd s Francúzmi 1893, 1904 a 1907, v ktorých Thajsko zakaždým stratilo územie v prospech dnes nezávislého Laosu a Kambodže. Thajsko sa o revíziu týchto územných zmien pokúsilo počas druhej svetovej vojny, ale po porážke Japonska bolo nútené obsadené územia vrátiť a po odchode Francúzov sa stali nezávislými štátmi.
Jedným z problémov bolo, že hoci Francúzsko a Thajsko sa dohodli na hranici na základe rozvodia riek, mapa v realite v niektorých bodoch od tejto ústne dohodnutej hranice odbočovala. Dve rodiny V Thajsku napätie s Kambodžou vyvolalo vážnu politickú krízu, ktorá vyvrcholila, keď šedá eminencia kambodžskej politiky a otec súčasného premiéra Hun Sen 18. júna zverejnil nahrávku telefonátu s premiérkou Petongtán Šinavatrová, čo bolo cielenou a vcelku prekvapivou provokáciou kambodžskej strany.
Šinavatrová a Sen pritom pochádzajú z významných a v minulosti úzko prepojených politických rodov. Hun Sen po vietnamskej intervencii v roku 1977 dezertoval z radov Červených Khmérov a stal sa ministrom vo vláde dosadenej Vietnamom (pozadím bol spor medzi Červenými Khmérmi podporovanými Čínou a prosovietskym Vietnamom), po obnovení monarchie v roku 1990 Hun Sen zostal až do roku 2023 premiérom, než jeho funkciu zdedil jeho syn Hun Manet. Nitky v rukách však naďalej drží Hun Sen, ktorý je považovaný za jedného z mocensky najschopnejších, ale aj najmachiavelistickejších politikov v regióne.
Thajská (ex-)premiérka Petongtán Šinavatrová zas pochádza z významnej thajskej rodiny čínskeho pôvodu. Už jej otec Tchaksin (2001 - 2006) aj teta Jinglak (2011 - 2014) boli thajskými premiérmi a podnikateľská rodina patrí medzi najbohatšie v Thajsku. V rozhovore so Senom thajská premiérka vystupuje zmierlivo, ba až ústupčivo, Sena nazýva „ujom“ (jej otec, expremiér Tchaksin Šinavatra po jednom z početných thajských vojenských prevratov pracoval ako Senov ekonomický poradca) a kritizuje vlastnú armádu, okrem iného veliteľa druhého vojenského okruhu.
Thajská armáda je mocným vnútropolitickým hráčom, len počas vlády kráľa Ramu IX. od roku 1946 do jeho smrti v roku 2016 Thajsko zažilo 10 prevratov a 17 rôznych ústav. Nahrávka vyvolala v Thajsku pobúrenie, demonštranti premiérku obvinili z vlastizrady a thajský ústavný súd dokonca nariadil jej zosadenie. Rodina Šinavatra zverejnenie citlivej nahrávky Kambodžanmi považuje za osobný podraz, o to viac, keď Hun Sen pohrozil zverejnením nahrávok rozhovorov s Tchaksinom, ktoré by Tchaksina usvedčili z „urážky monarchie“, čo je v Thajsku vážnym trestným činom. Petongtánin otec Tchaksin preto vyhlásil, že je ochotný pomôcť dohodnúť kompromis, ale „až keď thajská armáda Senovi udelí lekciu“.
Osobné kontakty medzi oboma rodmi, ktoré v minulosti mohli byť kľúčom k riešeniu, tak spor tentokrát skôr ďalej komplikujú.
Odmietanie Thajska riešiť spor súdnou cestou
Jedným z faktorov, ktorý urýchlil eskaláciu konfliktu, je dlhodobé odmietanie Thajska zapojiť tretie strany a medzinárodné súdy a tiež rozhodnutie Kambodže suspendovať účasť na zasadnutiach hraničnej komisie a spor predniesť pred Medzinárodný súdny dvor.
To bolo pre Bangkok zlou správou, pretože ako väčší štát mohlo Thajsko v bilaterálnych rokovaniach získať viac, než by mu pravdepodobne prisúdil nezávislý súd, ale aj preto, lebo v minulosti v podobných sporoch prehralo.
To sa týka obzvlášť sporu o starý hinduistický chrám Prasat Ta Muen Thom, ktorý leží na hranici oboch štátov a ktorý stál v centre februárového incidentu. Veľmi sa to podobá na spor o slávny hinduistický chrám Preah Vihear, ktorý v 11. až 12. storočí vybudovali stredovekí Khméri. Oba chrámy sa nachádzajú na vrchole kopcov na thajsko-kambodžskej hranici a oba ležia na sever od geografického rozvodia, ale francúzska mapa z roku 1907 ich vykazuje na kambodžskej strane hranice.
Územný spor o Preah Vihear medzi oboma štátmi v rokoch 1962 a 2013 rozsúdil Medzinárodný súdny dvor (ICJ), ktorý väčšinu územia vrátane významného chrámu prisúdil Kambodži. Thajsko tvrdilo, že mapa nemá záväzný charakter. Jedným z jeho argumentov bolo to, že Thajsko mapu nikdy neprijalo alebo naopak, že ak ju Thajsko prijalo, urobilo tak len z mylného presvedčenia, že vyznačená hranica zodpovedá čiare rozvodia.
Súd však jeho argumenty odmietol. Thajsku vtedy nariadil stiahnuť svoje jednotky z dotyčného územia aj vrátenie odcudzených predmetov. Druhý rozsudok ICJ z roku 2013 upresnil, že Kambodži patrí aj zvyšok vrcholu kopca, na ktorom ležia ruiny chrámu Preah Vihear. K ostatným územným sporom, ako napríklad tomu o chrám Prasat Ta Muen Thom, sa však nevyjadril.
A aj keby sa obe strany dohodli na spoločnej mape, určenie presnej hranice je zložité, keďže pri historickej francúzskej mape v mierke 1:200 000 odchýlka len jedného milimetra predstavuje 200 metrov v teréne.
Hoci sa tak interpretácia hranice medzi oboma krajinami v teréne odchyľuje len o asi niekoľko stovák metrov až pár kilometrov, sú to často územia, ktoré sú síce neosídlené, ale kultúrne a historicky veľmi významné. Najznámejší chrám Preah Vihear je od roku 2008 dokonca súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Boje v tomto regióne vzbudili obavy o osud kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú priamo na frontovej línii a ktoré už v minulosti boli terčom rabovania zo strany Červených Khmérov. Podľa kambodžských zdrojov thajská armáda pri bombardovaní poškodila časti komplexu Preah Vihear, kambodžské ministerstvo kultúry označilo škody za „kultúrnu katastrofu a morálnu tragédiu“.
Po necelom týždni bojov sa obe strany za mediácie Malajska a Spojených štátov 28. júla dohodli na prímerí. Prímerie však zostáva krehké, len túto sobotu boli pri výbuchu míny v pohraničí zranení ďalší traja thajskí vojaci, zatiaľ čo Kambodža požaduje prepustenie osemnástich vojakov, ktorí sa ďalej nachádzajú v thajskom zajatí. Ako tvrdí thajská armáda, k výbuchu došlo na thajskom území na mieste, ktoré bolo len päť dní pred incidentom od mín vyčistené.
| Chrám | Rok zaradenia do UNESCO | Význam |
|---|---|---|
| Angkor Wat | 1992 | Najväčšia náboženská stavba na svete, symbol Kambodže |
| Preah Vihear | 2008 | Starobylý hinduistický chrám, predmet územného sporu |