Ako prekonať strach z jazdy autom

Počet vodičov a vodičiek na Slovensku kontinuálne rastie. Pre mnohých z nich je šoférovanie úplná samozrejmosť a po získaní „vodičáku“ sa do toho dostali úplne prirodzene. Existuje však aj veľká skupina ľudí, ktorí síce zložili skúšky, doklad si dokonca roky nosia v peňaženke, no zo šoférovania majú obrovský strach a vyhýbajú sa mu.

Prečo vzniká strach zo šoférovania?

Strach zo šoférovania môže mať rôzne príčiny a rovnako máva i rôzne stupne závažnosti. Pre každého vodiča je dôležité uvedomiť si svoju reálnu situáciu a uskutočniť potrebné kroky, aby sa za volantom cítil aj správal bezpečne. Začína od miernej nervozity za volantom a môže siahať až po iracionálnu fóbiu, ktorá človeku naozaj zabráni viesť vozidlo v premávke.

Strach zo šoférovania sa v odborných kruhoch nazýva aj ako amaxofóbia a odbúravaniu tejto fóbie sa venujú odborníci z radov psychológov a psychiatrov.

Zjednodušene by sme charakter strachu zo šoférovania mohli rozdeliť do niekoľkých základných kategórií:

• Prirodzený strach zo šoférovania z neskúsenosti
• Strach vyvinutý na základe konkrétneho negatívneho zážitku
• Patologický iracionálny strach hraničiaci s fóbiou

Prirodzený strach z neskúsenosti

Strach zo šoférovania z neskúsenosti je u začínajúcich vodičov pomerne prirodzený a bežný. U tejto skupiny sa objavuje prirodzene, keď sa začínajú učiť jazdiť. Treba povedať, že do istej miery u mladých vodičov je tento strach aj užitočný.

Strach je totiž našou prirodzenou emóciou, je spojený s pudom sebazáchovy a je to vlastne spôsob ako nás náš mozog varuje pred nebezpečenstvom, zvýrazňuje riziká a núti nás správať sa ostražito. Samozrejme, keď je strach príliš veľký, môže už aj limitovať rozhodovacie schopnosti vodiča a správnosť jeho reakcie a to je už signál, že s tým potrebuje niečo robiť.

Traumatizujúca skúsenosť

Strach zo šoférovania z dôvodu traumatizujúcej skúsenosti z dopravnej situácie však môže prísť aj neskôr a náhle. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad:

• vlastná dopravná nehoda,
• ak je niekto svedok vážnej dopravnej nehody,
• pokiaľ niekto stratil blízku osobu v dopravnej nehode,
• môže plynúť aj z videí či z filmov,
• zo zlej skúsenosti zo sedadla spolujazdca,
• zo zlej skúsenosti z autoškoly,
• kvôli slabému sebavedomiu,
• kvôli nevhodnej spätnej väzbe na vodičské zručnosti od blízkej osoby či z autoškoly,
• keď sa narodí dieťa do rodiny a prílišný strach o dieťa vedie k strachu zo šoférovania,

Patologický iracionálny strach

Patologický, iracionálny strach zo šoférovania nemá vždy jasný a konkrétny dôvod či spúšťač. Tak ako ostatné známe fóbie u ľudí, aj táto si najčastejšie vyžaduje odbornú terapeutickú pomoc k objaveniu dôvodu a naplánovaniu riešenia. Fóbia môže byť aj taká silná, že predstava šoférovania u človeka vyvolá reálne fyziologické prejavy v podobe nadmerného potenia, zvýšeného búšenia srdca, nevoľnosť, zrýchlené dýchanie a pod.

Kto má väčší strach, muži alebo ženy?

V Európe trápi strach zo šoférovania asi 6% ľudí vo veku 30 - 40 rokov s vodičským oprávnením a väčšina z nich jazdí a zároveň rieši tento svoj problém. Medzi vodičov, ktorí majú strach zo šoférovania, patria muži rovnako ako aj ženy, aj keď žien je tam o čosi viac.

Ženy si tento strach viac pripúšťajú a viac o ňom komunikujú. Asi aj preto je vytvorená silná spoločenská predstava, že ženy sa boja za volantom oveľa viac než muži. Ja tam ten rozdiel nevnímam až taký veľký, je to do veľkej miery skreslené stereotypom budovaným v našej spoločnosti.

Ženy menej riskujú, nevyhľadávajú adrenalín za volantom. Muži sú odvážnejší, viac si veria a radi posúvajú hranice. V tomto kontexte je dobré doplniť zaujímavý fakt, že z celkového počtu fatálnych nehôd na Slovensku minulý rok boli len 16% ženy v porovnaní s 84% u mužov.

Keď vezmeme do úvahy, že čo sa počtu mužov a žien za volantom týka, tie počty sú pomerne porovnateľné, tak nepomer fatálnych nehôd radí ženy medzi bezpečnejšie vodičky ako sú muži.

Zaujímavé v tomto ohľade sú štatistiky o nehodovosti. Podľa posledných dostupných údajov ministerstva vnútra spôsobili viac ako polovicu dopravných nehôd muži, za 15 percent mohli ženy.

Podľa inštruktorov, s ktorými sme sa rozprávali, tvoria najväčšiu skupinu tých, ktorí po rokoch znova sadajú za volant, mamy. Inštruktorka Jana Martinovičová z malackej autoškoly Tomša nezažila, že by sa v ich autoškole prihlásil na kondičnú jazdu muž. „Ženy, ktoré prichádzajú, spája to, že potrebujú niekoho voziť. Či už deti, alebo starých rodičov. Stane sa, že niekto z rodiny ochorie, treba ho voziť na pravidelné vyšetrenia do Bratislavy a chýba šofér.

Pani Katarína z Bratislavy začala jazdiť ako 58-ročná kvôli svojim vnúčatám. Aj keď mala vodičský preukaz od dvadsiatky, nešoférovala takmer vôbec.

To, že sa ženy hlásia na kondičné jazdy a vystupujú z komfortnej zóny spolujazdca, však neznamená, že všetci muži šoférujú a nemajú s tým problém. Dá sa len domnievať, že pre chlapov je o to ťažšie o tom hovoriť a riešiť svoj problém so šoférovaním, keďže vedenie auta sa všeobecne vníma ako vec, ktorá je pre nich prirodzená a majú ju vedieť.

Otec troch detí Lukáš je dnes skúsený šofér, autom jazdí denne a veľmi rád. Má už najazdené tisícky kilometrov, no spomína, že začiatky pre neho boli veľmi ťažké a stresujúce. „Zlom prišiel, keď sme s manželkou čakali prvého syna. Museli sme kúpiť auto a reálne som sa učil v premávke veľkomesta. Istý čas som pred každou cestou zažíval riadny stres, ktorý ešte znásobovalo, že vozím v aute tehotnú manželku či neskôr malého syna, ktorý pri dlhších cestách často plakával,“ rozpráva o svojich začiatkoch. Pomohli mu tri hodiny kondičných jázd a to, že sa na šoférovanie pripravoval aj v autobusoch. Všímal si, ako sa autá radia a čo treba robiť.

Práve zlú orientačnú schopnosť považujú pri šoférskych začiatkoch za kameň úrazu najmä mnohé ženy. Mama dvoch synov Alena zo Senca si šoférovanie obľúbila natoľko, že je to pre ňu oddych. S manželom začínali šoférovať v rovnakom čase, no keďže pracovala na zmeny, auto potrebovala akútnejšie. V rodine sa z nej tak stal šofér číslo jeden. „Problém mám akurát s novými cestami. Nestíham riadiť auto, sledovať značky a dávať popritom pozor, kam ísť.

Ako prekonať strach zo šoférovania?

Účinný spôsob na prekonanie strachu zo šoférovania závisí od osobnosti postihnutého, ale najmä od intenzity strachu a dôvodu jeho vzniku. Strach zo šoférovania u vodičov, ktorí sa ešte len učia šoférovať a sú neskúsení je bežný, dokonca aj žiadúci. Strach totiž ovláda aj náš pud sebazáchovy, a tak nedovolí budúcemu vodičovi robiť veci, na ktoré ešte nemá dostatok skúsenosti.

K postupnému odbúraniu strachu v začiatkoch šoférovania je dôležité najmä uvedomiť si, že neexistujte nikto, kto by sadol do auta a hneď vedel, čo robiť. Na odbúranie strachu zo šoférovania v šoférskych začiatkoch má mimoriadny vplyv aj prístup inštruktora v autoškole. Negatívna skúsenosť z čias autoškoly sa u mnohých prejavuje aj neskôr v podobe strachu zo šoférovania.

Podobne nepríjemne sa na strachu zo šoférovania môžu podpísať aj prvé kilometre na ceste v spoločnosti niekoho blízkeho. Viete už dopredu, že váš brat, otec, manžel, priateľ, mama či iná blízka osoba je mimoriadne kritická a dokáže vám nepríjemne vytknúť akúkoľvek malú chybičku za volantom?

Strach zo šoférovania ako dôsledok traumatickej udalosti môže vzniknúť kedykoľvek počas života a to aj v prípade šoféra s dlhoročnými skúsenosťami. Odbúranie strachu zo šoférovania vzniknutého na základe negatívneho zážitku si vyžaduje čas, no nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Základom je byť trpezlivý a postupovať pomaly. Dôležité však je neprestať jazdiť. Keby ste v tomto momente prestali jazdiť, blok spôsobený strachom sa ešte zväčší a môže sa stať, že sa vám ho už nepodarí zbaviť.

Tak ako ostatné fóbie aj patologický strach zo šoférovania nemá známy spúšťač. Počuli ste už vetu: Úspech začína v hlave? Áno, znie to ako klišé. No pri strachu zo šoférovania to naozaj platí.

Odborníci sa zhodujú, že zdravý začiatočnícky strach za volantom nie je na škodu. Upozorňuje nás na reálne riziká a pomáha pripraviť sa na to, čo potrebujeme vedieť. Podľa dopravnej psychologičky Anny Kuchtovej si treba v začiatkoch dobre sformulovať svoju motiváciu. „Je fajn sa tomu venovať a dobre si sformulovať svoju víziu. Predstavte si to vo farbách, so zvukmi a s emóciami. Vízia poslúži vždy, keď padnete do neistoty, keď urobíte chybu. Alebo keď vám napadne vzdať sa.

Dôležité je prejsť si značky a pravidlá cestnej premávky. Práve ovládanie pravidiel a vedomie, že ich dodržiavajú aj iní vodiči, môže upokojiť vystresovaného začiatočníka na jeho prvých jazdách.

Dôležité je podľa nej byť k sebe láskavý, nenechať sa odradiť chybami a ďalej pravidelne a aktívne jazdiť. Užitočné je prejsť si trasu v hlave dopredu so všetkými detailmi. „Začnite trasami, ktoré si viete úplne dobre predstaviť, až po také, ktoré sú momentálne len ťažko predstaviteľné. Postupne nadobudnete istotu, vaše reakcie sa zautomatizujú. Čas, kým dôjde k automatizácii a ústupu strachu, je pre každého iný, a preto sa s nikým neporovnávajte.

Veľmi dôležitou vecou je výber inštruktora pre kondičné jazdy. Keď zistíme, že nám ľudsky alebo svojím prístupom „nesadol“, nebojme sa ho vymeniť, aby sa náš odpor k šoférovaniu zas len neprehĺbil. Paralelne je dobré jazdiť aj mimo autoškoly so skúseným šoférom, ktorému dôverujeme. Nie vždy je ideálnou voľbou životný partner. Aj keď je spolujazdec spočiatku veľkou pomocou, podľa Kuchtovej sa treba postupne učiť spoliehať na svoje reakcie a rozhodnutia. „Po každej jazde sa pochváľte za to, čo sa vám podarilo, hoci to bolo aj zaparkovanie na dvanásty pokus,“ dodáva odborníčka.

Šoférovanie je o koordinovaní viacerých vecí naraz. Mnoho ľudí, ktorí si o sebe myslia, že na to jednoducho nemajú, sa nechalo odradiť svojimi neúspešnými začiatkami a chybami. Zatiaľ čo pre niekoho je šoférovanie príjemným relaxom, pre iného môže byť nočnou morou. Úzkosť však nie je vhodným spoločníkom za volantom. Dobrou správou je, že sa nad ňou dá vyhrať.

Ak cítite, že strach zo šoférovania vás obmedzuje v každodennom fungovaní, pretože si musíte hľadať odvoz, vyhľadajte odbornú psychologickú pomoc. „V terapii je dôležité hodnotenie špecifických stresorov a emocionálneho stavu vodiča, identifikovanie záujmového správania vodiča, ako aj identifikácia ‚spúšťačov‘ na ceste a rizikového správania pri jazde. Táto časť intervencie zahŕňa aj psychoedukáciu, ktorá je špeciálne zacielená na integráciu vzdelávania o riziku a bezpečnosti na cestách, kognitívnych procesoch, a na porozumenie úzkosti, ktorá súvisí s dopravnou situáciou. Tréning vodiča je rovnako zacielený na stratégie v uvoľňovaní svalového a emočného napätia v pozícii vodiča, metódy zvládania úzkosti so zameraním na správanie v dopravnej situácii.

Strach zo šoférovania môže výrazne ovplyvniť kvalitu života, ktorý žijeme, a limitovať nás v našich možnostiach pracovného i osobného uplatnenia.

10 tipov ako prekonať strach zo šoférovania

Čo sa s tým dá robiť?

1. Priznajte si to - porozprávať sa o tom s niekým. To nám pomôže začať to riešiť. V rámci toho je tiež dôležité zistiť a vysloviť konkrétne dôvody, prečo to tak je. Aj keď sami nevieme z čoho to vzniklo, aj to je užitočná informácia pre človeka, ktorý nám môže pomôcť. Odhalenie príčiny pomôže prekonať strach rýchlejšie.
2. Jazdite s niekým vedľa seba, komu dôverujete (blízka osoba či inštruktor). Celkom dobre funguje tzv. moderovaná jazda, keď spolujazdec komentuje premávku - na čo sa sústrediť, identifikuje možné riziká a podobne. Táto metóda pomáha vodičovi získať istotu, že mu nič neunikne (aj) vďaka podpore od spolujazdca. Úroveň stresu sa výrazne zníži, rozhodovanie je vtedy jednoduchšie a šoférovanie sa zdá byť oveľa viac pod kontrolou. Pokiaľ máte vo svojom okolí skúseného vodiča, ktorému dôverujete, poproste ho o takúto pomoc. Prípadne sa obráťte na profesionálnych inštruktorov. Keď pri sebe máme skúsenú osobu, ktorá nás vie upokojiť a v pokoji poradiť, keď váhame, tak to je účinná pomoc pri prekonávaní strachu za volantom.
3. Buďte v pohode. Dbajte na to, aby ste boli dobre oddýchnutý a v psychickej pohode vždy, keď sadnete za volant. Hlad, hnev a ani iný emocionálny nepokoj nie sú dobré pre bezpečné jazdenie. Rovnako, čo sa týka oblečenia, oblečte si niečo pohodlné, nech vás nič netlačí ani neobmedzuje v pohybe. Dýchajte zhlboka a myslite pozitívne.
4. Verte si. A to najmä ľudia, ktorých strach do určitej miery súvisí aj s podrývaním sebavedomia. Je dôležité zvrátiť tento vzorec správania a presvedčiť sa, že to zvládnete a dokážete. Môže ísť o negatívny zážitok už z autoškoly, od rodiča alebo partnera. Najprv treba odstrániť mentálny blok v mysli a až potom môžeme pracovať na fyzických zručnostiach. Pozitívne afirmácie môžu pomôcť a netreba sa hanbiť (ani pred sebou) si ich vravieť.
5. Začnite postupne. Najlepšie je odbúravať strach postupne, hoc malými krokmi. Môže sa to pokojne začať aj tým, že si sadnete do zaparkovaného auta a lepšie spoznáte jeho ovládanie, čo je kde a ako sa zapína - bez vyštartovania z miesta. Následne jazda po parkovisku (veľkom a optimálne nie preplnenom) a postupne pridávať vzdialenosť a náročnosť úkonov. Pokračovať vždy, keď predchádzajúca aktivita je zvládnutá bez stresu.
6. Naplánujte si svoju cestu. Vyštartujte skôr - znížite si stres s hľadaním cesty, miesta na parkovanie a podobne. Zároveň si doprajete priestor na prípadnú prestávku, ak budete potrebovať pauzu.
7. Jazdite viac cez deň. Začnite jazdiť len cez deň, je to menej stresujúce. V noci je viac nebezpečných faktorov, ktoré vás môžu prekvapiť, keďže býva znížená viditeľnosť. Objekty v premávke sú oveľa ťažšie viditeľné, mnoho rizík spozorujete, až keď sú príliš blízko, s čím je často spojené preľaknutie. Tiež svetlá protiidúcich áut oslepujú vodičov a tí nevedia správne odhadovať vzdialenosť ani rýchlosť ostatných áut. Veľa vodičov, ktorí jazdia bez problémov počas dňa, majú stále strach jazdiť po tme. Je jednoduchšie prekonávať strach postupne, najprv cez deň, potom v noci.
8. Jazdite jazdite jazdite. Keď sa neskúsenému vodičovi stane kolízia alebo nebodaj dopravná nehoda, strach sa častokrát ešte zväčší. Je veľmi dôležité, aby ani takáto situácia nespôsobila, že prestane jazdiť. Keď by sa tak stalo, blok spojený so strachom sa ešte zväčší a v budúcnosti to bude oveľa náročnejšie jazdiť opäť. Preto odporúčame neprestávať jazdiť. Radšej zvoliť metódy na odstránenie strachu - napríklad jazdiť s blízkou osobou, keď sa to dá, alebo absolvovať kondičné jazdy.
9. Zrýchľujte pomaly. Mnohokrát sa stretávame s tým, že vodiči aj po prekonaní stresu za volantom v mestskej premávke majú naďalej strach jazdiť po diaľniciach. Je na to viac dôvodov, ale všetky sa dajú spracovať. Je to najmä preto, lebo v meste často jazdíme obvyklé trasy, na ktoré si vodič zvykne a dokáže sa viac uvoľniť za volantom. Diaľnice jazdia neskúsení vodiči menej, preto dlhšie trvá, kým získajú dosť skúseností. Tiež je pre nich desivá tá vysoká rýchlosť a viac jazdných pruhov v jednom smere. Aj tu môže pomôcť - aspoň spočiatku, jazdiť s niekým blízkym, kto vie upokojiť a prípadne poradiť.
10. Začnite v známom prostredí. Vždy je najlepšie začať jazdiť v lokalite, ktorú poznáme, nie v úplne novom prostredí. Odpadáva nám stres z neznámeho prostredia, kde okrem ovládania vozidla musíme hľadať aj správny smer cesty.

Keď človek veľmi chce, je to naozaj dobrý základ na prekonanie strachu za volantom. Na každého môže platiť iná metóda, no my veríme, že je to možné dotiahnuť do úspešného konca pre každého, kto naozaj chce.

Dá sa povedať, že úplný základ je vziať na seba záväzok aj s vedomím, že to nemusí byť jednoduché a môžu ma počas daného procesu sprevádzať nepríjemné pocity. Vyžaduje si to mentálne presvedčenie, že to chcem a dokážem to. Podobne, ako je to pri diéte či iných cieľoch, ktoré chceme dosiahnuť, a ktoré si vyžadujú dlhodobejšie úsilie.

Metódy na potlačenie strachu sú napríklad:

1. Virtuálna realita - vďaka možnostiam virtuálnej reality môže vodič zažiť rôzne dopravné situácie v simulovanom prostredí virtuálnej reality, kde nehrozí reálne riziko. Táto metóda sa teší pomerne dobrým výsledkom.
2. Terapia praxou - je najefektívnejší spôsob ako prekonať strach zo šoférovania. Optimálne so skúseným vodičom vedľa seba.
3. Terapeutická pomoc od psychológa, psychiatra, podporné skupiny, koučing či rozhovor s blízkou osobou.

Z nich najúčinnejší spôsob je tzv. terapia praxou - konfrontovanie strachu.

Strach je len v hlave a dá sa s ním bojovať. Strach zo šoférovania môže výrazne ovplyvniť kvalitu života, ktorý žijeme, a limitovať nás v našich možnostiach pracovného i osobného uplatnenia.

tags: #modlitba #za #to #aby #som #sa