Od staroveku po modernú dobu, legendy a povesti prenikajú do našej kultúry a ovplyvňujú literatúru, umenie a spoločenské hodnoty. Tieto príbehy, často s prvkami nadprirodzena, morálnymi ponaučeniami a historickými odkazmi, formujú naše vnímanie sveta a ponúkajú nám pohľad na minulosť.
Orfeus od Gustava Moreau
Staroveká literatúra (3000 p.n.l. - 5. stor. n.l.)
Staroveká literatúra, od orientálnych eposov po antické tragédie, je bohatým zdrojom legendárnych príbehov a postáv. Táto literatúra zahŕňa:
Orientálna literatúra
- Sumerská literatúra: Epos o Gilgamešovi
- Hebrejská literatúra: Biblia
- Starý zákon: posvätná kniha Židov a kresťanov, veľká časť sa zaoberá dejinami izraelského národa, príbehy napr. o stvorení sveta a človeka, Adam & Eva, Noe, Mojžiš, Dávid a Goliáš, má 46 kníh
- Nový zákon: má 27 kníh, základ tvoria 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján), príbehy o živote a pôsobení Ježiša Krista
- Indická literatúra: Rámajaná, Mahábháratá, Kamasutra
Antická literatúra (700 pred n.l.)
- Epos Odysea opisuje 41 dní 10-ročného putovania itackého kráľa Odysea domov po páde Tróje. Odyseus sa vyznamenal tým, že pod hradbami Tróje dal postaviť dreveného koňa, do ktorého sa ukryli Sparťania.
- Tragédie písali AISCHYLOS (zakladateľ gréckej tragédie) a EURIPIDES.
- VERGILIUS: epická báseň Aeneas (tematické pokračovanie eposu Ilias, z Tróje uteká Aeneas a hľadá novú vlasť, prenasleduje ho hnev bohyne, blúdi, nakoniec sa usadí v Latiu, ožení sa s Laviniou a založí nový rod = praotec rímskeho národa), pastierske idyly Bucolica, roľnícke spevy Georgica
- HORATIUS
- OVIDIUS: Umenie milovať (rady ako získať a udržať si lásku), Metamorfózy (250 gréckych, čiastočne i rímskych bájí)
Stredoveká literatúra (500 - 1500)
V stredoveku, v období vojen, epidémií moru, krížových výprav a kolonizácií, mala cirkev výhradné postavenie. V tomto období vznikali školy a knižnice pri kláštoroch, a knihy sa zhromažďovali výhradne v kostoloch a kláštoroch. Neskôr vznikajú prvé univerzity a kníhtlač v roku 1445.
V živote ľudí hrala veľkú úlohu askéza, t.j. napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme - citácie, parafrázovanie, ale aj námety z antickej literatúry. Synkretizmus = splývanie literárnych druhov a žánrov, dominuje epika, literárne žánre: legenda, kronika, žalm, modlitba, hagiografia, epos. Cieľom stredovekej literatúry je poučiť, vychovávať a až v poslednom rade zabaviť. Delenie literatúry na náboženskú a svetskú.
Medzi diela v staroslovienčine patria: Konštantín a Metod spoločne preložili do staroslovienčiny evanjeliá v Novom zákone, časť Starého zákona, zbierku žalmov, či modlitebnú knihu pre kňazov. Konštantín - predslov k Novému zákonu Proglas oslavuje slovanský preklad Biblie. Je to prvá slovanská báseň, vyzdvihuje staroslovienčinu ako základ vzdelanosti, je napísaná obrazným štýlom a obsahuje citáty z Biblie.
Legenda o Svoradovi a Benediktovi (11. storočie) napísal biskup Maurus a zobrazuje život oboch mníchov žijúcich za panovania Štefana. Svorad odišiel z Nitry do Skalky pri Trenčíne, kde sa trýznil a postil. Benedikt, Svoradov žiak, zomrel krátko po ňom, keď ho zabili zbojníci a hodili do Váhu, pochovali ich v Nitre, začali ich ctiť ako svätcov. Legenda idealizuje najmä Svoradovu osobu, vyznačuje sa jednoduchým hovorovým štýlom.
SVETOVÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA:
- Orientálna literatúra: Korán (svätá kniha moslimov), Tisíc a jedna noc (ľudové rozprávky indického, perzského a arabského pôvodu)
Humanizmus a renesancia (14. - 17. storočie)
Renesancia priniesla nový pohľad na človeka a svet. V dielach tohto obdobia sa odráža záujem o antiku, dôraz na individualitu a pozemský život.
Talianska literatúra
- Dante Alighieri: epická báseň Božská komédia
- Francesco Petrarca: ľúbostná lyrika Spevník (Sonety pre Lauru)
- Giovanni Boccaccio: zbierka noviel Decameron
Francúzska literatúra
- Francois Villon: Malý testament, Veľký testament
Anglická literatúra
William Shakespeare, pochádzal zo Stratfordu nad Avonou, okolo roku 1592 opustil rodinu a pridal sa ku kočovnému divadlu - v divadle nielen hral, ale bol aj dramatikom, stal sa spolumajiteľom divadla Globe, vo veku 52 rokov, 23. apríla - ide aj o predpokladaný dátum jeho narodenia. Mnohé informácie a fakty o živote W. Shakespeara sú zahalené rúškom tajomstva, resp. v rôznych zdrojoch sú rôzne, existujú dokonca dohady, že vôbec neexistoval.
Komédie: Sen noci svätojánskej, Skrotenie zlej ženy, Kupec benátsky, Veselé panie z Windsoru, Večer trojkráľový. Historické hry: Richard III., Henrich , Henrich VI., Henrich VIII. Tragédie: Macbeth, Hamlet, Kráľ Lear, Othello, Antonius a Kleopatra. Obraz pozemského života, ktorý je sprevádzaný silnými emóciami: žiarlivosť, vášeň, závisť, ...hrdinovia = silní jednotlivci, ktorí sami ovplyvňujú svoj osud, nevzdávajú sa svojich ideálov. Ženy sú samostatné, nikomu sa nepodriaďujú, sú cieľavedomé, príčinou smrti býva v tragédiách ľudská vášeň alebo náhoda. Tragické prvky nie sú oddelené od komických - v komédiách častokrát zámena osôb. Hry sú písané prostredníctvom blankversu = 5-stopový 10-11 slabičný nerýmovaný jamb.
Tragédia Hamlet: autor čerpá námet z dánskej kroniky 12.storočia, miesto deja: hrad Elsinor, Dánsko. Dielo odráža krízu v Anglicku (16. - stor.), ale i osobný smútok dramatika zo smrti syna Hamnetha. Tragédia o hľadaní zmyslu ľudského života, zobrazuje idealistický boj osamoteného jednotlivca vo svete intríg a zločinu. Hamlet je renesančný hrdina, ktorý verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva pesimizmus a sklamanie. Napriek tomu sa nevzdáva vznešených ideálov. Nie je impulzívny, preto, kým pomstí smrť otca, potrebuje 100-percentnú istotu, kto je za ňu zodpovedný. Charakteristický je jeho monológ o zmysle života „Byť či nebyť - to je otázka.“. Byť znamená žiť v skazenej spoločnosti a nebyť zasa spáchať samovraždu.
Španielska literatúra: Miguel de Cervantes Saavedra: román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
Jakub Jakobeus: Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa: ide o 1. slovenský národ epos, fiktívna postava Matka Slovákovplače nad osudom slovenského národa, hovorí o more a pohromách, vojne a nenávisti medzi ľuďmi
Hamlet - William Shakespeare | MATURITNÁ TÉMA
Barok (16. - 18. storočie)
Barokové umenie sa vyznačuje zložitosťou, pompéznosťou a dramatickosťou. V literatúre sa objavujú motívy márnosti, smrti a náboženského mysticizmu.
Európska baroková literatúra:
- Nemecko: HANS VON GRIMMELSHAUSEN: román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus
- Taliansko: TORQUATTO TASSO: veršovaný epos Oslobodený Jeruzalem
Slovenský barok: MÓRIC BEŇOVSKÝ: Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského, HUGOLÍN GAVLOVIČ: Valaská škola mravúv stodola
Klasicizmus a osvietenstvo (17. - 18. storočie)
Klasicizmus sa inšpiroval antikou a kládol dôraz na rozum, poriadok a harmóniu. Osvietenstvo zdôrazňovalo vzdelanie, slobodu myslenia a rovnosť ľudí.
Filozofiou klasicizmu bol racionalizmus, j. dôraz sa kládol na myslenie, rozum, filozof René Descartes: "Myslím, teda som." Ideálom klasikov bola trojjednota pravda - krása - dobro (kalokagatia). Presnosť, zrozumiteľnosť, postavy sú buď kladné alebo záporné (tzv. monológ, objektívnosť, v konflikte medzi citom a povinnosťou zvíťazí vždy povinnosť.
Pierre Corneille: veršovaná tragédia Cid, Jean Baptiste Poquelin Moliére: napísal 33 veselohier, ktoré boli inšpirované talianskou komédiou a fraškou (Mizantrop, Zdravý nemocný, Mešťan šľachticom). Tematika jeho diel → postavenie ženy v spoločnosti, cynizmus, lakomstvo, pokrytectvo, donášanie, praktiky lekárov, ...
DIELA SVETOVÉHO OSVIETENSTVA: J.J. Rousseau → Emil alebo O vychove (román o výchove detí v prírode), Voltaire → Candide alebo optimizmus (filozická poviedka, autor tvrdí, že všetko zlé je na niečo dobré), Daniel Defoe → Robinson Crusoe (dobrodružný román o človeku, ktorý bojuje o prežitie na opustenom ostrove), Jonathan Swift → Gulliverove cesty (dobrodružný román, satira anglickej spoločnosti, ale i nepriateľstva medzi Angličanmi a Francúzmi, dielo sa chápe aj ako paródia na cestopisy).
SLOVENSKÝ KLASICIZMUS a OSVIETENSTVO: A: Osvietenský klasicizmus 1780-1815
Sloboda vedie ľud na barikády od Eugèna Delacroixa, dielo z obdobia romantizmu
Báje a povesti
Báj alebo mýtus je v literatúre veľmi obľúbený žáner. Tieto knihy sa považujú za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Ľudia báje využívajú na to, aby v nich vyjadrili svoje predstavy o pôvode sveta, prírodných úkazoch ako je bárka alebo blesk, o striedaní ročných období. Kniha o bájach býva zväčša plná nevysvetliteľných javov, ktoré ľudia pripisujú bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam.
Báje sú tradované z pokolenia na pokolenie a literatúra ich rozdeľuje do štyroch skupín:
- báje o pôvode neba a zeme
- báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín a názvov
- báje o objavoch vecí, remesiel, umení
- báje o predkoch a hrdinoch národných kultúr
Povesti môžeme zaradiť do prozaickej epiky. Knihy o povestiach sú podobné rozprávke, väčšinou sú na reálnom podklade s jednoduchým dejom a bývajú krátke. Kedysi sa povesť označovala ako ľudová rozprávka.
Známy zberateľ povestí a legiend z celého sveta i Čiech a Moravy (oi v Libri už vyšlo 9 dielov jeho bájí a povestí z Čiech a Moravy podľa jednotlivých krajov) sa tentoraz venuje doslova nepreberné matérii bájí, povestí a legiend spojených s Prahou od mýtických počiatkov do 20. storočia.
Polozabudnuté povesti českých a moravských Židov pred nami otvárajú zvláštny svet plný mocných mágov, nepokojných mŕtvych, báječných pokladov, lásky, hrdinstvo, múdrosti i nečakaného humoru. Židom vždy hrozilo ďalšie vyhnanstva, pogromy, smrť, ale napriek tomu mali odvahu žiť, milovať, pracovať, smiať sa i plakať.