Posledné dni pred Veľkou nocou sú pre katolíkov časom intenzívneho spovedania. Platí pre nich, že by sa mali vyspovedať aspoň raz v roku a vo veľkonočnom čase prijať eucharistiu. Ako sa však dobre pripraviť (nielen) na veľkonočnú spoveď? Čo a ako povedať kňazovi? Písať si hriechy na papier alebo si ich radšej pamätať? Ako využiť čas v rade na spoveď?
Pred tým, ako pristúpime k sviatosti zmierenia, je dôležitá príprava, teda spytovanie svedomia. Najčastejší spôsob je prečítanie si spovedného zrkadla, ktoré sa nachádza buď v modlitebnej knižke, či ako samostatná knižka. Ďalšou možnosťou je, že si človek pri spytovaní svedomia prejde Desatoro a sedem hlavných hriechov a pozrie sa do svojho vnútra, ako na tom je.
Podľa Paľovčíka je najčastejšou chybou absolútne nedôsledná príprava na spoveď, mnohokrát skoro žiadna. Podľa neho je najlepšie začať prípravu na spoveď tým, čo človeka najviac trápi. Nemusím ísť zaradom podľa prikázaní, ale pozrieť sa najprv na to, čo ma naozaj hnevá. Ale tu treba dávať pozor, lebo mnohokrát to, čo nás najviac trápi, je naše vlastné telo. Preto veľa ľudí má tendenciu začať práve oblasťou sexuality.
Na otázku, či si písať hriechy na papier alebo ich hovoriť spamäti, odpovedá, že je to individuálne. Nie som proti tomu a nevidím v tom problém. Môže sa stať, že niekto príde do spovednice a dostane okno. Keď sa niekto cíti slobodnejšie, keď to má napísané, okej, ale ja osobne za to nie som. Dostávame sa niekedy k tomu, že zapisovanie hriechov na papierik vedie k určitému spôsobu vypočítavania,“ myslí si bývalý predstavený spovedníkov v Bazilike sv.
Pri čakaní na spoveď, hlavne pred Veľkou nocou, keď sa spovedá veľa ľudí, sa môže stať, že nechtiac počujeme hriechy iných. Lucian Bogucki vysvetľuje, že ak sa to stane, sme viazaní tajomstvom pod ťažkým hriechom. To, že si vypočujeme hriechy iných, sa môže stať najmä vtedy, keď niekto dobre nepočuje a hovorí hlasnejšie a potrebuje, aby hlasnejšie hovoril aj kňaz.
Čakanie na spoveď môžeme tráviť aj modlitbou, prípadne sa na spoveď pripraviť. Niekedy sa stáva, že veriaci na spoveď neplánuje ísť, ale vidí, že sa spovedá a že ľudia stoja v rade, tak sa rozhodne, že pôjde aj on. Po príchode do spovednice je podľa Boguckého veľmi dôležité, ako prijme kňaz penitenta. Samozrejme, aj penitent má mať na zreteli, že ide na spoveď a nie do kancelárie farského úradu. Je tu potrebný určitý osobný prejav kultúry. Jeden vojde a pozdraví sa a druhý príde bez pozdravu. Niekto povie Dobrý deň a druhý Pochválený Pán Ježiš Kristus.
Môže tiež nastať situácia, že ak niekto nebol dlhšie na spovedi, môže zabudnúť úvodnú formulku. V takomto prípade sa nič nedeje. Dôležité je, aby ste povedali, prečo ste vošli do spovednice a môžete to urobiť svojimi slovami. Keď niekto príde a povie, že naposledy bol na spovedi pred štyridsiatimi rokmi alebo pred sobášom, alebo... Takáto informácia je dobrá, aj keď nie nutná k platnosti spovede.
Aby bola sviatosť zmierenia platná, je dôležité sa vyznať zo všetkých ťažkých hriechov. Na druhej strane, vyznanie pri sviatosti zmierenia nemá byť podrobné vymenovávanie vecí, ktoré ani hriechom často nie sú. Faktom však je, že niekedy za nervozitu ani nemôžeme, lebo vyplýva z okolností alebo povahových čŕt. Keď ide o niečo závažné, človek dobre vie, koľkokrát sa to stalo. Pri spovedi je však dobré tieto okolnosti povedať.
Pri ťažkých hriechoch je dobré povedať aj okolnosti. Existujú aj prípady, keď kňaz nemôže dať penitentovi rozhrešenie. Väčšina ľudí vie, že rozhrešenie nedostane, ak žijú s partnerom v spoločnej domácnosti a nemajú uzavreté manželstvo. V prvom rade je to nedostatočná ľútosť a silné predsavzatie.
V okamihu, keď človek prosí o rozhrešenie, má mať silné predsavzatie vyhnúť sa hriechu aj príležitosti naň. Napríklad človek povie, že niekoho zamestnáva načierno. Je to hriech. Penitentovi poviem: ,Dobre, ale musíte toho človeka čím skôr zamestnať oficiálne.‘ ,Dobre, urobím to.‘ Vyjde z kostola a povie si: ,Aj tak to neurobím.‘ Prijal svätú spoveď svätokrádežne, neplatne.
Po vyznaní hriechov dá kňaz penitentovi poučenie a pokánie alebo aj pokutu, ako to niektorí volajú. Kapucín Félix Tkáč slovo pokuta nemá rád. Musíme povedať, že Ježiš Kristus už za nás zomrel a zaplatil svojou krvou. A vlastne keď ľutujeme, tak Pán nám odpúšťa skrze Ježišovu krv na kríži, skrze jeho smrť na kríži a skrze zmŕtvychvstanie. Všetko sa to deje skrze to, čo sa stalo na kríži.
Félix Tkáč zdôraznil, aby sme prijali pokánie, ktoré nám kňaz dá. Aj keď dostanete malé pokánie, tak si nepridávajte. Prijmite to, čo vám dal kňaz. Lebo vy môžete konať dobro nielen v rámci pokánia, ktoré vám dal kňaz, ale aj v rámci svojho osobného pokánia. Tiež sa stáva, že ľudia očakávajú po spovedi dobrý pocit a ono sa niekedy nedostaví nič. Niektorí preto môžu mať pocit, že sa spovedajú zle, ak sa po spovedi nedostaví žiaden pocit.
Najlepšia vec, čo môže urobiť človek, je, keď sa dobre pripraví na spoveď. Nemať len takú spoveď, že idem a voľačo si spomeniem. Hoc aj to je dobré, ak nemáme vedomie ťažkých hriechov. Ak sme sa teda spovedali dobre, nemusíme mať po spovedi blažené pocity. Rehoľník to prirovnáva k láske, kde tiež niekedy máme eufóriu a príjemné pocity, inokedy to bolí alebo neprežívame nič. Láska nie je cit. Láska je zomrieť za druhého. Viera nie je cit, vo viere konám tak, ako chce Boh, aj keď to bolí. Je to rozhodnutie a nie cit.
Svätý Lev mal dobrý dôvod odvolať sa k „apoštolskému pravidlu“, vďaka ktorému bolo tajné priznanie kňazovi dostatočné aj bez potreby verejného vyznania. Nie je prekvapujúce, že Lactantius (+ 330) mohol poukázať na prax spovede, ako na charakteristickú črtu pravej Cirkvi: „To je pravá Cirkev, v ktorej existuje spoveď a pokánie, ktorá aplikuje spásny prostriedok na hriechy a rany, ktoré pochádzajú zo slabosti tela.“
Miroslav Vetrík: Vedieť rozlišovať. Mali by kresťania mlčať, keď sa šliape po ľudských právach? Ak áno, potom asi neplatí „blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo (Mt 5,10).“ Na druhej strane počuť hlasy, že kresťanstvo je náboženstvo pokoja a úlohou kresťanov je šíriť pokoj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuj.
Úžasná, dokonalá, svätá. Nie z mojej strany. Nie. Z tej JEHO. Kňaz, cistercián, mladučký kňaz ma požehnal pred spoveďou, predniesol (on) modlitby k Duchu svätému a ja som hovorila tie moje "hriechy". Počúval, tíško skromne, pokojne s láskou Boha. Potom, prerušil, prehovoril pár slov a povzbudil. Pokračovala som. Tíško načúval. Skončila som. Ľutovala som. On sa modlil...hlboko, pokorne, s celou pozornosťou k nášmu BOHU.
Posvätil a požehnal náš rozhovor a mňa svojou láskou a oddanosťou Bohu. Povzbudil, dal mi modlitbu ako pokánie, s láskou otca, a rozhrešil od všetkých hriechov. Sloboda, čistota, úľava, nádej, nový začiatok a dary Boha. Otvorené nebo. A nová, čistá túžba po Bohu. Nová, krásna, čistá. Boh mi dáva všetko, aby som si vzala. Je to na mne. Aby som prjala jeho lásku a dary, ktoré má pre mňa pripravené v každý čas. Chcem tie krásne dary, Pane môj. Chcem TEBA! Amen. + Ďakujem za dar spovede. Ďakujem za kňazov. Ďakujem za pátra Damiána. Ďakujem za Cirkev, kde Kristus postavil apoštola Petra, aby zväzoval a rozväzoval na zemi v Jeho mene! Ďakujem za dar obnovy a lásky. Ďakujem!
Požehnanie a udelenie odpustenia pôsobí ešte dávno po tom, čo človek opustí spovedelnicu, aj chrám. Je zaštepením nového života v duši človeka, ktorý sa obracia s úprimnosťou k svojmu Bohu... Boh ho uskutočňuje v duši človeka s celou svojou mocou, prichádza na pomoc tomu, čo je v nás slabé a úbohé, aby nás dvíhal svojou mocou. Chvála Kristovi! Chvála a vďaka Bohu v najsvätejšej Trojici! Heiligenkreuz (Svätého kríža) vo Wienerwald, Rakúsko (pri Viedni) AD Honorem Dominum!!!!!!!!!!!!!! +
Medzi evanjelickou a katolíckou spoveďou existuje viacero rozdielov, ale majú aj niekoľko dôležitých podobností. Obom cirkvám je vlastná všeobecná aj osobná spoveď. Spoveď pre evanjelikov nepredstavuje sviatosť, ale v tradícii cirkvi bola väčšinou spojená s Večerou Pánovou, ktorá sviatosťou je. Predstava, že Martin Luther spoveď úplne zrušil, je podľa modranského evanjelického farára Jána Oslíka mylná. To, čo chcel, bolo, aby bola spoveď dobrovoľná,“ povedal Oslík v rozhovore pre Evanjelický východ. „Luther kládol v týchto veciach veľký dôraz na slobodu. To, čo sa robí len preto, lebo je to prikázané, sa veľmi často stáva len formálnym.
Emeritný generálny biskup Filo je dokonca presvedčený, že Luther pokladal za spoveď v pravom zmysle práve osobnú spoveď. Napríklad v známej kázni na Prvú pôstnu nedeľu v roku 1522 nemecký reformátor vyhlásil: „Nechcem si nechať vziať osobnú spoveď. Návratom k osobnej spovedi by sme mohli osláviť 500.
V dôsledku historického vývoja je dnes chápanie spovede u evanjelikov omnoho voľnejšie ako u katolíkov. Vyznať hriechy Bohu je možné aj počas osobnej modlitby. Podľa evanjelického učenia môžeme hriechy vyznávať aj kresťanovi, ktorý nie je farár. Mali by sme ľudí viac vzdelávať, aby si kresťania boli navzájom spovedníkmi v pravom zmysle slova,“ povedala pre Evanjelický východ seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková.
Najbežnejšou formou spovede u evanjelikov je však všeobecná spoveď v rámci Večere Pánovej. Kým v minulosti sa v evanjelických zboroch na Slovensku slávila len trikrát-štyrikrát v roku (na vianočné a veľkonočné sviatky, počas Kajúcej nedele, ktorá býva v lete, niekde aj na Turíce či pri poďakovaní za úrodu), dnes sa koná spravidla raz do mesiaca. Veriacich vedieme k tomu, aby už doma v modlitbe vyznali pred Bohom svoje hriechy a svojich blízkych požiadali o odpustenie,“ vysvetľuje farár Bázlik.
Nasleduje znamenie kríža, rozhrešenie, cez ktoré kňaz zvestuje odpustenie hriechov. V centre spovede nie je moje vyznanie hriechov, ale ich odpustenie Bohom,“ pripomína Zimmerling. Skutok zadosťučinenia u evanjelikov neexistuje, čo vychádza z teologického presvedčenia, že ani veľkosť pokánia človeku nezaručuje odpustenie hriechov, ktoré je jedine darom Božej milosti.
Profesor Zimmerling je presvedčený, že práve osobná spoveď hriešnika zasahuje do hĺbky oveľa viac ako všeobecná spoveď. Súhlasí s tým aj emeritný generálny biskup Filo. Osobná spoveď preveruje pravosť pokánia. Kľúčové pritom je, aby samotní spovedníci pristupovali k spovedi. Tým, že sa spovedník sám spovedá, získava popri spoznaní hriechu zároveň aj milosrdenstvo voči hriechu a slabosti spovedajúceho sa,“ zdôrazňuje Zimmerling.
Na jednej strane sa zachoval farárko ako tolerantný pastier, na druhej bol ochotný akceptovať lož a následne uložiť trest s výčitkami, ktoré mu prikazuje jeho úrad. Predpokladal u svojich ovečiek, že sa pred spoveďou dohodnú na tak banálnej veci ako je počet spoločne strávených nocí. Nepochopil, že kým jeden odpovedal pravdivo na otázku o vzťahu s nastávajúcim, druhý to zobral an-blok. Podľa mojich poznatkov sa na týchto praktikách nič nezmenilo. Spoveď je stále vyžadovaná, farári sú stále tí istí.
Otázky a odpovede: Ako si vykonáš svätú spoveď? Prídem k spovedníkovi, pozdravím a prežehnám sa: V mene Otca i Syna i Ducha svätého. Amen. (Potom ma duchovný otec privíta) A pokračujem: Spovedám sa Pánu Bohu, že som od malička, (za mesiac, týždeň....) spáchal tieto hriechy. Vymenujem svoje hriechy, ako som ich zistil pri spytovaní svedomia. Po vyznaní hriechov pridám: Na viac hriechov sa nepamätám. Pozorne si vypočujem poučenie spovedníka a zapamätám si úkon pokánia (pokutu). Potom oľutujem svoje hriechy a sľúbim, že sa polepším. Keď ma spovedník rozhreší, prežehnám sa a na konci poviem: Amen. Duchovný otec ma prepustí.
Čo k tomu viac dodať? Je to podľa Vás osobný vzťah s Bohom pri vyznávaní svojich prehreškov alebo plnenie príkazov nadriadených vo viere, ktorí sa ničím nelíšia od farizejov a zákonníkov z dôb Krista, ktorí ho napokon požadovali odsúdiť a ukrižovať? Oni dokonca rátali počet krokov, ktoré smel veriaci urobiť v deň odpočinku a kto sa previnil mohol byť (a neraz sa tak i stalo), ukameňovaný.
Niektoré otázky spovedného zrkadla pre ženy:
- Vyhýbala som sa sv. omši?
- Spovedala som sa neúprimne, zatajila som nejaký ťažký hriech?
- Obliekala som sa vyzývavo, ba až nemravne?
- Kradla som? Vrátila som, čo mi nepatrí?
- Bola som na potrat?
- Používam trvalú antikoncepciu abortívneho charakteru?
- Preklínala som niekoho alebo niečo? Želala som od P.Boha zlo inému?
- Hrešila som proti P. Bohu, Panne Márii a svätým?
- Klamala a podvádzala som?
- Opíjala som sa?
- Nestarala som sa o výchovu svojich detí?
- Bola som pyšná na seba?
- Zvádzala som iných na hriech?
Zoznam niektorých hriechov zo spovedných zrkadiel:
| Oblasť | Príklady hriechov |
|---|---|
| Vzťah k Bohu | Hrešenie, zanedbávanie modlitby, neúčasť na svätej omši |
| Vzťah k blížnym | Klamstvo, ohováranie, krádež, ubližovanie |
| Vzťah k sebe | Pýcha, lenivosť, sebectvo, nemravné správanie |
Spovednica v kostole.
Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.