Johann Baptist Wenzel Bergl (1719 - 1789) bol barokový maliar českého pôvodu, ktorý sa stal dvorným maliarom Márie Terézie. Študoval Maliarsku akadémiu vo Viedni a bol ovplyvnený benátskym iluzionizmom. Jeho učiteľom bol uznávaný maliar Paul Troger, ktorý mal na Bergla veľký vplyv. Jeho diela zdobia kostoly, kláštory a zámky nielen vo Viedni a Budapešti, ale aj u nás na Slovensku!
Mnohé z jeho obrazov zobrazujú rajské záhradné krajiny, ktoré s iluzionistickou zručnosťou harmonicky integroval do priestorovej architektúry. So svojimi idylickými krajinami plnými exotických rastlín a romantických scén vytvoril Bergl novú variáciu iluzívnej maľby.
Okrem vládnucej elity maľoval aj pre Cirkev. Jeho maľby nájdeme napríklad v kláštornom kostole Basilika von Klein-Mariazell, ďalej v augustiniánskej čitárni (kedysi) Viedenského dvorného kláštora augustiniánov, Bazilike Maria Dreieichen, záhradnom pavilóne v opátstve Melk, či v Stift Neukloster vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt).
Poďme si teda predstaviť niektoré z jeho diel.
Viedenský Hofburg a Schönbrunn
Z cisárskych honosných priestorov v paláci Schönbrunn a tiež v Hofburgu, v hlavnom sídle Habsburgovcov, sú za mňa najkrajšie a najzaujímavejšie práve miestnosti vymaľované rukou maliara Bergla - Berglzimmer. V Hofburgu sú to dve miestnosti, ktoré slúžili cisárovnej Alžbete zvanej Sisi na prezliekanie a v paláci Schönbrunn je to súkromný apartmán Márie Terézie na prízemí paláca, o ktorom možno hovoriť ako o „letnom byte“.
Jedna časť Berglových apartmánov sa nachádza aj v druhom krídle paláca Schönbrunn, kde sídli Detské múzeum. Ide o štvorizbový apartmán orientovaný do komornej záhrady pre dcéru Márie Terézie, arcivojvodkyňu Máriu Alžbetu, a tri izby na západnom záhradnom priečelí pre jej najmladšieho syna arcivojvodu Maximiliána.
Bergl bol skvelý iluzionista a krajinkár, čo v týchto miestnostiach aj naplno predviedol. Bohatá exotická fauna a flóra, pergoly, zábradlia či rokokové vázy, to všetko je tu k videniu a potešeniu zmyslového poznania. Bergl si dával skutočne záležať, aby to, čo maľoval, bolo čo najreálnejšie. Preto jeho maľovaniu predchádzali dlhé štúdie fauny a flóry v zámockom skleníku alebo rozhovory s cestovateľmi.
Opisované miestnosti boli vymaľované vysoko realistickou barokovou technikou trompe l’oeil, v rokoch 1768 až 1777, ktorá klamala oči pozorovateľa ilúzií tretej dimenzie. V prípade priestorov v Schönbrunne ide pritom o dvojitú ilúziu. Maľby tu totiž znázorňujú tropickú exotiku, avšak v prízemí, kde sa miestnosti nachádzajú, je viac menej chladno a to aj napriek priamemu východu do záhrad. Aj na základe toho sa sem Mária Terézia veľmi rada sťahovala počas horúcich letných dní.
Koncept umeleckého dizajnu podčiarkuje nárast funkčného významu miestností - čo miestnosť, to vzhľadom na jej funkciu odlišná výzdoba.
Charakteristika miestností Berglových izieb v Schönbrunne
Prvá miestnosť: zobrazuje prírodnú scénu, ktorá bola takmer nedotknutá ľudskou rukou. Exotické vodné vtáky tu šantia v tropickej vegetácii. Priestorové akcenty udávajú len maľované portály, pričom prechod medzi stenou a stropom prechádza do popínavej vegetácie.
Druhá miestnosť: napovedajú o dvornej kultúre hodvábne závesy, pávy a košíky s ovocím. Pomocou nariasených ovocných aranžmánov sa opulentnosť prírody spája súčasne s jej pominuteľnosťou.
Tretia miestnosť: vidíme pohľad do barokovej záhrady navrhnutej ako výraz kniežacej moci a nadvlády nad prírodou. Podobne ako v skutočnej záhrade Schönbrunnu s jemnými drevenými pavilónmi, výmaľba poslednej a zároveň najintímnejšej miestnosti, ktorá pravdepodobne slúžila ako pisáreň, v konečnom dôsledku evokuje interiér záhradného altánku.
Benediktínsky kláštor v Melku
Podobne ako v paláci Schönbrunn či vo viedenskom Hofburgu, aj v Melku možno obdivovať maľby barokového krajinkára a iluzionistu Johanna Wenzela Bergla. Priestory vymaľované jeho rukou nájdete v záhradnom pavilóne, ktorý postavil v rokoch 1747 až 1748 Franz Munggenast. Malo ísť o rekreačnú zónu pre bratov benediktínov. Strop vstupnej haly zdobí freska hovoriaca o triumfe svetla s alegóriami troch šťastných ročných období a štyroch vtedy známych kontinentov. Fresky v ostatných miestnostiach predstavujú exotické scény, napríklad objavenie Ameriky, rôzne cudzokrajné zvieratá a ovocie.
Samotný kláštorný komplex bol prestavaný do súčasnej barokovej podoby v rokoch 1702 až 1736 Jakobom Prandtauerom. Kláštorný kostol vyzdobil svojimi freskami Johann Michael Rottmayer a knižnicu so stredovekými rukopismi vyzdobil Paul Troger - učiteľ Bergla. V tej dobe dostal kláštor aj svoje charakteristické sfarbenie tvorené bielou a okrovožltou omietkou a prezývku Versailles mníšskej republiky. Aj keď vonkajšie rozmery ohromia každého návštevníka, dych mu vyrazí až 195 metrov dlhá cisárska chodba, mramorová sála a kláštorná knižnica, ktorá zahŕňa približne 100 000 zväzkov.
Neobarokový kaštieľ v Horných Lefantovciach
Skôr než predstavím jeden obrovský klenot, ktorý na Slovensku máme a takmer o ňom ani nevieme, mi nedá nespomenúť aj oltárny obraz vo farskom kostole sv. Martina v Holíči, ktorý bol pôvodne františkánsky. Jeho autorom je taktiež Johann Baptist Wenzel Bergl. Možno by ste sa zamýšľali nad tým, prečo tento tereziánsky maliar zhotovil oltárny obraz pre kostol v Holíči. Logickou odpoveďou je však zámok, ktorý stojí neďaleko kostola. Je to miesto, ktoré ako druhé na Slovensku často navštevovala cisárska rodina. Samotná Mária Terézia tu bola asi 30-krát na dlhodobých pobytoch.
Kaštieľ v Horných Lefantovciach vznikol barokovou prestavbou niekdajšieho kláštora pavlínov (Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka). Ten bol postavený niekedy koncom 14. storočia Michalom z Lefantoviec. Pri neskoršej prestavbe (koniec 19. storočia) sa budova kostola rozdelila podlažím a zakomponovala do tela kaštieľa a vytvoril sa z nej reprezentačný vstup s balkónom - pozornému oku neunikne vonkajší gotický ráz stien bývalého kostola, s prítomnými „opornými piliermi“.
Tento gotický kostol bol však aj predtým upravovaný. Zásadnou úpravou prešiel v roku 1774, kedy dostal nové barokové klenby a na nich bohatú freskovú výzdobu od maliara Bergla. Kláštor bol nakoniec zrušený cisárom Jozefom II. a následne chátral. V roku 1836 kúpil celý komplex František Edelsheim-Gyulay, ktorý v roku 1894 začal už so spomínanou prestavbou kláštorného komplexu na honosný kaštieľ v duchu neskorého baroka a klasicizmu. Projektovo celé dielo zastrešil významný uhorský architekt Jozef Hubert, ktorý prestaval aj Bojnický zámok.
Berglove fresky v tomto kaštieli znázorňujú výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa. Sú aj pekne chronologicky usporiadané, kvalitou veľmi jasné, stále žiarivo „svieže“. Tento cyklus fresiek začína Zachariášovou službou v Jeruzalemskom chráme, kde sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna; no následne Zachariáša za neveriacky postoj trestá prechodnou nemotou. Nesmie chýbať freska, kde sa Alžbeta stretá s Máriou, ktorá za ňou prišla z Nazaretu. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Ďalej tam vidíme aj výjav z pôrodu sv. Jána Krstiteľa, kde Zachariáš v ľavom dolnom rohu píše na tabuľku „Joannes est nomen eius“. Samozrejme nesmie chýbať freska s Jánovým životným pôsobením a cyklus končí s výjavom, kde Salome na tácke nesie svätcovu odťatú hlavu. V tomto poslednom výjave sa nachádza aj podpis maliara Jána Bergla.
| Výjav | Popis |
|---|---|
| Zachariášova služba v Jeruzalemskom chráme | Zjavuje sa mu anjel a oznamuje narodenie syna. |
| Stretnutie Alžbety s Máriou | Mária prichádza pomáhať Alžbete. |
| Pôrod sv. Jána Krstiteľa | Zachariáš píše na tabuľku "Joannes est nomen eius". |
| Činnosť a pôsobenie Jána Krstiteľa | Freska zobrazuje Jánovo pôsobenie. |
| Salome nesie na tácke hlavu sv. Jána Krstiteľa | Posledný výjav s podpisom maliara. |
Máriacsalád - zrúcanina kláštora Mariánska Čeľaď
Posledné miesto, ktoré na Slovensku v súvislosti s maliarom Berglom navštívime, prináša hlavne smútok. Ide o kedysi honosné a rozsiahle sídlo pavlínskych mníchov zo 16. storočia, s kúpeľmi, so záhradou, školou, s nemocnicou, rozsiahlymi pozemkami a čulým hospodárstvom. Dnes zostali z kláštora, žiaľ, už len ruiny obrastené zeleňou a zdevastované človekom. Pamiatka je v dezolátnom stave, stavebný materiál bol vo veľkej miere rozkradnutý. Zachovali sa tri krídla kláštorných budov okolo rajského dvora a krátke krídlo vybiehajúce na sever. Z kostola, ktorý uzatváral dvor na západnej strane, sa zachovalo iba presbytérium.
Podobne ako (pôvodne) pavlínsky kláštor v Lefantovciach, tak aj pavlínsky kláštor Mariánska Čeľaď bol zdobený rukou maliara Bergla. Mnohé z jeho malieb sú už nenávratne preč a tie fragmenty, ktoré sa zachovali - barokové vázy s kvetmi - sú už len chabým svedkom toho, že i sem prenikla tereziánska opulencia zhmotnená štetcom dvorného maliara našej osvietenej panovníčky.