Miloš Alexander Bazovský, významný predstaviteľ slovenskej moderny, je úzko prepojený s českým prostredím, kde v prvej polovici dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia študoval. Usadil sa v rodných Turanoch v roku 1924, neskôr v Martine a nakoniec bol jeho život spätý s Trenčínom, kde svoju životnú i tvorivú cestu zakončil.
Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne spravuje viac ako tisíc diel z jeho pozostalosti. „Sú tu zastúpené ako definitívnejšie koncipované oleje, tak i gvaše, ktorých „rýchla“ technika umožnila odtlačiť do diela bezprostrednú pečať umelcovho vnútra,“ pripomína Alena Potůčková.
V priestoroch Galérie moderného umenia v Roudnici nad Labem pripravila trenčianska galéria výber Bazovského diel s názvom Ľudia, krajiny, veci. Ide o ďalšie z recipročných výstavných podujatí galérie s partnerskými kultúrnymi inštitúciami. Koncepciu výstavy pripravila Danica Lovišková, riaditeľka Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Podľa nej sa Bazovskému v jeho rozsiahlom diele podarilo odhaliť drsnú, baladickú tvár Slovenska.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne vám ponúka aj počas sviatočných dní štedrú nádielku výstav. Výstavné priestory galérie budú pre verejnosť prístupné v zmenených otváracích hodinách. Počas Štedrého dňa a I. sviatku vianočného je galéria zatvorená. Už II. sviatok vianočný bude určený na prehliadku výstav. Otvorené bude rovnako cez víkendy, teda od 11.00 do 17.00 hod. V utorok a v stredu (29. a 30. decembra), bude galéria otvorená vo víkendovom režime (od 11.00 do 17.00 hod). Počas Silvestra a Nového roku bude galéria zatvorená. Opäť otvoríme 2.
Vianoce v slovenskom umení
Napriek tomu je aj v slovenskom umení možné nájsť viac obrazov s vianočnými motívmi, kde po snehu niet ani stopy. Príkladom je olejomaľba Vianoce od Miloša Alexandra Bazovského z roku 1936, ktorá znázorňuje zimu, ako ju poznáme aj zo začiatku 21. storočia. Sneh však chýba. Matka s dieťaťom v prostredí a okrovej farebnosti v olejomaľbe Vianoce z roku 1936 od Miloša Alexandra Bazovského.
Miloš Alexander Bazovský - Krajina z Kopanic
Madona v tvorbe slovenských maliarov
Tradičný námet madony - matky s dieťaťom patril v tvorbe slovenských maliarov medzi dvoma vojnami, ale aj neskôr, k pomerne častým. Na Slovensku sa Panna Mária Sedembolestná oddávna uctievala ako patrónka a ochrankyňa krajiny, a preto významové konotácie a presahy od „materskej“ k „mariánskej“ rovine námetu boli pomerne časté a pre slovenských výtvarných umelcov aj prirodzené. Nie div, veď v prostredí prevažne rurálneho spoločenstva hlboko do 20. storočia ešte prežívali tradičné formy života a boli silne zakorenené náboženské predstavy.
Zobrazenie matky s dieťaťom sa vo výtvarnom umení často sémantizovalo, posúvalo z roviny žánrovej do roviny symbolickej: matka s dieťaťom sa stávala madonou, neraz s prívlastkom „slovenská“, aby obrazne bdela nielen nad osudmi jednotlivcov, ale i celého národa. V dielach slovenských modernistov nachádzame tak príznačné významové oscilovanie medzi náboženským - sakrálnym a svetským - profánnym chápaním námetu, ktoré je podporené napr. aj výtvarným využitím ikonografického motívu aureoly - svätožiary.
Výstava predstavuje známe i menej známe diela klasikov slovenskej moderny Martina Benku, Gustáva Mallého, Miloša Alexandra Bazovského, Janka Alexyho, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Imra Weinera-Kráľa, Ester Šimerovej-Martinčekovej, Jána Mudrocha, ale i menej známe práce Teodora Tekela, Františka Reichentála, Arnolda Weisza-Kubínčana, Bertalána Póra a ďalších. Výstava bola premiérovo uvedená v Kabinete 20.
Mýtus bielych Vianoc
Meteorológ Peter Jurčovič o tohtoročnej zime: Pripraviť sa treba na toto
Podľa jednej teórie sa predstava bielych Vianoc zrodila z amerických pohľadníc so Santa Clausom, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia posielali aj do Európy. Má však každoročné očakávanie bielych Vianoc, vystriedané každoročným sklamaním, aj reálny základ? Meteorológia hovorí, že nie.
„Biele Vianoce sú skutočne akýsi mýtus. Meteorológia pracuje s termínom ‚vianočný odmäk‘, ktorý sa u nás pravidelne opakuje,“ vysvetľuje Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Laicky povedané: okolo polovice decembra môže napadnúť občas aj niekoľko centimetrov snehu. „V menších nadmorských výškach už v posledných rokoch nejde ani o sneh. Staršie ročníky možno majú pocit, že v detských rokoch sa Štedrý deň spájal so sánkovačkou a s prechádzkami po praskajúcom snehu.
„Ak si zoberieme čísla od roku 1951, tak vidíme, že v Košiciach bola pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň 44 percent. A v Bratislave iba 33 percent,“ spresňuje Faško. Výrazne lepšie na tom, prirodzene, boli ľudia v horských oblastiach. Tento fenomén potvrdzujú aj pranostiky.
Tie menej známe to vidia jednoznačne. „Poznáme napríklad pranostiku: Na Adama a Evu čakajme odlevu. Štedrý deň má smolu, že pripadá na december, teda na najteplejší zimný mesiac. Pokiaľ má totiž prísť snehová nádielka, často prichádza až v januári. Tak to dokonca bolo aj počas niektorých slávnych zím v histórii.
„Zo záznamov pedagóga a opáta Johanna Ignaza von Felbigera vieme, že aj vo vtedajšej Bratislave napadol sneh až v polovici januára. Pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky v percentách na vybraných staniciach na Slovensku za obdobie 1961 - 2010 podľa publikácie Pavla Matejoviča Zima A. D.
| Stanica | Pravdepodobnosť snehovej pokrývky na Štedrý deň (1961-2010) |
|---|---|
| Košice | 44% |
| Bratislava | 33% |
České Hospodářské noviny vlani pripomenuli, že jezuita a jeden z prvých českých meteorológov Antonín Strnad už koncom 18. „Tento posledný mesiac je medzi všetkými najkalnejší a najpochmúrnejší. Býva viac ako z polovice mierny alebo mokrozimavý. „V období decembra k nám sneženie prinášajú fronty postupujúce od severozápadného Atlantiku smerom do Ruska. Odkiaľ sa teda predstava bielych Vianoc vlastne zobrala?
Ešte zaujímavejšia je situácia vo svete. České Hospodářské noviny vlani napísali, že podľa švajčiarskej klimatologičky Martiny Rebetezovej sú všetkému na vine Američania. Lepšie povedané, všetko spôsobili americké vianočné pohľadnice, ktoré sa v druhej polovici 19. Na starých vianočných pohľadniciach bolo snehu vždy dosť, prvé z nich sa objavili v 60. Inokedy sa zásluhy pripisujú viktoriánskemu Anglicku.
Staré vianočné pohľadnice
V Londýne v prvej polovici 19. Do jednej z takýchto zím napísal Charles Dickens svoju dodnes známu poviedku Vianočná koleda o lakomom pánovi Scroogeovi (Držgrošovi), ktorému sa na Štedrý deň zjavia traja duchovia a pomôžu mu otvoriť oči. Opis vianočnej atmosféry zodpovedá našim predstavám. „Ani chlad, ani horúčava na pána Scroogea nevplývala. Klimatológ Pavel Matejovič sa zase domnieva, že obrázok zasnežených Vianoc sa k nám mohol dostať aj zo Švédska.
„Je známe, že Švédi počas tridsaťročnej vojny priniesli do Nemecka tradície spojené s vianočným stromčekom, ku ktorému sneh prirodzene patrí. Dôvod mohol byť estetický: biela krajina na výjavoch pôsobí príjemnejšie i zaujímavejšie než fádna decembrová šeď. Napríklad flámsky maliar Pieter Brueghel v roku 1565 zasadil svoje známe dielo Lovci na snehu do čarovnej horskej krajinky. Čo je situácia, s ktorou aj po takmer päťsto rokoch pracuje moderný marketing.
tags: #vianoce #diela #milosa #alexandra #bazovskeho