Chrám svätého evanjelistu Lukáša v Mosonmagyaróvári je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Tento článok vám priblíži jeho dejiny, architektonické prvky a rekonštrukcie, ktoré formovali jeho súčasnú podobu. Súčasťou je aj zmienka o 3D modeli kostola, ktorý umožňuje detailné preskúmanie tejto kultúrnej pamiatky.
Pohľad na Chrám svätého evanjelistu Lukáša v Mosonmagyaróvári.
História kostola
História kostola vychádza z dochovaných textov, ktoré zhrnul Prepošt Gyula Pintér, kanonik v roku 1940. Podľa neho v meste Óvár stál veľký kamenný kresťanský kostol z karolínskeho obdobia. Jednoznačne možno však potvrdiť, že zmiešané obyvateľstvo rano-arpádovského osídlenia si dalo po roku 1260 postaviť kostol na mieste neskôr označovanom ako Villa Óvár (Starý zámok). Neskôr, po dlhé stáročia, stáli v tejto časti mesta vedľa seba dva kostoly, jeden väčší a jeden menší (menším bola pravdepodobne kaplnka sv.
Po tureckých nájazdoch v 17. storočí bol kostol vyrabovaný a poškodený. Opravili a obnovili ho nemeckí remeselníci a obchodníci, ktorí sa usadili v meste. Kostol dostal nové patrocínium svätého Gottharda. Napriek poškodeniu kostol až do svojej rekonštrukcie slúžil miestnemu katolíckemu obyvateľstvu. Samotná rekonštrukcia sa začala v roku 1660. Krátko nato kostol vyhorel, kedy ho podpálili Turci ustupujúci z prehranej bitky o Viedeň. Obidve veže vtedajšieho dvojvežového kostola boli zničené. Z ich ruín postavili jednu vežu s hodinami a zvonom. Remeselníci prestavali svätyňu, pôvodne štvorcovú, začali s opravou interiéru za nemalých darov od vedúcich osobností mesta a od cirkevných hodnostárov. Začiatkom 20. storočia bolo v kostole zavedené elektrické osvetlenie.
V roku 1959 boli opravené stropné maľby, boli pozlátené drevené oltárne prvky, v roku 1978 bol interiér obložený kameňom a v roku 1994 sa začal väčší reštaurátorský proces, v ktorom zohral významnú úlohu farár Gyula Szőke, kanonik z Győru. Záverečnú fázu rekonštrukcie už dokončil farár József Nagy, počas ktorej kostol dostal nový mramorový oltár a kazateľnicu.
Od roku 1688 mal kostol iba jednu vežu, do ktorej viackrát zasiahol blesk a zakaždým ju museli prestavať. Vežovú prilbicu zo 70. rokov 18. storočia, ktorú vidíme na obrázku namaľovanom nad vchodovými dverami, zreštauroval do súčasnej podoby v roku 1820 miestny majster Ferenc Eckhardt. V roku 1916 vežu vyhlásili za pamiatku.
Zvony
Vo veži bolo v priebehu rokov osadených rôzny počet zvonov. Mestská samospráva rozhodla v roku 1841, keď jeden zo zvonov praskol, že dajú odliať štyri nové zvony namiesto predchádzajúcich troch. Zvony vyrobila zvonolejáreň Mandl v Győri. Vysvätené boli v roku 1842 biskupom Jánosom Stankovitsom. Tieto zvony sa zapísali aj do histórie mesta. Magyaróvárske zvony sa napriek všetkým zákazom rozozvučali pri príležitosti pohrebu Lajosa Kossutha v Budapešti. Údajne sa jednalo o „žartík“ študentov Ekonomickej akadémie v Magyaróvári. Nové zvony boli dodané v roku 1913. Po čase sa na nich začali objavovať výrobné chyby. Preto sa dva roky po prvej svetovej vojne uskutočnila zbierka na financovanie nových zvonov. Vtedajší farár Vince Németh povedal veriacim o pomalom procese realizácie zbierky: „Budeme dovtedy zbierať, kým nebudeme mať zvony!“. V roku 1923 boli vyrobené a dodané nové zvony zo slávnej budapeštianskej dielne Slezák a pred kostol ich dopravili štyri biele konské povozy. Posvätenie zvonov vykonal 28.
Chrámový zbor
Kostol bol postavený s priestranným chórom. Ten v súčasnosti využíva miestny chrámový zbor. Chrámový zbor má dlhú históriou. V predchádzajúcich desaťročiach mal kostol nielen vlastný zbor, ale aj orchester, o čom svedčia anjeli držiaci hudobné nástroje na zdobenej rímse chóru. O chrámovom zbore vieme zaručene od roku 1717, keď bol kantorom Pál Aranyossy. Podľa novinového článku z roku 1914 sa v marci na sviatok Bohorodičky slúžila hudobná omša a potom v roku 1929 na deň kráľa svätého Štefana spieval na slávnostnej svätej omši novovzniknutý cirkevný zbor. Súčasný nový cirkevný zbor je pomenovaný po sv.
Organ
Prvý organ farského kostola bol vyrobený v roku 1768 vo Viedni. Vďaka svojej zdobenej organovej skrini je od roku 1916 chránenou pamiatkou. Organ bol renovovaný v roku 1915.
Architektúra a interiér
Rekonštrukcia stredovekého románsko-gotického kostola, zničeného v tureckých časoch, bola vykonaná práve počas významnej etapy uhorského baroka. Neznámy projektant kostola vychádzal z (jezuitského) Universitätskirche vo Viedni, ktorý bol postavený podľa vzoru kostola Il Gesú v Ríme. Najzdobnejšou časťou svätyne a celého kostola je typický barokový hlavný oltár a priľahlé priestory. Korintské stĺpy imitujúce červený mramor s uzáverom imitujúcim formu lutny a skupiny zlatých súsoší tvoria oltárnu skladbu, ktorá je svojou pohyblivosťou skutočným trojposchodovým javiskom. Na spodnej úrovni sa nachádza zdobená sakristia s pozláteným reliéfnym tabernákulom zobrazujúcim Abrahámovu obetu.
V strednej časti je socha Preblahoslavenej Panny Márie, Kráľovnej sveta, patrónky kostola. Ide o mimoriadne cennú sochu. Jej vek však nie je známy. Vedľa nej v dolnom rade sôch zľava doprava najprv vidieť sv. Leopolda, zakladateľa kláštora cisterciánskeho rádu, ochrancu chudobných. Jeho črtou je model malého kostolíka, ktorý drží v ruke. Za ním nasleduje svätý Dominik s knihou v ruke, ktorá naznačuje šírenie ružencových spoločností. Vpravo je socha sv. Kataríny Sienskej, ktorá má na hlave tŕňový veniec (symbolizujúci jej utrpenie). Vpravo je socha svätého Floriána, utopeného rímskeho kapitána, mučeníka. Na vzhľade jeho charakteristických čŕt je odrazená história mesta, keďže Óvár bol v stredoveku často zničený požiarmi a inými katastrofami.
V lutnovej hornej časti oltára postavy sv. Petra a sv. Pavla po oboch stranách ohraničujú sochu druhého patróna kostola, staro-bavorského svätca sv. Gottharda. Ruky má otvorené na objatie. Drevenú kazateľnicu imitujúcu mramor zdobia pozlátené sochy a reliéfy. Na oboch stranách sú sochy svätého Lukáša a Marka Evanjelistov. Vidieť tam aj reliéf zobrazujúci prejav sv. Jána Krstiteľa na brehu rieky Jordán a taktiež reliéf spútaného evanjelistu sv. Matúša. Na zadnej stene je reliéf Dobrého pastiera. Aj maľby na bočnej stene svätyne potvrdzujú štatút patróna svätého Gottharda.
Bočné oltáre
Z piatich bočných oltárov kostola sú po dva na ľavej a pravej strane lode a jeden sa nachádza pod chórom. Všetky majú rovnaké prvky. Tematika sa rozprestiera rovnomerne na celý oltár a oblúkovú klenbu, ktorá ho uzatvára. Témou prvého oltára vľavo je svätý Štefan, ktorý odporúča Uhorsko do ochrany Panny Márie, ktorá sa na oltárnom obraze objavuje kráľovi obklopenému šľachticmi a veľkňazmi. Postavu Panny Márie si pri jeho smrti všimne len kráľ svätý Štefan, ostatné postavy sa pozerajú mimo obraz. Vedľa kazateľnice stojí oltár Nanebovzatia Panny Márie. Na jeho maľbe armáda anjelov sprevádza Máriu do neba, zatiaľ čo ju apoštoli hľadajú pri hrobe. Koruna namaľovaná na vrchole oltára odkazuje na štatút Kráľovnej Márie a jej panenstvo symbolizuje biela ľalia pri ženskej postave v klenbe. V popredí oltára na východnej strane kostola stojí krstiteľnica, na vrchole jej kupoly stoja Ježiš a sv.
Tretí bočný oltár bol zasvätený ku cti Svätého kríža. Na oltárnom obraze môžeme vidieť realisticky znázorneného Ježiša visiaceho na kríži, pričom lebky roztrúsené po zemi pod ním odkazujú na Horu lebiek. Symbol namaľovaný na klenbe zobrazuje Arma Christi, obeť premožiteľa smrti: anjel odbíja korunu z diablovej hlavy krížom. Na oltári je aj veľmi zvláštny symbol Krista (symbol zmŕtvychvstania): vyrezávaná rodina pelikánov. Tú možno kedysi darovali kostolu pastieri z miestneho panstva. Témou štvrtého bočného oltára je uctievanie troch kráľov. Na nástennej maľbe stoja uctievajúci králi/astronómovia pred Svätou rodinou. Piaty bočný oltár nachádzajúci sa pod chórom je zasvätený sv.
Pri vstupe do interiéru kostola hneď nájdeme zaujímavosť, nad vchodom je vidieť na jednofarebnej nástennej maľbe dôležitý historický moment. Barokový efekt cítiť na nástropnej maľbe svätyne (typický efekt pre štýl bratislavského výtvarníka Antona Schelmayera). Dieťa - Ježiš sediaci v Máriinej ruke podáva tri ružence svätému Dominikovi, ktorý pred nimi kľačí. Mierne pokrútené telo svätca naznačuje hlbokú pokoru. Okrem charakteristického odevu jeho rádu, je na obrázku vidieť ďalší dôležitý symbol - bieleho psa. Vychádza to sčasti zo slovnej hry (Dominicanis - pes Pána) a sčasti z legendy, že Dominikova mama pred jeho narodením snívala že porodí psíka s pochodňou v ústach, aby žiaril na celý svet. Predpokladaný dôvod umiestnenia ruženca do stredu je ten, že podľa legendy Dominika zasvätila do tajomstiev ruženca samotná Panna Mária. Medzi postavami stojacimi pod nimi vyniká Európa s korunou, ktorá symbolizuje víťazné ťaženie nad pohanstvom. Hlavnou témou ďalšej nástropnej maľby sú výjavy zo života Saula - apoštola Pavla.
Vitráže kostola boli vyrobené po roku 1900 s využitím darov od obyvateľov Óváru. Vitráže na pravej strane zobrazujú svätú Julianu, svätého Františka z Assisi a svätú Izabelu a svätého Jozefa. V prvom okne vľavo vedľa postavy sv. Michala vidieť obraz Panny Márie s názvom Patrónka Maďarov. Štvrtý pár okien zobrazuje postavy starého patróna mesta sv. Jána Nepomuckého a sv. Socha sv.
Krypta
Pod Óvárskym farským kostolom z roku 1668 bola postavená nezvyčajne veľká krypta / podzemie s rozlohou 160 m2. Krypta bola určená na pohrebné účely. Roky tu pochovávali farníkov a občanov mesta. Kryptu ponúklo mesto v roku 1932 ako pohrebisko pre rodinu Habsburgovcov. O dva roky neskôr sa arcivojvoda Albrecht pustil do stavby rodinnej hrobky, ktorá bola napokon vysvätená 30. mája 1936 a o rok neskôr v krypte pochovali arcivojvodu Fridricha. Pri prestavbe krypty vznikol oproti farskej budove nový vstup do krypty, plný neobarokovej výzdoby. Interiéry zdobia sadrové rozety, tri stánky majú sochárske prvky. Nádherne vyrezávaný mramorový oltár. Na dvoch protiľahlých koncoch priestoru sú bohato vyrezávané neobarokové posmrtné emblémy šľachtického páru z bieleho mramoru.
O kryptu, značne zničenú v období od konca 2. svetovej vojny do začiatku 90. rokov, sa postaral Ochranný spolok mesta Mosonmagyaróvár. Na oltári podzemia kostola sa od 30. rokoch 20. storočia nachádzali ostatky sv. Tomáša Becketa a biskupa sv. Vojtecha.
Relikvie
Vo farskom kostole sa nachádzajú aj relikvie (telesné pozostatky) biskupa svätého Gottharda. Tieto pochádzajú z kostola sesterského mesta Hildesheim v Nemecku. Ostatky ďalších dvoch ranokresťanských svätcov sa dostali do majetku farnosti v 18. storočí. V roku 1776 ich pápež Pius VI. daroval arcivojvodkyni Márii Kristíne a jej manželovi, princovi Albertovi Kazimírovi Saskému. Podľa listiny napísanej na originálnej ovčej koži boli telesné pozostatky odovzdané 30. marca 1776. Tieto boli vykopané v rímskych katakombách a boli umiestnené v dvoch sklenených rakvách na bočných oltároch kostola. Jedná sa o telá ranokresťanských mučeníkov, svätej Kristíny a svätého Augustína.
3D model
Vďaka moderným technológiám je možné Chrám svätého evanjelistu Lukáša preskúmať aj prostredníctvom 3D modelu. Tento model umožňuje detailné prezretie architektúry, interiéru a umeleckých prvkov kostola z pohodlia domova. 3D model je cenným nástrojom pre študentov, výskumníkov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu a umenie.
Zdroje:
- Bedy Vince dr.: A győri székeskáptalan története. Győregyházmegye múltjából III. sz.
- Bél Mátyás: Az újabbkori Magyarország földrajzi- történeti ismertetése. Moson vármegye.
- Pintér Gyula: A magyaróvári plébániatemplom múltjai, értékei és ereklyéi.
- Thullner István: A római katolikus egyház Magyaróváron.