Kostol svätého Ondreja je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou na Slovensku. V nasledujúcom texte preskúmame jeho vývoj od stredovekého pôvodu až po súčasnosť.
História Kostola svätého Ondreja
Prvá zmienka o kostole sv. Ondreja Apoštola pochádza z roku 1334. Kostol postavili v dominantnej polohe niekedy v priebehu 15. storočia. Podľa farskej kroniky kostol v roku 1503 už stál. Už len vyvýšená poloha, orientácia stavby a dva portály svedčia o stredovekom pôvode Kostola sv. Ondreja v obci Brusno.
Kostol mal podobu jednoloďovej orientovanej stavby s presbytériom neznámej podoby (zrejme polygonálneho pôdorysu) a severnou sakristiou. Kostol však vyhorel a na jeho mieste bol postavený súčasný kostol v druhej polovici 16. storočia.
Architektonický Vývoj a Prestavby
Barokovými úpravami prešiel kostol v rokoch 1744 a 1766, kedy bol rozšírený a novo zaklenutý. V roku 1712 bol kostol rozšírený o polkruhové presbytérium a dve kaplnky. Viaceré opravy sa udiali aj v priebehu 19. storočia. Začiatkom 20. storočia získal chrám viacero súčastí vnútorného zariadenia (napr. hlavný oltár, kazateľnicu).
Status národnej kultúrnej pamiatky získal objekt v roku 1963. V nadväznosti sa udiala oprava v roku 1969, následne aj v rokoch 1991 - 1993. Práce na kostole sa realizovali aj v rokoch 2000, 2002 a 2005.
Interiér Kostola
Interiér kostola je plný vzácnych vecí. Príkladom môže byť freskovitá maľba sv. Ondreja, neskorobarokový hlavný oltár z 50. rokov 18. storočia s plastikami svätcov, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho z roku 1752, v ktorom nadstavci sa nachádza obraz Sedembolestnej Panny Márie a po bokoch plastiky sv. Jána evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa.
Ďalší bočný oltár Panny Márie je približne rovnako riešený ako predošlý. V jeho nadstavci je obraz sv. Anny a po bokoch plastiky sv. Ondreja a Pavla. Môžeme tam nájsť aj ďalšie vzácne diela: rokokové oltáre sv. Spasiteľa pochádzajúci z 18. storočia alebo sv. Jána Nepomuckého, kamenná rokoková krsteľnica a hlavný obraz sv. Ondreja Apoštola pochádzajúci z roku 1874.
Ďalšie Kostoly svätého Ondreja na Slovensku
Kostol svätého Ondreja sa nachádza aj v miestnej časti Ondrej. Ide o ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. Charakter chrámu je sieňový s polkruhovým uzáverom, zaklenutý pruskou klenbou, v uzávere konchou. Fasády sú hladké a veža je prestavaná, krytá stanovou strechou.
Z gotickej stavby sa zachovala len dispozícia bez presbytéria a lomený portál. Hlavný oltár je barokový z 2. polovice 18. storočia. Uprostred oltárnej architektúry sa nachádza novší obraz svätého Ondreja od J. Czauczika z roku 1840. Po stranách sú sochy svätej Barbory a svätej Kataríny Alexandrijskej, svätých Petra a Pavla, apoštolov.
Kostol obsahuje aj dva bočné oltáre, klasicistické paralely z roku 1840. Na ľavom oltári je obraz Panny Márie od J. Czauczika z roku 1840. Krstiteľnica je gotická a pochádza zo 14. storočia. Spovednica z konca 18. storočia je neskorobaroková. Vo výbave kostola je rokoková monštrancia s rokajovou ornamentikou z konca 18. storočia. V kostole sú aj dva historické krucifixy, ľudové drevorezby z 18. a 19. storočia a Madona, ľudová drevorezba z 19. storočia.
Kostol sv. Ondreja Apoštola je významnou kultúrno-historickou pamiatkou. Kostol svätého Ondreja sa nachádza v obci Vysoká pri Morave a má veľký kultúrno - historický význam. Pôvodne bol postavený v roku 1669 v barokovom štýle. Neskôr, v rokoch 1890-1892 bol prestavaný a rozšírený v historickom neorománskom duchu.
Je to dvojloďová stavba, ktorej bočná loď je zakončená valenou lunetovou klenbou. Pôvodne to bola hlavná loď kostola. Hlavný priestor novej lode má rovný strop. Fasáda je historizujúca s neorománskymi prvkami a veža je zakončená vysokou ihlanovou strechou. Interiér kostola je z čias jeho prestavby. Z pôvodného barokového kostola sa zachovali plastiky sv. Petra a sv. Pavla, ktoré sú umiestnené vo vstupnej časti kostola. Pochádzajú z roku 1695. Na fasáde kostola sú umiestnené kópie týchto plastík zo syntetického kameňa. Priestor ohrady kostola vymedzoval do roku 1832 pôvodný cintorín obce. Nachádza sa tu votívny stĺp z roku 1758 a votívny kríž z roku 1884. Pod krížom je situovaná pieta z roku 1832 so súsoším sv. Trojice z roku 1884. Postavená bola na pamäť cholery v roku 1831. Pieta bola v roku 1994 opravená.
Bazilika sv. Ondreja v Komárne
Dominanta mesta Komárno - farský Kostol sv. Ondreja bol 22. apríla 2018 povýšený na baziliku menšiu (Basilica minor). Dvojvežová Bazilika sv. Ondreja je najvýraznejšou stavbou Komárna. Má vynikajúcu akustiku a jedinečný organ v regióne z roku 1864. Ten pochádza z dielne majstra Carla Friedricha, vďaka čomu sa v bazilike organizujú hudobné a spevácke koncerty. Hlavný oltár vyhotovil viedenský majster Karl Petrus v rokoch 1855 - 1860. Oltárny obraz z roku 1865 znázorňuje svätého Ondreja. Pod kostolom je veľká krypta s asi 500 hrobovými miestami. Opravy v bazilike pokračujú a teraz prebieha reštaurovanie bočných kaplniek na pravej strane baziliky.
Základný kameň prvého kostola v Komárne bol položený za vlády kniežaťa Gejzu v 10. storočí. Prvý kostol na tomto mieste dali postaviť jezuiti v rokoch 1674 - 1677. Na veži, ktorá bola zároveň aj strážnou vežou, stála dvojmetrová železná socha sv. Ondreja. Okolo kostola bol cintorín. Na začiatku 18. storočia, keď bolo mesto v rozkvete, bolo podľa počtu obyvateľov štvrtým najväčším mestom v Uhorsku. Preto mestská rada rozhodla, že dá vybudovať nový, väčší kostol. V roku 1719 začali s projektovými prácami a v rokoch 1723 - 1934 výstavbu kostola dokončili. Časť kostola sa však v roku 1738, v dôsledku nekvalitnej výstavby zrútila.
Základný kameň nového kostola znovu položili jezuiti v roku 1748 a stavba bola dokončená v roku 1756. Barokové fresky v ňom vytvoril Franz Anton Maulbertsch. Počas silného zemetrasenia 28. júna 1763 bol kostol zničený. Následne bol v rokoch 1768 - 1771 obnovený a interiér vyzdobil freskami viedenský umelec Johann Lucas Kracker. Pokojné časy však netrvali dlho. V roku 1783 zasiahlo Komárno ďalšie zemetrasenie. Odvtedy na žiadosť obyvateľov mesta vyzváňa chrámový zvon každý deň o 15:00 na uzmierenie nebies.
Ďalšou ranou pre kostol bol veľký požiar, ktorý 17. septembra 1848 zničil dve tretiny mesta. Kostol sv. Ondreja horel tri dni. Sedem zvonov vo veži sa pritom roztavilo a odlomilo. Vďaka verejným darom bol kostol obnovený a 28. októbra 1860 znovu konsekrovaný. V roku 1896 podľa plánov Nándora Mikosa dostavali veže. Počas druhej svetovej vojny bol chrám znovu poškodený, hlavne jeho veže a okná. Po jej skončení bol opäť obnovený. Interiér kostola bol vymaľovaný v roku 1975. V rokoch 1990 - 1992 dostal kostol nový klobúk - strechu.
Obnova exteriéru prebehla pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Nitra v rokoch 2008 až 2018, kedy získala dnešnú nádhernú bielu farbu. Práce sa začali reštaurátorskou obnovou sochárskej výzdoby hlavného priečelia, ktorá trvala štyri roky. Nasledovala postupná reštaurátorská a stavebná obnova všetkých štyroch fasád pod vedením akademického sochára Ondreja Csütörtökiho a neskôr Juraja Puškára. Obnovu od začiatku finančne podporovalo Ministerstvo kultúry SR cez grantový projekt Obnovme si svoj dom, Trnavská arcidiecéza a aj vláda Maďarskej republiky poskytla značné finančné prostriedky k obnove tohoto sakrálneho objektu.
V roku 2018 získala farnosť z Ríma relikviu sv.
V Komárne vlani uzavrelo manželstvo 153 párov
Kostol svätého Ondreja v Hôrke
Už od poslednej štvrtiny 13. storočia stojí v Ondreji, časti obce Hôrka ranogotický Kostol sv. Ondreja. Kostol postavili na miernej vyvýšenine v obci po roku 1280 na základe povolenia od ostrihomského arcibiskupa Vladimíra, ktoré si vyžiadala skupina predstaviteľov nižšej šľachty. Do tej doby boli odkázaní na dochádzanie do Kostola sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku. Nový chrám sa stal jeho fíliou a v krátkej dobe dal aj nové meno celej dedine.
Vzhľadom na slabšiu ekonomickú silu miestnej kopijníckej šľachty nový kostol vznikol zrejme svojpomocne a bez účasti majstrov zo stavebnej huty pri cistercitskom kláštore v Spišskom Štiavniku. V období reformácie rešiel na dlhšiu dobu chrám do rúk evanjelikov a katolíkom sa vrátil až koncom 17. storočia. V tejto dobe sa spomína ako stavba s dreveným stropom v lodi a murovanou klenbou v presbytériu. Súčasťou vybavenia boli okrem povodnej kamennej krstiteľnice aj tri podľa všetkého gotické oltáre. Vo vizitácii z roku 1732 sa jedinýkrát pri kostole spomína Kaplnka sv.
V prvej tretine 19. storočia sa stav objektu výrazne zhoršil, čo viedlo veriacich k rozhodnutiu pristúpiť k rozsiahlej oprave. Tá sa uskutočnila v roku 1827, pričom došlo k zbúraniu pôvodného presbytéria a jeho nahradeniu väčšou svätyňou s polkruhovým pôdorysom. Z gotickej stavby sa zachovala spodná časť veže a zrejme aj väčšia časť múrov lode. Tá bola novo zaklenutá murovanou klenbou. Priestor kostola rozšírili aj bočné prístavby, miesto pre Boží hrob a tiež tribúna v západnej časti lode.
V súčasnosti chrám slúži ako farský kostol miestnej farnosti. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby veže a lode zachovala predovšetkým kamenná románskogotická krstiteľnica, ktorá pôvodne umiestnená pri stene či pilieri. Táto krstiteľnica je navyše nezvyčajná, keďže pochádza z čias, kedy kostol bol filiálkou Spišského Štvrtku a filiálky nemávali právo krstiť.