História a krása Baziliky svätého Petra: Od hrobu apoštola po architektonický skvost

Výročie posviacky bazilík sv. Petra a sv. Pavla sa slávi 18. novembra.

Umiestnenie jednej z najznámejších cirkevných stavieb kresťanského sveta je úzko späté s miestom posledného odpočinku apoštola Petra.

Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste. Vatikánsky vŕšok sa vtedy nachádzal za hradbami mesta.

Píše sa rok 64 a Rím sa zmieta v plameňoch rozsiahleho požiaru, ktorý zničil takmer tri štvrtiny mesta. Z jeho založenia sú obvinení kresťania, a tak cisár Nero začína jednu z najrozsiahlejších razií proti vyznávačom tejto viery. Mnohí z nich, v obavách pred istou smrťou na popravisku, hľadajú spásu v úteku a masovo opúšťajú mesto. Medzi nimi je aj apoštol Peter, najvernejší a najobľúbenejší z Kristových učeníkov.

Podľa legendy sa mu však počas cesty na Via Appia zázračne zjaví Ježiš a v odpovedi na otázku “Domine, quo vadis?” ho podnieti k návratu späť do Ríma, aby tu podstúpil mučenícku smrť. Nedlho na to je Peter ukrižovaný na úpätí vatikánskeho pahorku v miestach, kde sa dnes rozprestiera známe námestie sv. Petra. Zmučené telo ešte tú noc pochovali Petrovi nasledovníci pri stene, neďaleko popraviska.

Hrob sv. Petra sa nachádza pod hlavným oltárom. Pravosť miesta jeho posledného odpočinku však bola po mnohé storočia spochybňovaná. Preto je až prekvapujúce, že archeologické práce tu začali iba v 30. rokoch minulého storočia. Nález starého rímskeho pohrebiska a kostrových pozostatkov v oddelenom hrobe, ktorého poloha aj popis sa s rozprávaním zhodovali, však pôvodnú verziu aspoň čiastočne potvrdili.

Na rozkaz cisára Konštantína Veľkého vystavali v roku 324 nad hrobom sv. Petra veľký chrám. O necelé tri storočia po Petrovom ukrižovaní vyrástla z príkazu pápeža Silvestra I. Konštantína Veľkého v miestach jeho hrobu bazilika. Pôvodná päťloďová stavba sa čoskoro stala nielen dôležitým pútnickým miestom kresťanov, ale pod jej strechou sa konali aj všetky významné cirkevné ceremónie.

Avšak ani tejto majestátnej a bohato zdobenej stavbe sa nevyhol zub času, a tak z nej v 15. storočí ostávajú už len obyčajné ruiny. Až pápež Július II. našiel odvahu a aj napriek veľkým protestom veriacich sa rozhodol zvyšky starej baziliky zvrhnúť. Na mieste pôvodnej baziliky nechal postaviť úplne novú katedrálu, ktorá dominuje námestiu sv.

V polovici 15. storočia hrozilo, že táto prvá bazilika sa zrúti, a tak sa pápež Mikuláš V. rozhodol odstrániť ju a na jej mieste postaviť novú. Stavbu začal stavať Bernardo Rosselino v roku 1452. Po smrti sa práce zastavili. Pokračovali až v roku 1506. Vtedy pápež Július II. požehnal základný kameň baziliky, ktorú projektoval Bramante. Chrám mal mať tvar rovnoramenného gréckeho kríža.

Stavba bola začatá v roku 1506 a pretiahla sa na dlhých 120 rokov. Podieľali sa na nej najvyznamnejší umelci svojej doby, medzi nimi aj Raphael, B. Peruzzi, Antonio da Sangallo či Michelangelo. A tak nie je divu, že katedrála sv. Petra je dodnes pýchou Vatikánu.

Po smrti Bramanteho sa stavby ujal Rafael. Ten chcel pozmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža (s dlhším dolným ramenom). Následne po ňom sa Michelangelo vrátil k podobe gréckeho kríža. Pri projekte kupoly sa inšpiroval florentskou Bruneleschiho kupolou. Pod Michelangelovým vedením stavba rýchlo napredovala. Po jeho smrti (1564) kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana, ktorí sa však od pôvodných nákresov odchýlili.

Pápež Pavol V., ktorého meno je vytesané na fasáde baziliky, sa vrátil k tvaru latinského kríža.

Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu. Novú baziliku vysvätil pápež Urban VIII. v roku 1626.

Bazilika sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Chrám svätého Petra si dlhé storočia udržal svetový primát ako najväčší na svete. V roku 1990 ho však predbehla Bazilika Panny Márie, ktorú v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny vysvätil Ján Pavol II.

Stavali ho sto rokov. Jeho dĺžka je 187 metrov (s portikom 211,5 m), šírka 137 metrov, kupola sa týči do výšky 119 metrov. Celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m2. Rozmery boli veľkolepé. Kupola chrámu má 136 metrov, tridsať oltárov a zmestí sa sem 60-tisíc ľudí.

Celú baziliku zdobia veľkolepé mozaiky, napríklad Raffaelovo Premenenie, Marattov Krst Ježiša či Giottova Malá loď. Milióny mozaikových dlaždíc sú privezené z rôznych kútov sveta: červené z Portugalska, modré z Grécka, žlté zo Sieny. Bazilika má 11 kaplniek a 45 oltárov.

V chráme sa nachádza 44 oltárov, v podzemí je ich ďalších 11, v sakristii 3. Ďalej je tam 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch; 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových. Mnoho pozostatkov mučeníkov, pápežov a svätých sa nachádza sčasti v samotnom chráme a sčasti v kryptách.

Pred chrámom sa nachádza nádherná a mohutná Berniniho kolonáda. Pozostáva z 284 stĺpov v štyroch radoch a dvoch polkruhoch. Na vrchu sa nachádza 164 sôch. Pri bazilike sa nachádza jedno z najkrajších námestí sveta, ktoré dostavali v roku 1667. Impozantná kolonáda s 285 dórskymi stĺpmi pôsobí majestátne. Barokové námestie je postavené v tvare elipsy a zdobí ju stoštyridsať sôch svätcov.

Ešte než vstúpime dovnútra chrámu, uchváti nás pohľad na monumentálne priečelie, v ktorého hornej časti sú umiestnené šesťmetrové sochy svätcov. Priamo nad hlavným vchodom bola tiež situovaná loggia, z ktorej dodnes udeľuje pápež pri významných kresťanských sviatkoch požehnanie celému mestu a svetu.

Kostoly a chrámy sú orientované podľa svetových strán. Oltár zvyčajne smeruje na východ, Chrám svätého Petra je obrátený na západ.

Piliere sú umiestnené diagonálne, v strede pod kupolou vyniká bronzom pozlátený svetostánok s bohato vyzdobeným baldachýnom. Ide o prvý prejav vrcholného rímskeho baroka. Nad stredným vchodom je balkón, z ktorého pápež cez Veľkú noc a Vianoce udeľuje požehnanie mestu a svetu urbi et orbi.

Pod Bazilikou svätého Petra je v pápežských hrobkách pochovaných 91 pápežov. Nachádzajú sa tam aj hrobky mnohých kráľovských a šľachtických rodov, ktoré majú spoločné pohrebisko. Boli tam pochovaní pápeži ako svätý Lev I., svätý Pius X. aj Benedikt XVI.

Bazilika sa nachádza na Ager Vaticanus, ktorý sa rozprestieral na ploche takmer 12 štvorcových kilometrov. Bolo to opustené pole zamorené hadmi, ktoré časom začali osídľovať Etruskovia. Tí tam založili osadu s názvom Vaticum, od ktorej sa pravdepodobne odvodzuje názov oblasti. Etruský boh Vaticanus alebo Vagitano získal meno podľa umenia veštiť - vaticinium.

Keď zostúpime do podzemia baziliky, v podzemných chodbách objavíme stáročia histórie. Bazilika bola postavená na mieste, kde bol umučený apoštol Peter - v Nerónovom cirkuse. V blízkosti sa nachádzal malý cintorín (nekropola), kde bol postavený prvý malý kostolík. Neskôr, s náboženskou slobodou, ktorú kresťanom udelil cisár Konštantín, bola postavená takzvaná konštantínopolská bazilika.

Začiatok stavby súčasnej baziliky je datovaný 18. apríla 1506, keď bol za pontifikátu Júliusa II. položený základný kameň novej stavby. Bazilika je dlhá 193 metrov a vysoká 44,5 metra. Zaberá plochu 2,3 hektára. Aby sme si uvedomili jej rozmery, môžeme pri pohybe pozdĺž lode počítať zlaté hviezdy vsadené do mramoru. Je široká 114,69 metra a vysoká 45,44 metra.

Navrhol ju Carlo Maderno v rokoch 1607 až 1614 a je členená obrovskými stĺpmi, ktoré rámujú vchody a Loggiu delle Benedizioni (balkón požehnaní), miesto, odkiaľ sa veriacim oznamuje voľba nového pápeža. Malebnosť podčiarkuje prísna symetria a vrchné zakončenie s monumentálnymi sochami Ježiša Krista a jedenástich apoštolov (bez sv. Mateja).

Bazilika má 11 kaplniek a 45 oltárov. Najnavštevovanejší je oltár, ktorý používa len pápež, zdobený Berniniho majestátnym baldachýnom. Ďalej Kaplnka svätého Šebastiána, kde je pochovaný svätý Ján Pavol II., oltár svätého Hieronyma, kde je pochovaný svätý Ján XXIII., a oltár par excellence - kaplnka Piety s veľkolepým Michelangelovým dielom, ktorý mal v čase jej vytvorenia len 24 rokov.

Podobne pôsobivý je ale aj interiér baziliky, ktorý zdobí celý rad vzácnych diel. Medzi nimi vyniká nezabudnuteľná Michelangelova Pieta. Pri pozornejšom pohľade si môžeme všimnúť na šerpe, zdobiacej Máriino poprsie, nápis “Toto zhotovil Michelangelo Buonarroti Florentský”. Pôvodne mala byť Pieta ozdobou hrobu francúzskeho kardinála Jeana de Billhera, na svoje dnešné miesto bola prenesená až o storočie neskôr. Počas presunu bola bohužiaľ čiastočne zničená. Oveľa väčšiu skazu však pre tento klenot svetového sochárstva predstavovala návšteva pomäteného jedinca, ktorý v roku 1973 sochu vážne poškodil sekerou.

Z dielne ďalšieho veľkého umelca, vo svojej dobe veľmi uznávaného Antonia Canovu, pochádza niekoľko zaujímavých diel. Medzi nimi aj pomník kráľovskej rodiny Stuartovcov, či pápeža Klementa XIII.

Ústredným bodom baziliky je pápežský oltár, stojaci nad údajným hrobom sv. Petra. Spoznáme ho podľa tridsať metrov vysokého bronzového baldachýnu, ktorá predstavuje majstrovskú prácu zo 17. storočia. Jej autorom je Bernini, umelec, s ktorého dielami sa v priestoroch baziliky stretneme asi najčastejšie. V apside za ním stojí trón sv. Petra, na ktorom sedával apoštol v čase svojho pobytu v Ríme.

Zázračná socha sv. Petra

„Zázračná“ socha sv. Táto socha z 13. storočia sa nachádzala už v stredovekej Bazilike sv. Petra a v súčasnosti je umiestnená na ľavej strane vedľa Berniniho baldachýnu. Považuje sa za zázračnú a milióny veriacich v priebehu rokov stáli v rade, aby sa dotkli alebo pobozkali svätcovu nohu a požiadali ho o nejakú „láskavosť“, až kým sa tak neošúchala, že na ňu bolo treba nasadiť topánku. Počas sviatku svätého Petra 29. júna je socha pokrytá pápežským rúchom, aby sa zdôraznilo hlboké spojenie medzi svätým Petrom a úradom pápeža Kristovej Cirkvi.

Za pozornosť však stojí aj socha sv. Petra na tróne, ktorú v 13. storočí vytvoril Arnolfo di Cambio.

Bazilika sv. Petra je štandardne otvorená celoročne. Vstupné sa platí len na kupolu, odkiaľ je nádherný výhľad na námestie. Ak sa vám nechce absolvovať 323 schodov pešo, môžete sa za príplatok nechať vyviezť výťahom.

Niekoľko zaujímavostí o Bazilike svätého Petra

• Bazilika stojí na mieste umučenia apoštola Petra.
• Stavba najznámejšej baziliky sveta trvala takmer 120 rokov.
• V chráme môžu státisíce návštevníkov, ktorí tam každoročne prichádzajú, obdivovať svetoznáme umelecké diela.
• Dominantou chrámu je aj bronzová socha svätého Petra z 13. storočia.

V chráme dnes platia prísne bezpečnostné opatrenia. Dovnútra sa dá dostať len po kontrole cez detektor kovov. Sochu Michelangelovej Piety ochraňuje sklená výplň potom, čo ju v roku 1972 sekerou poškodil jeden z návštevníkov.

Ohromí svojou veľkoleposťou a prepychom. Tiché zákutie či priestor na intímnu modlitbu sa tu nájdu už len ťažko. Chrámom sa premieľajú tisícky turistov, ktorí chcú uvidieť Michelangelovu Pietu a sochu svätého Petra s ošúchanou nohou. Traduje sa, že ak sa jej dotknete alebo ju pobozkáte, ešte raz sa do Ríma vrátite.

Na začiatku bola ambiciózna snaha postaviť najväčší kresťanský chrám na svete. Stavbu, ktorá by vzbudzovala rešpekt a zobrazovala veľkosť a moc cirkvi. Pre finančné ťažkosti, ambície pápežov a hašterivosť umelcov trvalo 120 rokov, kým stavbu dokončili. Baziliku svätého Petra postavili na mieste staršieho chrámu, ktorý vybudoval v 4. storočí silný podporovateľ kresťanstva, rímsky cisár Konštantín. Stál na mieste, kde podľa tradície po umučení pochovali svätého Petra, jedného z dvanástich apoštolov a najbližšieho spoločníka Ježiša Krista. V tom čase ešte nesídlil pápež vo Vatikáne, presťahoval sa sem až Symachus, ktorý si pri bazilike postavil sídlo. Starší chrám v 13. storočí prestavali do gotického štýlu, v období stredoveku však chátral. Uškodilo mu najmä obdobie schizmy, keď sa pápež presťahoval do juhofrancúzskeho Avignonu.

Stavby nového reprezentatívneho chrámu sa ujal Július II. Výbojný pápež a mecenáš umenia rozšíril v 15. storočí hranice Vatikánu tak, že sa rozkladali na väčšine územia stredného Talianska. Moc cirkvi chcel demonštrovať bazilikou, ktorá by vzbudzovala bázeň i rešpekt. Pôvodný projekt navrhol Donato Bramante, ktorý sa inšpiroval chrámom vo Florencii i antickým Pantheonom. Hlavná loď mala mať tvar gréckeho kríža s obrovskou kupolou a štyrmi menšími po bokoch. S vlastnou predstavou prišiel aj Michelangelo Buonaroti, v tom čase ako tridsaťročný umelec neuspel. Nepovedal však posledné slovo. O 40 rokov neskôr dokončil fresku Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke a prevzal aj dohľad nad stavbou baziliky. Rozhodol sa zmeniť pôvodný koncept a ponechal iba jednu hlavnú kupolu. Definoval základné rozmery, stavbu zjednodušil a zocelil. Po Michelangelovej smrti sa na stavbe vystriedalo niekoľko architektov, ktorí ďalej menili koncepty. Carlo Maderna rozšíril strednú loď, dokončil priečelie a fasádu v ranobarokovom štýle. Bernini zasa upravil vchod do baziliky a rozšíril plánované Námestie svätého Petra.

Keď si uvedomíme históriu stavby dnešnej Baziliky sv. Bazilika stojí na mieste umučenia apoštola Petra.

Medzi najzaujímavejšie kuriozity Baziliky svätého Petra určite patria jej optické ilúzie. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú kolonády na námestí. Bernini totiž umiestnil 284 stĺpov tak, aby perspektíva vytvárala rôzne efekty. Pri pohybe sa zdá, že sa približujú a vzďaľujú, pri státí na určitom mieste sa zasa všetky strácajú za jedným.

Vatikán je plný slávnych pamiatok, ale okrem tých najznámejších ako Bazilika sv. Petra a Sixtínska kaplnka existuje niekoľko zaujímavých miest, ktoré sú menej navštevované, no rovnako fascinujúce.

Medzi tie menej známe patria: Vatikánske záhrady, Vatikánske múzeum s menšími zbierkami, Záhrady Castel Gandolfo, Papal Gardens (Pápežské záhrady), Piazza San Damaso, Vatikanische Grotten (Vatikánske krypty), Basilica di San Sebastiano fuori le mura, Cappella di San Lorenzo a Vatikánska farmácia.

Tieto menej známe miesta vo Vatikáne ponúkajú jedinečné zážitky, ktoré sú menej preplnené turistami, no rovnako fascinujúce a historicky bohaté. Ak plánujete návštevu, určite zvážte zahrnutie niektorých z týchto skrytých pokladov do svojho itinerára.

Kupola je architektonický prvok, ktorý dokáže aj po stáročiach uchvátiť. Dotvárajú panorámy miest, v mnohých prípadoch sú aj určitým kultúrnym symbolom a v súčasnosti predstavujú veľké lákadlo pre mnohých turistov.

Prakticky neprehliadnuteľná kupola Baziliky sv. Petra je miestom, ktoré každoročne priláka milióny turistov. Táto impozantná kupola patrí bezpochyby medzi najväčšie na svete, je postavená na štyroch päťhranných pilieroch a preklenuje stredovú časť chrámu s hrobom sv. Petra.

Nádherné maľby majstrov v kupole baziliky osvetľuje prenikajúce svetlo cez šestnásť veľkých okien. Umelecké diela zobrazujú pápežov pochovaných v chráme, obrazy panny Márie, Ježiša, sv. Jozefa a ďalších apoštolov. Katedra s. Katedra sv. Petra je z pozláteného bronzu. Umelecké dielo pochádza tiež od Berniniho. V nikách pilierov sú umiestnené sochy: sv. Longinus od Berniniho, sv. Helena cisárovná od Andrea Bolgio, sv. Veronika od Francesca Mochiho a sv. Andrej od Francoisa Duguesnoya.

Veľkým zážitkom bolo aj vystúpenie na strechu Baziliky sv. Petra s milovníkmi umenia a histórie z rôznych kútov sveta, ktorá poskytuje prekrásne výhľady nielen do vatikánskych záhrad, ale aj do širokého okolia. Pohľad na námestie sv. Posledné chvíle vo Vatikáne a spomienka na neopakovateľné zážitky na poznávací zájazd v Taliansku po trinástich rokoch s našim sprievodcom Dr. Miroslavom Kováčom, z Florencie, Ríma, Vatikánu a letoviska Torvaianica na pobreží Tyrhénskeho mora.

tags: #chram #svateho #petra #kupola