Belehrad, mesto s bohatou a búrlivou históriou, sa dnes hrdo týči ako hlavné mesto Srbska. Kedysi sa hrdilo titulom hlavného mesta celej „Juhošky“. Za toto privilégium zaplatilo ako jedno z posledných miest bombovými útokmi ešte začiatkom dvadsiateho storočia. Dnes je z mesta na Dunaji a Sáve moderné mesto, ktoré opäť vstáva z popola, ako hlavné mesto Srbska. Po štyroch pádoch by sa konečne aj patrilo. Poďte sa pozrieť, ako do krásy rastie mesto, kde sa po ťažkej minulosti žije podľa hesla carpe diem.
Jednou z najvýraznejších dominant mesta je Chrám svätého Sávu, impozantná pamiatka a jeden z najúžasnejších chrámov na celom Balkáne. Kostol sv. Sávu, pripomínajúci Hagiu Sofiu z Istanbulu, ktorá ho pri výstavbe inšpirovala, sa nachádza v samom centre mesta Belehrad - na náhornej plošine Vračar. Symbol hlavného mesta Srbska je bezpochyby jednou z najúžasnejších stavieb na celom Balkáne.
Chrám svätého Sávu v Belehrade
Strategické umiestnenie mesta malo za následok, že ho chceli ovládať mocnosti zo všetkých strán. V novodobých dejinách bol Belehrad hlavným mestom bývalej Juhoslávie. Boje tu prebiehali aj v minulom storočí. Okrem prvej a druhej svetovej vojny sa tu bojovalo aj počas 90. rokov 20. storočia, kedy boli na krajinu pre jej niekdajší režim uvalené medzinárodné sankcie. Belehrad sa však pozviechal.
Belehrad je jediným sídlom v krajine, presahujúce milión obyvateľov. Využíva hrdo svoje právo najväčšieho a slúži ako politické, hospodárske ale aj kultúrne centrum krajiny. A to musíme pripomenúť, že najväčšiu časť stavieb, ktoré máte možnosť obdivovať, je pomerne mladých, nakoľko z pred sedemnásteho storočia sa tu vďaka horlivej náture a bojovnej nálade príliš veľa pamätihodností nezachovalo.
V meste sa dá chodiť s bedekerom v ruke, so sprievodcom po boku a dobre sa vychutnáva aj nenáročnou prechádzkou len tak, ako sa vraví rovno za nosom. Dominanty ako Kalemegdan z tretieho storočia pred našim letopočtom vydržali všetko a v centre mesta chrám svätého Sávu tak isto nesklame oko turistu.
Na každom kroku narazíte na historickú budovu a pokojne si vezmite na prechod mestom taxík. Ich ceny nie sú vôbec vysoké a stoja približne toľko, ako dva - tri deci vínka. Tento nápoj však v Belehrade tak isto nevynechajte, Srbské vínko chutí znamenite. Chvíľa oddychu padne dobre v Kalemegdanskom parku do ktorého sa dostanete z ulice Knez Mihailova bez najmenších problémov. Na druhej strane, keďže ide o mesto v neustálom rozvoji, môžu vám narušiť idylku bezdomovci a všadeprítomné túlavé mačky.
Ako kompenzáciu za nevkus dostanete možnosť zaviesť vašu partnerku azda na najromantickejšie miesto v krajine. Je ním pohľad z hradieb na sútok Dunaja a Sávy. Nebudete sami, koho zvedie atmosféra k bozkom.
Mestu ešte stále chýba ten boom konzumu v podobe mamutích obchodných centier a tak sa čulý život odohráva prevažne na tržnici. Belehrad má mnoho skvelých spisovateľov a preto sa tu už každoročne odohráva aj knižný veľtrh s poriadnym zastúpením. Do Srbského národného divadla si môžete zájsť na inscenácie klasikov a leto ponúka vypredané hľadiská aj v Mestskom kultúrnom centre. Celý rok kultúra žije festivalmi, open air predstaveniami, hudobnými osvieženiami a k histórii patrí aj pivný fest.
Z čoho určite budete nadšení je určite hudba. Podnik s reproduktormi by neprežil a preto každý vlahý večer môžete v meste naraziť na stovky rozspievaných hrdiel. Na večeru si dajte miestnu špecialitu v podobe čevapčiči a pljeskavice (mäsovej fašírky), syru kajmak a pečenej fazuľky. Prechádzku Belehradom treba zakončiť práve v jednom z kulinárskych výletov. Nič totiž nie je krajšou rozlúčkou ako práve juhoslovanské piesne s dobrým jedlom, pod holým nebom.
Kostol je zasvätený jednej z najvýznamnejších osobností srbskej histórie - zakladateľovi srbskej cirkvi sv. Sávovi (rod. Rastko Nemanjič). Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov. Základný kameň kostola položili v roku 1935. Ani potom nebola cesta k jeho vzniku vôbec ľahká, pretože po nej nasledovala druhá svetová vojna a problémy socialistickej Juhoslávie. Po vonkajšej stránke kostol dokončili v roku 1989 a detailmi ho skompletizovali v roku 2006.
Jeho hlavná kupola kostola je vysoká 134 metrov a na jej vrchole je 12-metrový zlatý kríž. Na menších kupolách je aj ďalších 18 krížov. Celkovo je tu 49 kostolných zvonov. Panoráme mesta dominuje nielen preto, že leží na vrchu Vračarskej planiny, ale aj pre svoju výšku 79 metrov.
Odporúčam návštevu Kostola sv. Sávu minimálne dvakrát za deň. Počas poludnia sa totiž môžete započúvať do hypnotizujúceho zvuku 50 zvoniacich zvonov.
Kto bol sv. Sáva?
Svätý Sáva, vlastným menom Rastko Nemanjič, bol srbské knieža a pravoslávny mních, prvý arcibiskup autokefálnej srbskej cirkvi, zakladateľ srbského práva a diplomat. V roku 1219 ho patriarchát v exile v Nicei uznal za prvého srbského arcibiskupa a v tom istom roku napísal najstaršiu známu ústavu Srbska - Zakonopravilo nomocanon - čím si zabezpečil úplnú náboženskú a politickú nezávislosť. Sáva je považovaný za zakladateľa srbskej stredovekej literatúry a tiež jednu z najvýznamnejších postáv srbských dejín.
Neďaleko od tohto chrámu je námestie Nikole Pašića, na ktorom je budova parlamentu.
Prvou zastávkou bol chrám svätého Sávu, je to najväčší pravoslávny chrám v Srbsku. Nesie meno prvého srbského arcibiskupa. Tento dominantný chrám je najväčšia ortodoxná stavba v Európe. Má tvar gréckeho kríža. Hlavná kupola je vysoká 70 m na ktorej je 12 m vysoký pozlátený kríž. Na kupolách a polokupolách je dovedna 18 zlatých krížov. Zvonica má 49 ručne kovaných zvonov, ktoré každú hodinu hrajú hymnu sv. Sávu. V suteréne chrámu sa nachádza hrobka sv. Sávu. Treba vidieť, lebo to je ťažko opísať a bolo by o čom na jeden samostatný článok.
Druhou zastávkou bola pevnosť Kalemegdan s nádherným parkom plným sôch a zaujímavostí, pod ktorým sa zlievajú rieky Sáva a Dunaj. Dá sa povedať, že je to najnavštevovanejšia pamiatka mesta. Pevnosť, ktorú postavili Kelti a prestaval každý národ, ktorý si ju podmanil. Postupne získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej i rakúskej architektúry. Pevnosť je známa aj sieťou podzemných chodieb a katakomb, ktoré nie sú všetky preskúmané. Fasáda kostola je pokrytá hladkým bielym mramorom a žulou a zakončená niekoľkými medenými kupolami.
Belehrad sa vám preto môže zdať sivší a pochmúrnejší, no v meste je veľa parkov a zelene, ktoré mu dodávajú sviežosť. Jedinečnosť mestu dodávajú hlavne jeho obyvatelia a v uliciach pulzuje rušný balkánsky život. Ak sa rozhodnete spoznať mesto s výkladom domácich sprievodcov, vydajte sa na Free Walking Tour po Belehrade.
Vaše kroky by určite mali smerovať na Kalemegdan. Je to významné archeologické a historické miesto Belehradu. Je symbolom Srbska. Nachádza sa tu park a pevnosť, ktorá bola súčasťou obranného systému Uhorska. Ocitnete sa vo veľkom komplexe opevnení, veží a brán. Nájdete tu kostoly, sochárske umelecké diela, fontány, ihriská, pomníky, bunker, studňu a aj hrobku Ali Pašu z Osmanskej ríše. Sú tu aj múzeá a galérie.
Môžete si tu prezrieť výstavu vojenskej techniky alebo ísť do dinoparku. Obranný systém pevnosti Kalemegdan odolával nájazdom Turkov a chránil územie Rakúsko-Uhorska. Za jeho bránami sú významné historické pamiatky Belehradu. Symbolom Belehradu je socha Víťaza (Pobednika), ktorý stojí na Kalemegdane. Reprezentuje oslobodenie mesta spod tureckej nadvlády. V jednej ruke drží holubicu, v druhej meč a pozerá sa smerom, kde sa rozprestieralo Rakúsko-Uhorsko.
Od Kalemegdanu sa môžete vydať do mesta po ulici Knez Mihailova. Je to hlavný peší bulvár mesta, ktorý lemujú noblesné historické budovy s obchodmi a kaviarňami. Pomenovaný je po srbskom panovníkovi Mihailovi Obrenovičovi. Je ako pulzujúca tepna mesta, na ktorej je vždy rušno. Rušná obchodná ulica Knez Mihailova spája pevnosť Kalemegdan s Námestím republiky.
Námestie republiky býva častým miestom stretnutia domácich s priateľmi, ale aj turistov so sprievodcami. Kúsok od Námestia republiky začína bohémska štvrť Belehradu nazývaná Skadarlija. Pre mnohých je ekvivalentom parížskeho Montmartre.
Vychýrenou oázou ducha je štvrť Skadarliji. Pre niektorých Monmartr Srbska, pre iných časť mesta, kde sa môžete potýkať s umeleckými výtvormi súčasných i klasických umelcov, pokochať sa na kúskoch ľudskej tvorby. Aj posedieť na kaviarničke a kúpiť si malý suvenír má punc originality.
Belehrad je mestom na meste. Pod povrchom má viac ako sto jaskýň, kanálov, tunelov a chodieb, ktoré rozprávajú príbeh o jeho spojení s rôznymi ríšami a štátmi, ktoré tu vládli v priebehu vekov.
Lonely Planet svojho času označil Belehrad za mesto s najlepším nočným životom na svete. Mesto má viac ako 170 riečnych klubov, ktoré sú znakom mestského nočného života.
Chrám svätého Sávu v Belehrade je dominantou, ktorú uvidíte takmer odvšadiaľ v Belehrade. Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov.
Takmer 1 000-kilometrová rieka Sáva sa vlieva do Dunaja práve v Belehrade, a to presne pri pevnosti. Pevnosť Kalemegdan, ležiaca na vysokom hrebeni, je ideálnym miestom, kde pozorovať sútok riek. Jedno z najvýznamnejších turistických miest mesta, veď v minulosti ho táto pevnosť obklopovala celé a bránila ho pred Rimanmi, Keltmi či Hunmi. Pod ňou je dokonca podľa legendy pochovaný aj Hun Attila. Nudiť sa tu nebudete, v parku Kalemegdan si viete dobre posedieť a zrelaxovať.
Deti tu môžu zamieriť do belehradskej zoo a dospelým zase učaruje delostrelectvo vystavené pred samotnou pevnosťou či športové ihrisko ňou obkľúčené. To by ste tam zrejme naozaj neočakávali. Ja odporúčam navštíviť toto miesto pri západe slnka - pri riečnej delte je o to krajšie.
Na hlavnom historickom mestskom námestí - Námestí republiky - sa môže zdať, že je tam priveľa ľudí, ale nebojte sa. Toto je hlavné miesto stretnutí v Belehrade a dobrý orientačný bod, kde sa zoskupujú miestni - kod konj (pri koni), teda pamätníku princa Mihaila. Nachádza sa tu Národné divadlo aj Národné múzeum. Druhá zo spomínaných budov je síce zatvorená, čo sa však týka kultúrneho zážitku z predstavenia, žiadne iné miesto v Srbsku neponúka lepší zážitok ako práve Národné divadlo. Nie, nie je to geografický stred mesta, ale spoločenský stred srbskej metropoly.
Dlhý bulvár a prakticky najluxusnejšia časť Belehradu, najlepšia na večeru v reštaurácii, nákupy suvenírov či drahšieho oblečenia. Ulica vyžaruje prirodzený šarm, lemujú ju historické budovy, ktoré sú síce staršie, ale v tejto časti udržiavané a popri moderných budovách teda nie sú ako päsť na oko. Počas 19. storočia si tu bohatí ľudia začali stavať svoje domy a tradícia pokračuje prakticky až dodnes.
Crkva Svetog Marka je budova, ktorú dokončili vlastne až v roku 1940 a nahradila drevený kostol z roku 1835. Nad vonkajším vchodom do kostola nájdete mozaiku apoštola Marka, podľa ktorého kostol nesie svoje meno. Je plný storočných ikon a v jeho krypte je pochovaných niekoľko panovníkov.
Postavili ich pre kráľovské rodiny Obrenović a Karađorđević a oba tieto paláce stoja oproti sebe a križuje ich Námestie Andričeva Venaca. Starý palác z 80. rokov 19. storočia ohúri architektonickým štýlom Beaux-Arts s interiérmi, ktoré mu poskytla Viedeň. Nový palác tiež revivalistickú architektúru. Dokončili ho v roku 1922 po tom, čo utrpel poškodenia počas prvej svetovej vojny.
V domácom jazyku Dom Narodne skupštine Republike Srbije) je sídlom Národného zhromaždenia Srbska na námestí Nikolu Pašiča v centre Belehradu. Postavená je v novorenesančnom a novobarokovom štýle a v jej interiéri sa nachádzajú veľké a malé sály či konferenčné miestnosti, centrálny vestibul je zakončený kupolou, nájdete tu tiež polychrómované steny so stĺpmi, pilastre, výklenky, lodžie a mramorovú podlahu. Dizajn nábytku Krasnov odráža súčasný vkus Belehradu.
História Chrámu svätého Sávu v Belehrade
- 1595: Osmani spália pozostatky svätého Sávu na mieste dnešného chrámu.
- 1935: Položenie základného kameňa kostola.
- 1989: Dokončenie vonkajšej časti kostola.
- 2006: Skompletizovanie detailov kostola.
Verím, že nabudúce. Večer sme sa rozlúčili s naším sprievodcom a naša cesta viedla do Pivnice. Druhý deň sme mali za sebou. Bol to krásny deň - plný zážitkov a nových poznaní.
Do Srbského národného divadla si môžete zájsť na inscenácie klasikov a leto ponúka vypredané hľadiská aj v Mestskom kultúrnom centre. Celý rok kultúra žije festivalmi, open air predstaveniami, hudobnými osvieženiami a k histórii patrí aj pivný fest.
Architektúra Chrámu svätého Sávu
Kde sa nachádza Chrám svätého Sávy? Belehrad je mestom, ktorého hlavné pamiatky si viete pozrieť v priebehu jedného dňa. K tomu aj okolie plné kontrastov - na každom kroku niečo iné. Partizan či Crvena Zvezda? Ak zodpoviete na túto otázku správne, ušetrí vás to starostí a budete si môcť dovoliť prakticky čokoľvek. Zblíženie sa so Srbmi prichádza cez patriotizmus a pokiaľ im ukážete, že máte Srbsko radi, budú k vám pristupovať rovnako ako k členom rodiny.
Už prvé obrysy Belehradu sú skutočný zážitok s wow efektom. Možno to bola len náhoda, ale deň predtým, ako som sa vybral do Belehradu, sa mi snívalo o tom, že som sa ocitol v Bratislave z 80. rokov. Budovy ošarpanejšie, autá staršie, verejná doprava v plienkach. Prvý dojem z Belehradu je presne takýto - ako Bratislava v 70.-80. rokoch minulého storočia. Stará, ošarpaná, zvláštna. Víta vás staroba. Vonkajšie časti mesta, označované ako bloky, sú plné starých panelákových budov, o ktoré sa zjavne dlhú dobu nik nepostaral. Svoje najlepšie časy majú dávno za sebou.
Zvláštnejšie sú o to, že majú skutočne nepravidelné tvary - vytŕčajúce balkóny robia z budov nepravidelný osemuholník, iné balkóny sú zabudované priamo v budove akoby boli samostatnou izbou. Západná brána Belehradu - to je budova s horným nápisom Zepter, ktorá slúži ako pomyselné dvere do metropoly Srbska. Dve tenké budovy paneláku, jedna nesymetricky vyššia ako druhá, sú spojené dvomi, našťastie, symetrickými stĺpmi, ktoré uprostred hore pretína most vyzerajúci ako samostatný tenký domček a na pravom stĺpe veža pripomínajúca ufo. Taký "trošku škaredší" Seattle. Naozaj by ma zaujímalo, čo si myslel architekt tejto budovy, keď ju navrhoval. Jedna z panelákových budov je ešte naviac doplnená o obrovskú pozdĺžnu obdĺžnikovú reklamu. Ľudia, ktorí tam bývajú, asi nebudú spokojní, že prichádzajú o výhľad, pomyslím si. V blízkom okolí však vidno skutočne len ošarpané paneláky, ktoré vyzerajú horšie a staršie ako najmenej udržované slovenské internáty.
Belehrad je jedným z najstarších miest v Európe s osídlením, ktoré tu nepretržite existuje už najmenej 7 000 rokov. V prvom storočí n.l. Rimania dobyli Belehrad, vládli mestu a zachovali názov osady Singidunum na viac ako štyri storočia. Po rozpade Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku ríšu sa Singidunum zmenilo na pohraničné mesto Byzantskej ríše. Vďaka svojej polohe priamo na hranici bolo mesto častým terčom nepriateľov. Singidunum už nedokázalo odolávať útokom a v roku 441 ho vyplienil Hun Attila. Mesto obnovil v roku 466 bzyantský cisár Justinián, ktorý prestaval Singidunum v roku 535 a nabralo veľký vojenský výynam. Na konci 6. Srbská vláda nad Belehradom sa začala v roku 1284 srbským kráľom Dragutinom, zaťom a vazalom uhorského kráľa Ladislava IV. Turci považovali Belehrad za jednu z najťažších prekážok pri dobývaní strednej Európy. Dobyli ho v až roku 1521 pod velením sultána Sulejmana Nádherného, mesto zbúrali a vypálili.
Po tureckej porážke pred bránami Viedne v roku 1688 Rakúšania dobyli Belehrad, ale ich vláda bola veľmi krátka, dokonca o dva roky neskôr nad ním Turci opäť získali kontrolu. Srbské povstanie nastalo v roku 1804. Po dvoch rokoch bojov sa mesto stalo metropolou Srbska a symbolom slobody pre jeho ľud. Mimochodom, v roku 1813 sa Turkom podarilo opäť získať kontrolu nad mestom a následné represie viedli k ďalšiemu povstaniu v roku 1815. Rozvoj Belehradu zastavili dve svetové vojny. Počas tej prvej stratila krajina 28 % svojej populácie. Belehrad sa vtedy stal hlavným mestom nového Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov: boli postavené väčšie budovy, nové parky a zariadenia, ako aj prvý most medzi Sávou a Dunajom.
Počas 2. svetovej vojny mesto bombardovali nacisti a oslobodili ho až sovieti. 29. V roku 1999 jednotky NATO bombardovali a ničili obytné budovy, administratívne a výrobné zariadenia ako odpoveď na genocídu na tomto území. V roku 2003 sa Belehrad stal hlavným mestom Srbska a Čiernej Hory.
Rýchlostná cesta vedúca do Belehradu je veľmi fajn, dá sa presúvať rýchlo bez väčších problémov a pri Západnej bráne vás ešte uvíta z kvetov vyrobený nápis "Belehrad" v azbuke, kde sú slová "beo" a "grad" predelené erbom mesta. V širšom centre však už začínajú problémy. Doprava je tu chaotická, mesto preplnené, na každom zo semaforov svieti zelená možno tak 20 sekúnd a cesty sa tu neustále križujú. Tými Srbi zrovna nie sú a nedodržujú pravidlá tak, ako by mali. Som toho svedkom na jednej veľkej križovatke, kde potrebujem odbočiť doprava. Napriek tomu, že do toho smeru chodia autá a navigácia ukazuje, že doprava zabočiť môžem, z mojej strany je tam nezmyselný zákaz odbočenia. Predo mnou je na semafore domáce auto s ŠPZ-kou BG, zabáča doprava, a tak sa vydávam za ním.
"Nevideli ste značku?" pýta sa ma policajt v dobrej nálade, mám však potmehúcku výhovorku. "Predo mnou bolo auto Belehradčana (ktoré tiež zastavili), odbáčal doprava, tak som si myslel, že to nie je problém". Belehrad som navštívil v čase zápasu Crvena Zvezda versus Arsenal Londýn. "Viete, ideme na futbal a potrebujeme sa dostať k ubytovaniu, ktoré je doslova tu za rohom," hovorím ďalej policajtovi, ktorý sa ma spýta: "Komu fandíte?" Celé auto na to okamžite zahlási: "Zvezda, samozrejme, budeme fandiť s úžasnými srbskými fanúšikmi". Policajt sa pousmeje a pustí ma ďalej, bez pokuty, len s menším upozornením.
Belehrad nemá metro, čo z neho činí najväčšie európske mesto bez metro systému. Lístky si viete zakúpiť u vodiča alebo v označených novinových stánkoch či automatoch. Papierový lístok stojí 89 srbských dinárov (0,75 €). Lístok na celý deň vás vyjde 250 RSD (2,13 €), trojdňový 700 RSD (6 €) a päťdňový 1000 RSD (8,5 €). Mesačná električenka vychádza na 2 900 RSD (25,5 €). K dispozícii sú pre turistov aj "sightseeing" autobusy a tiež plavba po Dunaji.
Z letiska Nikolu Teslu sa do centra Belehradu viete najrýchlejšie dostať taxíkom (vzdialenosť cca 20 km, jazda zhruba 20-30 minút v závislosti od premávky). Vyjde vás to zhruba na 20 až 25 €. Druhou možnosťou je minibus A1, ktorý ide do centra každých 60 minút a v najvyťaženejších časoch aj častejšie. Verejnú dopravu určite odporúčam, nielen večné zápchy, ale aj parkovanie v meste je peklo. Pokiaľ nemáte ubytovanie s vyhradeným parkoviskom v cene, pošlú vás na najbližšie sídlisko. "Tam určite nájdete miesto, ak nie, chvíľu len počkajte," radia miestni. Chvíľa sa ale môže zmeniť aj na desiatky minút. A určite neparkujte mimo čiar či tak, že iné autá nevyjdú. Kým jedno auto takto parkovalo, pýtam sa, či môžem rovnako zastať tiež.
Čo čakať od Srbov, to mi naznačila už vysoká škola. V jednom ročníku som mal na internáte spolubývajúceho Srba a bol to (v nie úplne pozitívnom slova zmysle) zážitok. Na izbe mal celý deň pustenú srbskú hudbu - hralo dookola nie viac ako 20 pesničiek, spávať chodil neskoro v noci, ba až nadránom a zobudil sa poobede. Často totiž chodil na nočné služby do priemyselného parku. Alebo na párty baviť sa s ďalšími Srbmi. Pravý srbský temperament je presne o tomto - hrdosť na svoj národ a patriotizmus aj v zahraničí, neodklonenie sa od svojej kultúry a svojich ľudí, ale po celý čas rovnaká vlna.
Neporiadok a špina, s ktorou treba rátať aj v uliciach Belehradu, nie je to však horšie ako napríklad na juhu Talianska. Rovnako tak lenivosť a počudovaniahodná bezstarostnosť. Mnoho ľudí si tiež z internetových memes predstaví Srbov ako kľačiacich na chodníku oblečených v teplákovej súprave Adidas s cigaretou v ruke. Srbi sú chudobnejší a zvyknutí na náročnejšie pomery, čo sa ale na oblečení zobrazuje inak - viackrát do týždňa, niekedy aj viac týždňov po sebe, nosia to isté. Cigareta v ruke, to je však pravda, tú si doprajú.
Mal 15 rôznych mien. Kelti ho nazývali Sngidun, Rimania Singidunum. Jeho slovinský názov je Beograd, starí Chorváti ho nazývali Biograd na Dunavu, latinský názov bol Alba Graeca, no počas bulharskej nadvlády to bol Alba Bulgarica a Maďari ho nazývali Fehérvár, Nandoralba, Nándorfehérvár a Landorfehérvár.
Podľa niektorých historikov bola prvá kafana (tradičná balkánska reštaurácia, kde sa podáva veľa alkoholu a tradičných jedál) otvorená v belehradskom Dorcole v roku 1522. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1961 pochádzal z Belehradu - Ivo Andrič. Ako som písal už vyššie, v Belehrade je množstvo miest či pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť a navštíviť na vlastnej koži. Pokochať sa tu bude čím a keď sa od starých budov na okraji mesta dostanete do centra, uvidíte skutočne krásne architektonické skvosty, pri Dunaji vyrastajúce moderné budovy aj zachovalé hradby. A dokonca sa tu môžete aj okúpať ako pri mori, ak si trúfnete.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1595 | Osmani spália pozostatky svätého Sávu na mieste dnešného chrámu. |
| 1935 | Položenie základného kameňa kostola. |
| 1989 | Dokončenie vonkajšej časti kostola. |
| 2006 | Skompletizovanie detailov kostola. |