Dóm svätej Alžbety v Košiciach: História a Architektúra

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach.

Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahàňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku. Dóm svätej Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.

Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).

Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

História

Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.

Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete.

Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.

Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.

Podľa niektorých autorov vyobrazenie dokladá viaceré, ešte románske prvky na veži. Má ísť o západný portál s polkruhovým oblúkom a okná (združené či štrbinové). Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže.

Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.

Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.

Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.

Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.

K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.

No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.

V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.

Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ïalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Architektúra Dómu

Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.

Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane.

Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.

Severný portál Dómu svätej Alžbety

Interiér Dómu svätej Alžbety

Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov: Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska), Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516), Oltár svätého Antona Paduánskeho, Oltár Mettercie (z konca 19. storočia), Oltár svätej Anny, Oltár Troch kráľov, Oltár svätého Jozefa, Oltár svätého Štefana kráľa, Oltár Troch košických mučeníkov a Oltár svätého kríža.

Hlavný oltár sv. Alžbety zo začiatku 15. storočia, Oltár Navštívenia Panny Márie zo začiatku 16. storočia, Oltár svätého Antona Paduánskeho z prvej polovice 16. storočia, Oltár Mettercie z konca 19. storočia, Oltár svätej Anny z konca 19. storočia, Oltár Troch kráľov z konca 19. storočia, Oltár svätého Jozefa z konca 19. storočia, Oltár svätého Štefana kráľa z konca 19. storočia.

Kráľovské schody Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.

Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi:„V roku Pána 1440, v deň stolice blahoslaveného apoštola Petra, za ranej zory, na hrade Komárno, sa z najslávnejšieho kráľovského rodu, to jest od pána Albrechta, kráľa rímskeho, uhorského, českého, dalmátskeho a chorvátskeho a od pani Alžbety, vdovy, kráľovnej tých istých kráľovstiev, dcéry kedysi nepremožiteľného panovníka a pána, rímskeho cisára Žigmunda, narodil najslávnejší panovník, pán Ladislav, pravý kráľ a dedič trónu týchto kráľovstiev a vojvodstiev, ktoré má vlastniť dedičným právom. V tom istom roku bol tiež na sviatok Turíc so všetkou pompéznosťou a nádherou zákonite korunovaný svätou korunou uhorského kráľovstva v Székesfehervári.“

Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).

Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.

V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.

V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho - František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“. Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.

Dóm sv. Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky.

Rozmery a rozloha:

tags: #chram #svatej #alzbety #v #kosiciach