Chrám svätej Sofie Kyjev: História a súčasnosť

Kyjev, jedno z najstarších miest východnej Európy, je centrom umenia, vedy, priemyslu a kultúry celej oblasti. Kombinácia bohatej histórie a modernej súčasnosti z neho robí atraktívne mesto aj pre turistov. Medzi dominanty mesta patrí Kyjevsko-pečerská lavra, zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Ďalšou stavbou, ktorá je zapísaná v zozname svetového dedičstva a zároveň patrí medzi sedem divov Ukrajiny, je Chrám svätej Sofie.

Chrám svätej Sofie v Kyjeve

História Chrámu svätej Sofie

Chrám sv. Sofie má pre Ukrajincov obrovský význam. Podľa legendy Matka Božia Oranta ochraňuje Kyjiv a ľudia veria, že ak jej obraz padne, nevydrží ani mesto.Kyjev bol podľa povesti založený kniežaťom Kyjom zo slovanských Polanov v roku 482. Na Hradnom vrchu postavili hradisko. V pravoslávnej viere majú vo zvláštnej úcte sv. apoštola Andreja, nazývajú ho Prvozvaným, lebo podľa evanjelií si ho Ježiš vybral ako prvého. Podľa legendy vraj apoštol Andrej došiel do Kyjeva, kde vztýčil kríž a predpovedal kresťanskú budúcnosť. Úcta k sv.V čase, keď boli u nás sv. Konštantín a sv. Metod (863 - 885), diala sa kresťanská misia u Variagov (860-882), ako nazývali škandinávskych Vikingov, ktorí obchodovali s domácim slovanským obyvateľstvom a dokonca mu aj vládli. Misionári pravdepodobne postavili i drevený kostol. V roku 882 si novgorodský Variag Oleg vraždami Askolda a Dira podmanil Kyjev a vytvoril jednotnú Kyjevskú Rus. Po Olegovi vládol Variag Igor, ktorý ako jeho predchodca robil výpady proti Byzantskej ríši. Po ňom vládla manželka Oľga, ktorá bola regentkou nedospelého syna.V roku 978 nastúpil na trón knieža Vladimír, ktorý zo začiatku podporoval pôvodné náboženstvo. V Kyjeve postavil Panteón s modlami hlavných slovanských bohov. Okolo roku 988 však prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo a dal pokrstiť Kyjevčanov v Dnepri. Nie sú známe okolnosti len dohady, prečo sa rozhodol pre kresťanstvo. Bol to pre neho veľký zlom v živote, lebo zanechal množstvo manželiek a mileniek a zobral si jednu Annu Byzantskú. S ňou prišla do Kyjeva rozvinutá kresťanská viera a grécka kultúra so vzdelanými mníchmi a staviteľmi chrámov a palácov.Od roku 1019 pokračoval v zavádzaní kresťanstva a kultúrnom pozdvihnutí Kyjevskej Rusi knieža Jaroslav Múdry. Tento prívlastok dostal pre mnohé veľmi múdre skutky. Kyjev v jeho dobe bolo obdivuhodné mesto postavené na niekoľkých pahorkoch, ktoré sa dynamicky rozvíjalo. Okrem domov a palácov postupne vybudovali desiatky murovaných kostolov. Mesto sa snažilo napodobniť Konštantínopol. Na počesť víťazstva nad Pečenehmi dalo knieža v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie (1037), inšpirovaný Hagiou Sofiou v Carihrade. Jaroslav inicioval vznik prvých kláštorov, medzi nimi Kyjevsko-pečerský (1051), dnešná lavra. Bolo to tesne pred schizmou - rozdelením cirkvi na západnú a východnú (1054). Chrámy a kláštory sa stali centrami kultúry a vzdelanosti.Byzantské knihy dal Jaroslav prekladať do cirkevnoslovanského a staroruského jazyka. Založil aj školu pre deti. Dal vytvoriť prvé jednotné zákony Kyjevskej Rusi nazývané Ruská pravda. Jaroslav udržiaval mierové kontakty s okolitými vládcami, s ktorými sa prepojil cez manželské zväzky.V tom čase bol dokončený nádherný chrám Kláštora svätého Michala so zlatou kupolou (1113). V Kyjevskej Rusi začal vládnuť Vladimír Monomach (1113-1125), ktorý priviedol kniežatstvo po Jaroslavovi k druhému vrcholu. Po jeho smrti sa centrum Kyjevskej Rusi prenieslo postupne do Suzdaľu a Vladimíra, severne od Moskvy. Veľmi sa začal rozvíjať Novgorod na severe Rusi. Kyjevská Rus sa začala pozvoľne rozpadať na menšie kniežatstvá. V roku 1240 Kyjev dobyli a zničili Mongoli, ktorí potom dlho ovplyvňovali život v Kyjevskej Rusi. V 14. storočí sa Kyjev dostáva pod vládu Litovcov, ktorí dali Kyjevu určité právomoci. V 16. storočí sa dostáva Kyjev pod vládu Poliakov, ktorí mu odoberajú právomoci. Po Chmelnického povstaní v 17.

Význam pre Ukrajinu

Kto je dedičom Kyjevskej Rusi? Sú to Ukrajinci, ktorí žijú v Kyjeve, v centre vtedajšej ríše? Sú to Rusi, kam sa sídlo Kyjevskej Rusi prenieslo a viac-menej v kontinuite pokračovalo? A môžu byť dedičmi Bielorusi, ktorých územie tiež bolo súčasťou vtedajšej Kyjevskej Rusi? Historické okolnosti hovoria, že všetky tri národy mali spoločných rodičov, potom sa dostali do výchovy a rôznej závislosti od adoptívnych rodičov, ktorí ich dosť ovplyvnili. Všetci traja sú dedičmi tejto ríše a mali by sa chovať ako dobrí bratia a nie ako nepriatelia. Žiaden súrodenec ani ten najsilnejší, ani ten čo býva v rodnom dome by sa nemal vyvyšovať a poučovať druhých, lebo sú všetci dospelí.

Interiér Chrámu svätej Sofie

Architektúra a interiér

Katedrála sv. Sofie z roku 1037 je najstarší kostol v meste. Postavil ju knieža Jaroslav Múdry, keď prijal kresťanstvo, a stala sa hlavnou katedrálou Kyjevskej Rusi. Katedrála sv. Chrám je súčasťou opevneného komplexu Kláštora svätej Sofie, v rámci ktorého sa nachádza aj najstaršia knižnica vo východnej Európe. Nádherný výhľad na centrum Kyjeva a 13 zlatých kupol Katedrály sv.Prvé, čo vás po vstupe do sv. Sofie ohúri, je podobizeň matky Aranty. Traduje sa, že dokým je jej podobizeň neporušená nad ikonostasom, Kyjev bude v bezpečí. (Vraj ju dali preventívne zrekonštruovať po udalostiach na Majdane 2014.) Vo vnútri v ľavom krídle je v kamennom sarkofágu pochovaný Jaroslav. Vo vnútri si môžete svietiť sviečkou, ktorá si môžete zakúpiť pri vstupe. V múzeu miniatúr sa nachádza niekoľko zaujímavých, ručne vyrobených exponátov, napríklad šachovnica na špendlíkovej hlavičke, alebo funkčné hodinky v oku vážky. Z vyhliadky sa núka jeden z troch najkrajších výhľadov na mesto, ten druhý sa nachádza vo vežičke pri katedrále sv.

Ochrana kultúrneho dedičstva

Vojny a ozbrojené konflikty medzi znepriatelenými stranami predstavujú obrovskú hrozbu pre životy obyvateľov, ale aj pre pre zachovanie vzácneho kultúrneho dedičstva, ktoré formuje ich národnú identitu. Poškodenie či úplné zničenie sa často týka hnuteľných i nehnuteľných pamiatok, múzeí, knižníc, archívov, cirkevných stavieb, hradov, zámkov či palácov, ale prejavuje sa aj formou rabovania kultúrnych predmetov vnímaných ako vojnová korisť. Kultúrnym dedičstvom pritom musíme rozumieť široké spektrum statkov - hmotných aj nehmotných. Vojenskými konfliktmi je celé ľudstvo ochudobňované o spoločné a nenahraditeľné kultúrne hodnoty. Priamo ohrozené je aj kultúrne dedičstvo, ktoré ochraňuje UNESCO, keďže ho zapísalo na prestížny zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Ukrajina má 4 takéto zápisy: katedrálu sv.

Pamiatka UNESCO na Ukrajine	Rok zápisu	Popis
Katedrála svätej Sofie a Kyjevsko-pečerská lavra	1990	Významné architektonické a duchovné centrá

Kyjev dnes

Dnes má hlavné mesto Ukrajiny viac ako tri milióny obyvateľov, a tento počet stále rastie. Je to hlavne z dôvodov množstva pracovných príležitostí, aj vďaka školstvu - sídli tu niekoľko univerzít. Ak vás znepokojuje nestabilná politická situácia Ukrajiny, v Kyjeve vás to absolútne nemusí trápiť. Tu je pokoj, problematické regióny Doneck a Luhansk sa nachádzajú dostatočne ďaleko. Kriminalitou sa tiež stresovať nemusíte, prepady áut alebo divoké únosy v štýle 90. Ak sa bojíte jazykovej bariéry, mám pre vás ďalšiu skvelú správu. Ukrajinský jazyk nie je natoľko odlišný a pri dobrej vôli oboch strán sa dohovoríte aj po slovensky s jemným nádychom ruského prízvuku. Kyjev je dnes aj so svojou búrlivou a boľavou históriou veľké, životaschopné, moderné a bezpečné mesto so svojím šarmom, víziami, unikátnosťou.

Kyjevské metro

tags: #chram #svatej #sofie #kyjev