Chrám svätej Sofie v Kyjeve: História a Architektúra

Vojny a ozbrojené konflikty medzi znepriatelenými stranami predstavujú obrovskú hrozbu pre životy obyvateľov, ale aj pre zachovanie vzácneho kultúrneho dedičstva, ktoré formuje ich národnú identitu. Vojenskými konfliktmi je celé ľudstvo ochudobňované o spoločné a nenahraditeľné kultúrne hodnoty. Nečakaný vpád ruskej armády na ich územie s ťažkou technikou a bombardovaním nie je len bezbrehým porušením medzinárodného práva, ktoré spôsobí mnoho ľudských obetí a tragédií, ako aj materiálnych škôd, ale určite dôjde aj k zničeniu množstva kultúrneho dedičstva a pamätihodností.

Priamo ohrozené je aj kultúrne dedičstvo, ktoré ochraňuje UNESCO, keďže ho zapísalo na prestížny zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Ukrajina má 4 takéto zápisy: katedrálu sv. Poďte sa pozrieť s nami aspoň na niektoré tieto architektonické poklady Kyjeva, ktoré doteraz obdivovali tisíce turistov z celého sveta. Či ich ešte v takomto stave niekedy uvidia, je otázne.

Katedrála svätej Sofie: Skvost Kyjeva

Ďalšou pamiatkou UNESCO nachádzajúcou sa v Kyjeve je najstarší kostol v meste, Katedrála svätej Sofie z roku 1037. Postavil ju knieža Jaroslav Múdry, keď prijal kresťanstvo, a stala sa hlavnou katedrálou Kyjevskej Rusi. Katedrála sv. Chrám je súčasťou opevneného komplexu Kláštora svätej Sofie, v rámci ktorého sa nachádza aj najstaršia knižnica vo východnej Európe.

Nádherný výhľad na centrum Kyjeva a 13 zlatých kupol Katedrály sv. Katedrála sv. Pýchou Kyjeva sú predovšetkým nádherné starobylé pravoslávne chrámy so zlatými kupolami. Chrám sv.

Medzi najkrajšie pamiatky celého Kyjeva patrí nádherná Katedrála svätej Sofie. Monumentalitu areálu dokresľuje vysoká zvonica slúžiaca ako vstupná brána. Katedrálu obkolesuje príjemný park s gaštanovými stromami, kam si prišlo oddýchnuť niekoľko ľudí a dokonca aj umelci s plátnami. Odrazu to nie je ten uponáhľaný Kyjev, aký pulzoval na Chreščatiku, odrazu sme vo svete ticha ukrytom pod zlatými kupolami chrámu.

Svätú Sofiu nechal už v roku 1037 postaviť panovník Jaroslav Múdry, a aby to nebola len taká obyčajná stavba, za svoju predlohu si zvolil azda najslávnejší chrám sveta, Chrám božej múdrosti alebo teda Hagia Sofia z vtedajšieho byzantského Konštantínopola, ktorý v BUBO pravidelne navštevujeme. Tatári ju na svojich výpadoch síce o dvesto rokov zničili, ale dnes tu stojí opäť vo svojej kráse, ktorej význam podčiarklo UNESCO a zaradilo stavbu do svetového dedičstva.

Pod typickými zelenými strieškami ozdobenými zlatými kupolami a krížmi tlčie srdce duchovnej Ukrajiny premietnuté do nádherných mozaík. V čase ich najväčšej slávy dokonca pokrývali 640 metrov štvorcových, no dnes sa „scvrkli“ na tretinu. Stačí spraviť niekoľko krokov prítmím stavby, kde plápolajú sviečky a človek sa ocitne pri kráľovskom sarkofágu Jaroslava Múdreho.

Svätá Sofia sa stala okrem iného aj významným pohrebiskom. Námestím Bohdana Chmelnického sa ozývajú husle mladíka rozloženého pod zvonicou. Chrám svätej Sofie (St. Sophia’s Cathedral), patrí k jedným zo siedmich divov Ukrajiny a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Interiér zdobia nádherné nástenné maľby, starodávne mozaiky a fresky.

Názov kostola sv.Sofie pochádza od svojej slávnejšej sestry Hagie Sofie z Istanbulu. Jaroslav Múdry sa v roku 1037 rozhodol dať postaviť architektonický klenot, ktorý bude zároveň aj domovom pre zosnulých panovníkov. Okrem neho tu miesto svojho posledného odpočinku našiel aj Vladimír II. Monomach alebo Vševolod I. Každý kto prichádza ku kostolu musí prejsť popod 76 metrov vysokú zvonicu a tak ani my nie sme výnimkou.

Dnes je to veľkolepý symbol mesta s nádhernými freskami, mozaikami a zvonicou s vyhliadkou. Prvé, čo vás po vstupe do sv. Sofie ohúri, je podobizeň matky Aranty. Traduje sa, že dokým je jej podobizeň neporušená nad ikonostasom, Kyjev bude v bezpečí. (Vraj ju dali preventívne zrekonštruovať po udalostiach na Majdane 2014.) Vo vnútri v ľavom krídle je v kamennom sarkofágu pochovaný Jaroslav. Našlo sa v ňom však aj ženské telo, predpokladá sa preto, že bol pochovaný s manželkou.

Na múroch chrámu, ktorý je dnes prerobený na múzeum, sa nachádzajú prvé grafity - rytiny od pútnikov. Z nich sa dozvedáme že Jaroslav múdry mal ešte dve ďalšie manželky. Fascinujúce je, že z pozostatkov Jaroslava sa dnes dá počítačovou simuláciou zistiť pomerne presne, ako vyzeral. Výstupok na hlave napovedá o nejakom vrodenom hendikepe. V tej dobe bolo prirodzené a normálne brať si svojich pokrvných príbuzných a plodiť s nimi deti, preto aj takéto vrodené vady neboli nič nezvyčajné.

Jaroslav múdry sa však týmto nedal obmedzovať, dokonca dal stavať nemocnice pre obyčajný pospolitý, ľud pretože si uvedomoval, že podobne hendikepovaných alebo chorých je všade veľa. Obrovskú pozornosť venoval Jaroslav aj vzdelaniu. Za jeho vlády vzniklo vzdelanostné centrum - kláštor Kyjevsko- pečerská Lavra.

Tak, ako inde v Európe, boli aj tu práve svätostánky nositeľmi a centrami inteligencie, koncentrovalo sa tu aj bohatstvo a poklady krajiny. Okrem nových ciest dal vládca Kyjeva vybudovať aj prvé mestské hradby so siedmimi vstupnými bránami.

Kyjev je mesto, ktoré nedá objaviť za deň ani za týždeň, no za víkend vám dovolí oprostiť sa od predsudkov. Do Kyjeva sa môžete vracať opakovane - zakaždým, keď budete chcieť objavovať autentické, priateľské a pritom veľkolepé mesto s bohatou históriou.

Kyjev: Pod zlatými kupolami. Ukrajinský Kyjev býva niekedy označovaný za najbližšiu exotiku. Nie tú s tyrkysovým morom či palmami, ale ak si vezmeme ako je k nám blízko a ako ho stále veľa ľudí nepozná, tak je na tom čosi pravdy.

Chrám svätej Sofie v Kyjeve.

Mesto na rieke Dneper ma v sebe toľko zaujímavosti až sa vám z toho zatočí hlava. Nad strechami domov sa vypína niekoľko zlatých kupol a veží patriacich okázalému komplexu Kyjevskopečorskej Lavry. Ponorte sa do jeho tieňa a začnite tu prehliadku hlavného mesta. Ak vás neprekvapí súbor kostolov či kláštorov, tak potom si Kyjevskopečorská Lavra pripraví prekvapenie v podobe podzemných jaskýň, kde pochovali niekoľko svätcov. Prítmie, vôňa medových sviečok a šepot vám rázom privedie zimomriavky.

Kyjevsko-pečerská Lavra.

Kláštory tu v Lavre nie sú jedinými v Kyjeve a dva krásne komplexy nájdete aj priamo v centre neďaleko námestia Bohdana Chmelnického. Z jednej strany ho lemuje kláštor Svätej Sofie a zo strany druhej Svätý Michal. Oba vznikali ešte v 11. storočí, oba prežili zaujímavé príbehy, no pritom sú rozdielne. Prejdite okolo vysokej zvonice patriacej Svätej Sofii a nazrite dnu do chrámu, kde na stenách čakajú krásne, starobylé fresky a ako náhle cez okno vojde dnu zväzok lúčov, mágia je na svete.

Chrám Svätej Sofie.

V blízkosti modrej stavby Svätého Michala sa potuluje niekoľko svadobčanov akoby svadba nebola platná, ak by nemali fotografiu práve odtiaľto. V neďalekom stánku si kúpte čerstvé bliny so syrom a hríbmi, sadnite si na ulicu a ucítite jej tep.

Život v Kyjeve sa prelieva známou ulicou Chreščatyk spájajúci niekoľko zaujímavých budov od úradov cez kyjevskú radnicu až po desiatky obchodíkov a obľúbených kaviarní. Cez deň je plný ľudí, no ak si myslíte, že dosiahol svoje maximum, počkajte na podvečer a vtedy sa mení na obľúbené korzo plné párov, mladých ľudí, turistov, domácich, nakupujúcich aj tých, čo si len prišli vychutnať svoj drink s výhľadom na život. Ukrajinci milujú kvety, všade sú malé stánky s kyticami a takmer pri každom z nich niekto stojí, obzerá či nakupuje.

Je príjemne začať s Chreščatykom v útrobách Besarabskej tržnice, kde nájdete snáď všetko čo sa dá dopestovať v ukrajinskej zemi a napokon skončiť v srdci mesta, ktoré tu predstavuje Námestie Nezávislosti, známy Majdan. Otriasli ním revolúcie, tvorila sa tu moderná história Ukrajiny, no stále má povestný genius loci aký tu treba zažiť.

Živo nie je v Kyjeve len na uliciach, ale aj v metre. Byť tu a neodviesť sa ním je veľká chyba. Ide dokonca o najhlbšie metro sveta a stojac na eskalátore sem tam ani nevidieť ako hlboko sa ponoríte. Je to ako cestovanie v čase.

Čo by ste povedali na obrovitánsku sochu Rodina Mat vysokú 62 metrov? Aj toto nájdete v Kyjeve. Stojí na vŕšku odkiaľ má dokonalý prehľad o meste pod ňou a Matka Národa je pripravená sa za svoj národ kedykoľvek pobiť. V rukách drží štít a mohutný meč.

Ak vás zaujíma čo to z vojnovej histórie, toto je dobré miesto pre vás. Čakajú tu bronzové súsošia, múzeum vojnovej techniky, ale aj dva tanky dotýkajúce sa hlavňami.

Podvečer sa vráťte do centra, prejdite okolo Zlatej brány a napokon si vychutnajte blší trh v okolí známeho Andrijevského uzvizu.

Prirovnávajú ho k parížskemu Montmartru a jeho dokonalý obraz doplní aj chrám Svätého Andreja s vôňou kadidla a ikonostázom od Rastrelliho. Večer si dáte pravý ukrajinský boršč, vareniki plnené zemiakmi či golubce v kapustnom liste, stakanček vodky a zasnívate sa nad tým, kam sa vydať ďalej. Čo poviete na Černobyľ? Ani ten odtiaľto nie je ďaleko.

Architektonickým skvostom Kyjeva je rozsiahly komplex pravoslávneho kláštora Kyjevsko-pečerská lavra z 11. storočia, ktorý tvorí niekoľko kláštorných budov rozmiestnených na svahu nad riekou Dneper. Lavra je sídlom ukrajinského pravoslávneho metropolitu. Hlavnou turistickou atrakciou sú rozsiahle jaskynné katakomby, kde sú uložené pozostatky svätcov a mníchov z kláštora. Celý komplex má rozlohu vyše 30 hektárov a nachádza sa tu okolo 100 stavieb.

Medzi najznámejšie budovy patrí 96 metrov vysoká Veľká zvonica, z ktorej je nádherný výhľad na mesto, Dormitionská katedrála, Kostol všetkých svätých a Katedrála Zosnutia. Za múrmi kláštora bola napísaná prvá ukrajinská kronika a nachádzal sa tu aj prvý tlačiarenský stroj. Navštíviť môžete aj Múzeum ľudového dekoratívneho umenia.

Jednou z najstarších architektonických pamiatok, ktorá dodnes pripomína zašlú slávu Kyjeva, je Zlatá brána (Zoloti vorota), ktorú postavili v roku 1037 podľa Zlatej brány v Konštantínopole. Počas mongolských nájazdov v 13. storočí bola brána takmer úplne zničená. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1982 a nachádza sa na ulici Volodymyrska, kúsok od budovy Národnej opery.

K architektonickým a historickým skvostom mesta patrí aj budova Divadla opery a baletu, ktorá je najväčšia na Ukrajine. Po veľkom požiari v roku 1896 bolo divadlo nanovo postavené v roku 1901 podľa projektu architekta Viktora Schroetera.

Za najbizarnejšiu stavbu hlavného mesta Ukrajiny sa považuje Dom s chimérami z roku 1902 od architekta Horodeckyjho v secesnom štýle. Kuriózna budova je opradená mnohými legendami a zdobia ju okrem iného aj podoby slonov, nosorožcov, antilop, žiab, jašteríc, orlov, hadov či krokodílov.

Poľnohospodárstvo a remeslá v Kyjevskej Rusi

Obdobie od konca 10. storočia do začiatku 12. storočia je veľmi dôležité pre vývoj feudalizmu v starej Rusi. V ruskom poľnohospodárstve stále prevláda poľné hospodárstvo. Na severe bolo hlavným poľnohospodárskym náradím drevené radlo so železným hrotom a na juhu to bolo pluh a radlo. Orná pôda sa skyprovala drevenými bránami. O vyspelom poľnom hospodárstve svedčí aj remeselná výroba poľnohospodárskeho náradia. Pri vykopávkach boli nájdené kováčske dielne z 12. a 13. storočia, kde boli nájdené kosy, kosáky a radlice.

Bol rozšírený úhorový systém poľnohospodárstva, pri ktorom sa pôda po zoraní niekoľko rokov neosievala. Pestovali sa rôzne poľnohospodárske plodiny, hlavne proso, ovos, pšenica, pohánka, hrach, mak a ľan. Zo záhradníckych plodín to bola repa, kapusta, bôb, cibuľa, cesnak, chmeľ a z ovocných stromov višňu a jabloň. Pomalšie sa však vyvíjal chov dobytka. Ako ťažná sila sa používali v poľnohospodárstve kone a voly. I keď sa poľnohospodárska výroba zdokonaľovala, úroda nebola veľká.

V hospodárstve mal naďalej význam lov, rybolov a brtníctvo. Na zahraničný trh putovali z Rusi kožušiny veveričiek, kún, vydier, bobrov, líšiek a tiež med a vosk. V tomto období bola pôda rozdelená medzi štát, ktorý z nej vyberal od obyvateľstva daň, a feudálov ako majetok, ktorý sa mohol dediť (neskôr sa začal nazývať votčina). Moc bola v rukých kniežat a bojarov. Kniežacie panstvo sa skladalo z panského dvora, kde stáli paláce feudála a obytné budovy jeho dvorskej čeľade, a z okolitej pôdy. Pozemkové vlastníctvo bolo chránené zákonom.

V tejto dobe sa vyrábali odevy, obuv, rôzne zariadenia a poľnohospodársky inventár. Táto výroba sa ešte neoddelila od poľnohospodárstva, oddelilo sa len kováčstvo a hrnčiarstvo. Remeselného charakteru nadobudla aj rezba do kosti a tesárstvo. Niektorí remeselníci odišli pod hradby kniežacích opevnení, kde zakladali remeselnícke osady. K odtrhnutiu remeselníkov od dediny prispel rozvoj poľnohospodárstva a tiež odtrhnutie remesla od poľnohospodárstva. Strediskami rozvíjajúceho sa remesla sa stali mestá, v ktorých bolo v 12. storočí okolo 60 remeselníckych odvetví.

Podstatná časť remesla bola založená na hutníctve. Na dedine sa síce ešte neoddelilo tavenie vo vysokých peciach od kováčstva, ale pri spracovaní železa a ocele v meste sa vytvorilo najmenej 16 kvalifikácií. Ruskí remeselníci vyrábali v 11. a 12. storočí okolo 150 druhov výrobkov zo železa a ocele. Ich produkcia mala veľký význam pre vývoj obchodu na dedine i v meste. Staroruskí klenotníci vedeli raziť farebné kovy. V remeselných dielňach sa zhotovovali nástroje, zbrane, predmety dennej potreby a zlaté, strieborné, medené a bronzové ozdoby.

Svojimi výrobkami sa Rus preslávila v celej Európe. Mestskí remeselníci pracovali na objednávku aj pre trh. Vnútorný obchod sa sústreďoval v mestách. Tu boli domáce trhy, ale prichádzali tu aj cudzí obchodníci. Ruskí obchodníci obchodovali v dŕžavách Arabského kalifátu. Z Byzantskou ríšou spojovala Rusko dneperská cesta. Z Ruska sa vyvážali hlavne suroviny, rozvíjajúce sa remeslo prispelo k vývozu remeselných výrobkov.

tags: #chram #svatej #sofie #v #ukrajine