Chrám Svätej Trojice je názov, ktorý nesú viaceré významné kostoly na Slovensku. Tento článok sa zameriava na dva z nich: Chrám Svätej Trojice v Bratislave a Chrám Svätej Trojice v Prešove. Oba tieto kostoly majú bohatú históriu a pozoruhodnú architektúru, ktorá odráža rôzne obdobia a vplyvy.
Chrám Svätej Trojice v Bratislave
Chrám Svätej Trojice v Bratislave je barokový kostol, ktorý sa nachádza v centre mesta. Jeho história je úzko spojená s rádom trinitárov, ktorý pôsobil v Bratislave od začiatku 18. storočia.

História výstavby
Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Už 12. marca 1717 sa mohol položiť základný kameň stavby kostola. Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. Michala, takže mohli byť využité ako základové múry. Keď sa toto vykonalo, dňa 29. augusta 1725 pripravili trinitári zodpovedajúcu slávnosť. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. augusta 1725, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok. Dňa 8. augusta sa konala slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. Po kázni kňaz, vysoko dôstojný František z Palánky, vynikajúci rečník a vzdelaný muž, slúžil slávnostnú svätú omšu. Po skončení omše bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári nového kostola a zaspievané Te Deum. Slávnosť bola ukončená s doprovodom hudby a udeľovalo sa požehnanie, zatiaľ čo naokolo zneli výstrely z mažiarov.
Architektúra a interiér
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Kupola spočíva na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami a imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. Je medzi maľovanými stĺpmi osem ník, z nich každá druhá je ozdobená maľovanou figúrou cirkevného otca. Aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. Nebeských výjavov sú obidve kupoly maľované en grisaille a oživené zlátením. Maľby sa pripisujú Antoniovi Gallimu da Bibiena v rokoch 1736-44.
Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Dňa 21. apríla 1725 uzavrel zmluvu s Gaetanom Bussim, štukatérom z Viedne. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. Na oltári sú sochy sv. Agnešu a sv. Katarínu, ktoré sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. Nad oltárnym obrazom je polkruhový oblúk a Božie oko, obklopené a adorované anjelmi. Obraz je pripisovaný Františkovi Antonovi Palkovi, dvornému maliarovi primasa Esterházyho.
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica, ktorú zdobia parapet s reliéfnym zobrazením stojaceho bradatého muža v kožušinovej čapici a plášti. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb.
Trinitári v Bratislave
Trinitári v Bratislave dostávali od mesta dary, na veľké sviatky sviece na oltáre, k sv. Juraju groš. Rád bol mimoriadne obľúbený a zameriaval sa na vykúpenie kresťanov zo zajatia.
Chrám Svätej Trojice v Prešove
Chrám Svätej Trojice v Prešove je renesančný chrám, ktorý je jedným z mála protestantských kostolov na Slovensku, postavených v období reformácie. Tento u nás pomerne ojedinelý renesančný chrám je jedným z malého počtu protestantských kostolov na Slovensku, postavených v období reformácie.

História výstavby
Nový maďarský kostol rozhodla mestská rada postaviť na námestí vedľa nemeckého, na mieste už zaniknutého stredovekého kostola sv. Ladislava. Základný kameň bol slávnostne položený 25. júla 1642. Stavba chrámu trvala päť rokov a ukončená bola slávnostným vysvätením 16. júna 1647. Pamiatkou na ňu je kamenná tabuľa s latinským nápisom, umiestnená nad hlavným portálom: "Dňa 1. mája 1642 bol založený tento kostol ku cti najsvätejšej Trojice na náklady slobodného kráľovského mesta Prešova za richtára šľachtica Daniela Lengfelnera, dozorcu šľachtica Adama Zimmermanna a obozretného Daniela Schneidera a šťastne dokončený dňa 15. júna 1647."
Architektúra a interiér
Kostol bol riešený ako typické renesančné jednolodie s trojbokým zakončením, speváckymi tribúnami na poschodí po oboch stranách lode a organovou emporou na severnej strane. Z vnútorného zariadenia pôvodného chrámu sa zachovali niektoré renesančné lavice a štollum. Organ z r. 1642 dal rekonštruovať, doplniť barokovou výzdobou a pozlátiť senátor S. Steller r. 1787. Z jezuitského obdobia pochádzajú niektoré lavice a svietniky. Pseudorománsky oltár bol postavený v r. 1865 s použitím staršieho obrazu Kristus a Samaritánka od dvorného maliara britskej kráľovnej Viktórie Karola Brockeho.
Osudy chrámu
Ďalšie osudy chrámu spolu so susedným kolégiom sú potom vlastne kronikou dejín reformácie a protireformácie v meste. Po prvý raz skonfiškovali úrady kostol r. 1670, po potlačení Vešeléniho sprisahania. O tri roky dostali chrám jezuiti. Po porážke odboja, napriek podmienkam kapitulácie, garantujúcim ponechanie chrámu cirkvi, prikázala r. 1711 kráľovná Eleonóra evanjelikom opustiť všetky kostoly na území mesta. Do chrámu sa opäť nasťahovali jezuiti a zotrvali v ňom až do zrušenia rádu r. 1773. Evanjelikom sa ho podarilo získať za 6000 zlatých iba s pomocou cisára a kráľa Jozefa II. Od roku 1783 sa stal chrám opäť majetkom evanjelickej a. v. cirkvi. Od začiatku až do roku 1945 ho spoločne používali oba zbory, slovenský a nemecký a oba sa podieľali na jeho udržiavania opravách. Posledná dôkladná obnova kostola prebehla v r. 1980-1982.