Bazilika Saint-Denis, nachádzajúca sa v Saint-Denis (dnes na severe metropolitnej oblasti Paríža), je gotický kostol a historické sídlo rovnomenného opátstva. Po stáročia slúžil ako pohrebisko francúzskych kráľov. V roku 1966 sa kostol stal sídlom biskupa a získal tak štatút katedrály.
Hlavná loď Baziliky Saint-Denis, pohľad smerom ku chóru.
História a význam
Podľa legendy Chrám sv. Denisa v Paríži založila v 5. storočí sv. Genovéva na mieste, kde v 3. storočí zomrel prvý parížsky biskup sv. Denis, ktorý sa potom stal patrónom Francúzska. Označujú ho za najstaršie vo Francúzsku. V ňom dal Dagobert vybudovať aj hrobku. Odvtedy, od 7. až do 18. storočia tam pochovávali francúzskych kráľov, kráľovné a členov kráľovských rodov. Je miestom posledného odpočinku 43 francúzskych kráľov, 32 kráľovien, radu členov kráľovských rodov, významných rytierov a osobností, približne asi sto.
Od roku 1966 je bazilika sídlom biskupa a dostala štatút katedrály. Je to majestátna stavba, architektonicky a umelecky na takej vysokej úrovni ako svetoznámy a obdivovaný Notre Dame v Paríži. Bazilika (často nazývaná "katedrála") Saint Denis je svetoznáme gotické dielo z roku 1140. Katedrála Saint Denis je jednou z najvýznamnejších sakrálnych stavieb vo Francúzsku. Bazilika bola v skutočnosti po stáročia miestom pochovávania pozostatkov francúzskych kráľov. Miesto posledného odpočinku tu našli všetci králi od 10. storočia do roku 1789, až na tri výnimky.
V polovici 19. storočia, keď po Napoleonovi prevzali vládu nad Francúzskom Bourbonovci, nechali otvoriť masový hrob, aby pozostatky kráľov presunuli späť do baziliky.
Zrodenie gotiky
Bazilika Saint-Denis bola prvou významnou stavbou, ktorej prevažná časť bola postavená v gotickom slohu. Vzhľadovo i stavebne sa odlíšila od románskej architektúry natoľko, že sa pre stavby postavené v podobnom duchu začal používať pojem „francúzsky sloh“ (Opus Francigenum).
Architektonicky významné opátstvo Saint-Denis odhaľuje prvé použitie všetkých prvkov gotickej architektúry, pričom určilo štandard pre katedrály a kostoly stredovekej Európy.
Opát Suger starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril úplne nový štýl - gotiku.
Použitie lomených oblúkov, typických pre burgundskú architektúru, umožnilo vyššie stropy. Normanská architektúra (románsky štýl) zvyčajne využívala rebrové klenby: krížové oblúky, ktoré podopierajú váhu stropu a prenášajú tlak na menší počet oporných bodov. Klenby zároveň znižujú celkovú váhu stropu, čo umožňuje, aby väčšina stropu bola vyrobená z tenkého kameňa.
Kombináciou rebrových klenieb a lomených oblúkov Suger zrevitalizoval vnútornú štruktúru budov a vytvoril estetiku, ktorá akoby stúpala vyššie a vpúšťala viac svetla. Svetlo a farby zohrávali v Sugerovej koncepcii ústrednú úlohu.
Dnes je meno Suger málo známe, avšak vo svojej generácii bol najväčším európskym polyhistorom a jedným z najslávnejších mužov Európy. Bol považovaný za najväčšieho historika svojej generácie. Ako štátnik zlepšil súdnictvo, podporil rozvoj poľnohospodárstva a obchodu, zjednotil krajinu proti vonkajším hrozbám a skrotil vzpurných šľachticov. Ako opát posilnil duchovný život svojich mníchov.
Opátstvo Saint-Denis čoskoro určilo štandard, ktorý inšpiroval väčšinu veľkých katedrál a kostolov stredovekého Francúzska a Anglicka. Sugerov písomný záznam o jeho výstavbe malo rozhodujúci vplyv na celú stredovekú architektonickú teóriu.
Doteraz pretrvalo takmer deväť storočí a zostalo prevažne nedotknuté od Sugerových čias. V roku 1966 pápež Pavol VI. zriadil novú diecézu Saint-Denis, čím opátstvo povýšil na katedrálu a zaradil ho medzi chrámy, ktoré samo v začiatkoch inšpirovalo.
Interiér a hrobky
V dnešnej podobe má pôdorys kostola tvar kríža ako veľa iných bazilík: do hlavnej lode ústia nižšie lode a nad nimi okná. Na severnej strane stavby je ďalšia priečna loď tvorená radom kaplniek. Na západnej strane baziliky sa nachádzajú tri portály a kruhové okno, na južnej strane veža. Východnú loď lemujú z oboch strán arkády a je zakončená apsidou s deviatimi kaplnkami.
V katedrále sú ilustrácie k dejinám Francúzska. Sú to jednotlivé hrobky - pamätníky so sochami panovníkov a ich manželiek, z ktorých mnohé tvoria celé súsošia, ako napr. hrobka Ľudovíta XII. a Anny Bretanskej, pamätník Ľudovíta XVI. a jeho manželky, kráľovnej Márie Antoinetty, tiež sochárske portréty i posmrtné masky zosnulých na sarkofágoch.
V krypte pod kráľovskými hrobkami je údajne pochovaný aj sám sv. Denis, ktorému je zasvätená bazilika. Nie sú zatiaľ preskúmané jeho ostatky, rovnako čaká na preštudovanie aj kráľovský rod Merovejovcov, pokiaľ ide o ich sarkofágy.
V Bazilike sv. Denisa sú pochovaní všetci králi, či zomreli prirodzenou smrťou, či boli zavraždení alebo popravení, prevezení z iných miest, kde ich po rokoch exhumovali. Výnimkou sú panovníci Filip I. a Ľudovít IX. Druhý z nich Ľudovít IX. potvrdil ťažko pochopiteľnú skutočnosť, že nenávisť môže pretrvávať aj po smrti. Odmietol byť pochovaný na rovnakom mieste, ako jeho otec Karol VII., voči ktorému prechovával takú nenávisť, že sa jej odmietol zbaviť aj pred svojou smrťou. Ľudovít IX. mal podľa historikov veľmi zložitú povahu.
Ich telá dali do spoločného hrobu, každého do iného na cintoríne Madeleine. Ich syn - následník trónu zomrel za nevysvetlených okolností a pochovali ho v neoznačenom hrobe. Zachovalo sa iba jeho srdce, ktoré sa po rokoch, v minulom storočí, vrátilo do Paríža, kde ho pochovali. Revolucionári sa snažili zničiť pozostatky kráľov z Baziliky sv. Denisa, odkiaľ mnohé vybrali a hodili ich do jám s vápnom, aby sa rozpustili. Telá Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty po skončení revolúcie našli, identifikovali podľa osobných vecí, pochovali v Bazilike sv. Denisa.
Prehľad pochovaných panovníkov a osobností
V Bazilike Saint-Denis sú pochovaní:
- Karol I.
- Chlodovik I.
- Childebert I.
- Fredegunda (?
- Dagobert I.
- Pipin III.
- Karolman I.
- Karol II.
- Karolman II.
- Róbert II.
- Henrich I.
- Ľudovít VI.
- Ľudovít VII.
- Filip II.
- Karol I.
- Filip III.
- Filip IV.
- František I.
- Henrich II.
- František II.
- Karol IX.
- Henrich III.
- Henrich IV.
- Ľudovít XIV.
- Ľudovít XV.
- Ľudovít XVI.
- Ľudovít XVII.
- Ľudovít XVIII.
a mnoho ďalších významných osobností.
Praktické informácie pre návštevníkov
Krypta v St. Denis je otvorená denne od 10:00 do 18:15 (od apríla do septembra) alebo v zime len do 17:15. Vstupenky si môžete zakúpiť na mieste alebo online na presný čas bez čakania v rade. Zaplatiť musíte len za vstup do krypty s hrobkami kráľov.
Bazilika Saint-Denis: Kráľovské hrobky, ktoré boli otvorené a zničené počas francúzskej revolúcie
Pôdorys Baziliky Saint-Denis