Už od prvých krokov vás ohúri Moskva, 12-miliónový "štát v štáte", plný fascinujúcej architektúry, svedčiacej o unikátnej histórii Moskvy, ale aj dynamickej súčasnosti ruského medveďa (veď práve tu nájdete osem z desiatich najvyšších mrakodrapov Európy). Ak ste tu ešte neboli, pripravte sa, že návšteva Moskvy vás nenechá chladnými ani ľahostajnými. Môžete si o nej myslieť čokoľvek, no určite vami nejako zatrasie a nechá silné dojmy na celý život.
Našu BUBO prehliadku ruskej metropoly začíname uprostred Moskvy - na tzv. Nultom kilometrovníku. Ak sa postavíte do stredu tohto kruhu čelom k hotelu a hodíte za seba mincu, malo by to znamenať, že sa do Moskvy ešte určite vrátite. Hneď vedľa ´nultého moskovského bodu´ sa nachádza Iverská kaplnka.
To už sa nám odkrýva slávne Červené námestie vo svojej plnej kráse. Ešte predtým po vašej ľavej ruke zbadáte zvláštne vyzdobenú uličku. Skrátka všetkým možným, čo sa trblieta a svieti. V týchto miestach uvidíte aj GUM (v plnom názve: Гoсударственный универсальный магазин - Gosudarstvennyj univerzaľnyj magazin), v ktorom bol osadený vôbec prvý eskalátor v Sovietskom zväze.
A teraz už sa poďme pokochať legendárnou Krasnou ploščaďou! Prečo sa vlastne volá Červené námestie červené? Krasnaja ploščaď síce dnes po rusky znamená Červené námestie, no kedysi sa krasnyj hovorilo nielen červenej farbe, ale aj niečomu naozaj peknému, krásnemu. V sovietskej ére sa tu začala tradícia veľkolepých vojenských prehliadok a manifestácií. No s čím sa určite spája Červené námestie dnes najviac, je jeho neoddeliteľný symbol - Kremeľ.
Kremeľ je baštou, pevnosťou Moskvy, veď presne slovko pevnosť v ruštine kremeľ znamená, takže ho nájdete vlastne v každom väčšom ruskom meste. Uprostred námestia, bližšie k múru, sa nachádza cintorín, na ktorom je pochovaných niekoľko komunistických pohlavárov a hrdinov bývalého Sovietskeho zväzu. Cintorínu dominuje mauzóleum nesmrteľného V. I. Lenina. Vstup do mauzólea je možný len v určité dni, a aj to len v doobedňajších hodinách.
Stavebnou dominantou Červeného námestia je určite chrám Vasilija Blaženého. Rozprávkovo krásna budova, ktorú aspoň z pohľadníc, či propagačných fotiek Moskvy pozná snáď každý. V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň. Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan.
Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou. Keď sa krajina v 30-tych rokoch minulého storočia prihlásia k ateizmu, chrám sa stal súčasťou Štátneho historického múzea, ako chrám a boží stánok začal znovu slúžiť až v roku 1990. Dnešný názov chrám Vasilija Blaženého získal až po pristavení desiatej vežičky. Práve v tejto vežičke je vážený občan Vasilij Blažený pochovaný. Táto legendárna postava Moskvy sa tešila obrovskej obľube. Bol to muž, akým sa hovorilo aj radikálne zbožný, alebo blázon do Krista. Dokonca sa nebál ani Ivana Hrozného, a vďaka jeho popularite voči nemu Ivan Hrozný nikdy nezasiahol. Vasilij bol naozaj svojskou postavou, chodieval po meste bežne nahý alebo sporo odetý aj keď v Moskve zúrila zima.
Veľkoleposť a vzácnosť celého chrámu je očividná nielen zvonka. Za chrámom Vasilija Blaženého nájdete Park Zaradie. Dominantou je výstavisko pripomína amfiteáter. Pri ňom sa nachádza malý vistý most v tvare písmena V.
Katedrála Vasila Blaženého, známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody, ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu, ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552. Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou.
História a výstavba
Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architekt stavby nie je jednoznačný. Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči - údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil. V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú. Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám. Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila. K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.
V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema. Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Lokalita Chrám Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
Ivan IV. Hrozný vošiel do histórie ako krvilačný cár, ktorý sa nebál ničoho, teda okrem zrady svojich blízkych. Avšak, vďaka nemu vzniklo jedno z najrozprávkovejších miest - Pokrovský chrám, dnes viac známy ako Chrám Vasilija Blaženého. Áno, práve tento strašný cár dať postaviť túto jedinečnú stavbu, ako poďakovanie sa Bohu za to, že mu pomohol poraziť večného nepriateľa starého Ruska- Mongolo-Tatarov. V roku 1555, sa Ivan skrýval v stane, kde sa modlil, aby sa im podarilo podrobiť si Kazaň, hlavné mesto jedného z posledných Mongolo-Tatarských útvarov, ktoré zostali po rozpade Zlatej Hordy. Šťastie sa na neho usmialo a po 9 dňoch sa im podarilo poraziť Kazaň. Keď sa následne Ivan vrátil do Moskvy, chcel sa poďakovať, ale chcel vytvoriť niečo, čo by mohlo vždy pripomínať jeho víťazstvo a tak sa zrodila myšlienka vybudovať na hlavnom námestí Moskvy chrám, akoby pamätnú sochu svojho víťazstva.
A tak boli do Moskvy pozvaní najlepší architekti, aspoň tak sa to dlhé roky tvrdilo. Avšak, posledné výskumy poukazujú na to, že chrám bol vybudovaný miestnymi autormi - Postnikom a Barmom. Taktiež existuje mýt o tom, že Ivan dal architekta následne oslepiť, aby už nikdy nemohol vybudovať nič podobné. Neskôr vznikajú diela, ktoré sa nápadne podobajú na daný chrám.
Treba podotknúť, že spoločným znakom je tzv. A tak v roku 1555 pristúpili ku stavbe monumentálnej stavby, ktorá sa mala skladať z 9 samostatných chrámov, ale pritom mali byť všetky medzi sebou prepojené. Prečo práve 9? Samozrejme, môžeme tvrdiť, že číslo 9 je násobkom svätého čísla 3, ale ide pravdepodobne o symboliku, pretože Kazaň bola obliehaná práve 9 dní. Chrám sa budoval na staro- ruské pomery nie veľmi dlho. Bol vysvätený v roku 1561. A po tom sa stal kresťanským centrom Moskvy.
Avšak originálny chrám sa mierne líšil od súčasnej podoby. Tak napríklad „cibuľky“ na vrchu- cylindrické kupolky, boli čisto zelenej farby. Taktiež treba podotknúť, že originálne cibuľky boli železné. No tie boli zamenené pri jednej z početných reštaurácii chrámu. Tu si návštevníci môžu prezrieť aj bronzové tabuľky s textom, ktoré taktiež zdobili prvú fasádu chrámu.
Ak sa rozprávame o Chráme Vasilija Blaženého hovoríme o pseudo- ruskom štýle. Ale čo to vlastne znemená? V skutočnosti 98% ruskej kultúry vzniklo po roku 988, teda po roku kedy knieža Vladimír prijal kresťanstvo krstom na neznámom mieste. Vtedy sa do umenia tíško vkradli časti folklóru. A vytvárajú sa aj špecifické ruské chrámy. A preto sa k pojmu pridalo slovo - pseudo.
Áno, prvé čo nám bije do očí je cibuľovité zakončenie chrámov. Ich pozlátka. A keď na nich dopadajú lúče slnka, zdá sa, že sa božská sila vlieva do celej krajiny. Je zaujímavé, že cibuľky historici považujú za „objav“ 15. storočia, pretože na ikonách zo skorších období sa nezachovali. Niektorí hovoria o tom, že vznikli podľa tvaru heliem, ktoré nosili ruskí bohatieri, ktorí mali ochraňovať krajinu.Ďalšou novinkou boli „kokošniky“. Forma, ktorá je odvodená od tradičnej ruskej ženskej pokrývky hlavy. Malé záhyby, ktoré dodávajú harmóniu a pohyb celej budove. Áno, a ešte špecifické úzke okienka. Kedysi neboli presklené, sklo sa pridalo až po roku 1700.
Čo sa týka celkového plánu budovy, vidíme niečo akoby malé bludisko, okolo ktorého prechádza ešte vonkajšia veranda. V centrálnej časti sa nachádza Chrám Pokrova presvätej Bohorodičky. Je to najvyšší chrám zo všetkých. Treba povedať, že vďaka jeho vysokej veži bol Chrám až do roku 1600 považovaný za najvyššiu budovy Moskvy. Všetky chrámy sa nachádzajú na spoločnom základe, ktorý je trochu pridvihnutý, aby sa tak zabezpečila jedna línia chrámov, nakoľko chrám sa nachádza na miernom spáde smerom k rieke Moskve. Na ňom stoja 4 malé chrámy a 5 veľkých chrámov. A práve ten, vďaka ktorému ho dnes všetci poznáme ako Chrám Vasilija.
V roku 1588, syn Ivana IV. Fjodor vydal rozkaz, aby sa dal pristaviť ešte jeden malý chrám, v ktorom mali byť uložené pozostatky "jurodivého" Vasilija Blaženého. Špecifický jav v ruskej pravoslávnej viere- „divý pre Boha“. Správali sa často krát ako „diví“- chodili nahí, nohy mali spútané reťazami, kričali, predpovedali budúcnosť. Ale, nikdy nežobrali. A aj samotný Ivan IV. sa niekoľkokrát stretol s Vasilijom Blaženým, ktorý predpovedal dokonca aj smrť jeho maličkého syna.V súčasnej dobe sa tam nachádza honosná rakva, kde sa nachádzajú sväté pozostatky jurodivého. Avšak, na opačnej strane chrámu je pochovaný ešte jeden jurodivý- Juraj Moskovský.
Pri vláde Kataríny II, ktorá financovala rekonštrukciu chrámu sa vymaľovali kupole. V tomto období bol chrám vyzdobený aj freskami vo vnútorných priestoroch. Celý jeho interiér nám pripomína rajskú záhradu- stovky zobrazení kvetín a iných rastlín, ktoré sú korunované zobrazeniami v kupolách, kde sa skrývajú zobrazenia svätých Ruska.Chrám má dve poschodia. Na dolných poschodiach sa slúžili omše počas celého roku, nakoľko tam bolo teplo. Avšak, na druhom poschodí sa ľudia zhromažďovali iba v teplých obdobiach. Teplo pocítite, keď vidíte nádhernú ikonostas v každom z chrámov. V chráme sú veľmi úzke uličky. Samotný Ivan Hrozný sa veľmi bál zrady a preto sa stavali úzke uličky, aby ho nikto nemohol prepadnúť z boku. Aspoň takto o tom hovorí legenda.
Architektúra a štruktúra
Chrám sa skladá z ôsmich viac-menej samostatných chrámov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Štyri z chrámov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnené medzi ne. Týchto osem cerkví obopína centrálny stĺpovitý chrám zasvätený Pokrovu (Ochrane) presvätej Bohorodičky.
Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi.
V roku 1588 bola ku stavbe pristavená kaplnka svätého Bazila (Vasilija) Blaženého (1469 - 1552), ktorého ostatky sa nachádzali na mieste stavby chrámu a ktorý dal celej stavbe jej druhé meno. Stavba bola zavŕšená dobudovaním zvonice v roku 1670.
Podľa legendy bola svätyňa postavená na mieste úmrtia Vasilija Blaženého, ktorý zahynul počas výstavby chrámu. Chrám bol pôvodne známy ako Chrám Najsvätejšej Trojice, neskôr bol postavený centrálny chrám zasvätený Pokrovu presvätej Bohorodičky.
Chrám sa skladá z deviatich chrámov. Dal ho postaviť cár Ivan IV. Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom. Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve. V roku 1588 k nemu pristavali malý kostol Svätého Vasilija, pomenovaný podľa svätca Vasiľa, ktorý bol pochovaný neďaleko. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov - chrám Vasilija Blaženého.
Význam chrámu
Chrám Vasilija Blaženého je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom ruskej kultúry a histórie. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitý dizajn priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú obdivovať jeho krásu a dozvedieť sa viac o jeho bohatom dedičstve. Aký je kultúrny význam Katedrály Vasilija Blaženého?
Posledným presláveným strediskom byzantského umenia bolo Rusko. Pred rokom 1000 kyjevské knieža sv. Vladimír prijal kresťanstvo. Preto je ruská cirkev dodnes ortodoxná a aj zvyky, abeceda a umenie sú byzantského pôvodu. Prvý chrám bol postavený v Kyjeve a zasvätaný sv. Sofii. Postavili ho umelci povolaní z Byzancie.
K novému rozkvetu maliarstva prispela nádhera ikonostasu- steny pokrytej ikonami, ktorá oddeluje svätynu od chrámovej lode. Čoskoro vznikali školy, význam moskovskej školy vzrátol osobnosťou Andreja Rubľova, ten vynikal citlivým pochopením symboliky a jemným kultivovaným podaním. Jeho vrcholným dielom je slávna ikona so sv.