Hoci dejiny Lomnice začínajú v praveku, prvá písomná zmienka o Veľkej Lomnici pochádza až z roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov. Sídlom tohto rodu sa na dlhú dobu stala Veľká Lomnica. Názov obce dokazuje, že okolie bolo osídlené Slovanmi a prví osadníci boli Slováci. Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. Veľká Lomnica sa dlho spomínala len ako Lomnica, ale keď v 14. storočí neďaleko nej vznikli ďalšie dve obce s rovnakým názvom, bolo potrebné ich diferencovať. A tak v roku 1361 nachádzame už pomenovanie „Magna Lomnitz“, teda „Veľká Lomnica“.
Prvé presné údaje o zložení a počte obyvateľstva pochádzajú z roku 1700. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Dominantou obce je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý je vďaka svojej vysokej veži viditeľný už z diaľky. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a fara sa nachádza hneď vedľa chrámu. Areál kostola je prístupný verejnosti.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený. Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov.
V obci sa nachádza pôvodný neskororománsky rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 13.storočia, v 15.stor. goticky prestavaný, ktorý ukrýva vzácne nástenné maľby. Tie boli odhalené až v roku 1957. Nachádzajú sa v sakristii kostola a obsahujú legendu o víťazstve uhorského kráľa sv. Ladislava v roku 1093 nad Kumánmi. Maľby pochádzajú z rokov 1310 až 1320. V interiéri kostola zaujmú tri oltáre, pričom najstarší z nich pochádza z roku 1494 (Oltár Panny Márie). Hlavný oltár sv. Kataríny je najmladší a pochádza z roku 1793. Za ním sa nachádza dvojité gotické okno zvonku zamurované a vedľa neho je krstiteľnica zo začiatku 16. storočia.
Architektonické prvky a vzácnosti
- Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi.
- Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh.
- Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm.
- Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.
Patrocínium: sv. Kataríny Alex. Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Už v prvej štvrtine 14. storočia namaľoval významný umelec talianskeho pôvodu na severnú stenu sakristie monumentálnu fresku znázorňujúcu časť tzv. Ladislavskej legendy. Presbytérium vyzdobili freskami v polovici 14. V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala. Koncom 15. storočia došlo k ďalším úpravám.
Nástenné maľby
Chrám sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom.
V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali. Fresky v presbytériu odkryli len pri obnove započatej v roku 2002, hoci ich prítomnosť preukázali už sondy v 60. rokoch minulého storočia.
Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna.
Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
Najstaršou zachovanou figurálnou kompozíciou v presbytériu je výjav Ukrižovania. Nachádza sa na ľavej spodnej časti východnej steny svätyne. Pri Ukrižovanom Kristovi je postava sv. Jána Evanjelistu. Na tejto stene nad pôvodným ranogotickým oknom smerujúcim na východ dominuje obraz tváre Krista vo forme mandyliónu. Napravo popri okne sú skupiny postáv zo Starého zákona, na vrchu je Pilát. Naľavo postavy z Nového zákona počnúc sv. Jánom Krstiteľom a pod ním sú apoštoli na čele so svätým Štefanom, diakonom. Na južnej stene je zobrazené stvorenie a dedičný hriech aj jeho následky. Na severnej stene vidno korunovanie Panny Márie Božím Synom, obaja sedia na stredovekej lavici a pod nimi sú jednotlivé skupiny svätých v nebi.
Interiér a umelecké diela
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Katarína Alexandrijská.
V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice. V interiéri sa zachovali dva bočné gotické oltáre z konca 15. storočia, z nich oltár sv. Mikuláša (z roku cca 1490) je známy kvalitnými maľbami na krídlach z dielne Majstra Martina.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole. Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny.
Historické míľniky farnosti
Veľká Lomnica bola starodávna farnosť. Avšak pre masový prechod zemepánov - rodiny Berzeviczy i ostatných obyvateľov (vo veľkej miere nemeckej národnosti) k evanjelickej viere, farnosť r. 1565 smrťou katolíckeho farára Venceslaua Pecchi zanikla. Katolícka cirkevná obec bola potom spravovaná z Kežmarku rehoľníkmi pavlínmi a neskôr zo susedných Huncoviec, kde bolo o niečo viac katolíkov. Pritom ale mala svoje matriky.
Po násilnom odsune Nemcov a osídlení obce občanmi poväčšine katolíckeho vyznania biskup Ján Vojtaššák vytvoril tu v roku 1946 expozitúru. Kaplán, ktorý spadal pod právomoc farára z Huncoviec, býval vo Veľkej Lomnici. V roku 1959 tu bola na prvýkrát (do r. 1976) pridelená aj filiálka Stará Lesná, potom ako bola zbúraná fara v Mlynici, kde dovtedy patrila. Nanovo farnosť vznikla 27. februára 1970, boli to roky po Pražskej jari, keď ešte nebol vyvíjaný veľký tlak na cirkev.
Prvým tunajším správcom farnosti sa stal dovtedajší huncovský kaplán dp. Michal Zajac, ktorý tu dochádzal, keďže expozitúra už neexistovala. Priviedol tu aj rehoľné sestry z Kongregácie Sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie III. rádu sv. Františka z Assisi, ktoré učili v škole náboženstvo a starali sa kostol. To však trvalo len rok. Normalizačný tlak na cirkev spôsobil, že rehoľné sestry museli odísť a kňaz bol preložený. Ale farnosť už zostala, doteraz tu bolo sedem správcov farnosti. V decembri 1993 bola filiálka Stará Lesná znovu priradená k tejto farnosti.
Chronologický prehľad názvov obce
Historický schematizmus slov. Kostol sv. Kataríny Alex. Patrocínium: sv. Vznik: r. Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Už v prvej štvrtine 14. storočia namaľoval významný umelec talianskeho pôvodu na severnú stenu sakristie monumentálnu fresku znázorňujúcu časť tzv. Ladislavskej legendy. Presbytérium vyzdobili freskami v polovici 14. V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala. Koncom 15. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali. Fresky v presbytériu odkryli len pri obnove započatej v roku 2002, hoci ich prítomnosť preukázali už sondy v 60. rokoch minulého storočia.
- Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi.
- Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk.
- Chrám sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
- Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom.
- V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv.
- Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna.
- Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
- V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15.
- Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv.
- V interiéri sa zachovali dva bočné gotické oltáre z konca 15. storočia, z nich oltár sv. Mikuláša (z roku cca 1490) je známy kvalitnými maľbami na krídlach z dielne Majstra Martina.
- Východná časť ohradného múra pochádza už z 13.
Zoznam použitej literatúry
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Buran, D. a kol.: Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Endrödi, J.: Mikulášska legenda na maľbách v Chráme sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici. In: Annales Historici Presoviensis vol. 8/2008, PU v Prešove, str. 39 - 50.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
tags: #rimskokatolicky #kostol #velka #lomnica