Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach je kláštorným chrámom a patrí do komplexu kláštora gréckokatolíckych redemptoristov. Chrám Svätého Ducha v Michalovciach je materským chrámom redemptoristov východného obradu na Slovensku. Vybudovali ho v rokoch 1931 - 1934 v neobyzantskom slohu. Od počiatku až do roku 1950 slúžil ako pútnické miesto pre gréckokatolíkov zo Zemplína. Od roku 2001 sú v bočnom oltári Božského Srdca (vpravo od ikonostasu) uložené ostatky blahoslaveného hieromučeníka Metoda Dominika Trčku CSsR. Hlavný eparchiálny odpust sa tu každoročne koná v Nedeľu svätej Päťdesiatnice. Okrem toho sa v chráme každoročne slávia aj významné odpusty ku cti ružencovej Božej Matky a ku cti bl. Metoda D. Trčku CSsR a tiež fatimské soboty.
Gréckokatolícki redemptoristi sa v ňom usadili v jeseni 1931. Redemptoristi východného obradu prišli do Michaloviec v jeseni 1931. Ešte 2. októbra 1928 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu s grófom Alexandrom Sztarayom, podľa ktorej sa stali vlastníkmi jedného z pozemkov na okraji mesta. Mohlo sa teda započať s projektovaním a výstavou kláštora, ktorý bol chápaný ako misijné centrum, kde by boli formovaní misionári nielen pre územie Východného Slovenska, ale aj pre východnú Ukrajinu a Rusko.
Dňa 7. septembra 1931 posvätil verejnú kaplnku v kláštore vikár Mukačevskej eparchie Alexander Stojka (1890 - 1943) a 17. septembra 1931 posvätil samotný kláštor protoihumen redemptoristov v Haliči - o. Jozef Schrijvers (1876 - 1945). V priestrannej kláštornej kaplnke (s rozmermi 13 x 12 x 9 m) boli slúžené liturgie aj pre veriacich (jej polohu dodnes vyznačuje malá kupola s krížom na streche na kraji jedného kláštorného krídla).
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
V rámci plánovania a príprav - ešte v roku 1932 - začali prví veriaci dobrovoľne zvážať i stavebný materiál (piesok a štrk).Z viacerých plánov chrámu bol nakoniec vybraný projekt Ing. Vladimíra Sičinského. Samotnú stavbu podľa upravených plánov realizoval staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Spomedzi redemptoristov sa o výstavbu chrámu najviac zaslúžil o. Metod Dominik Trčka.
Výstavba Chrámu
Výroba projektov a ich schvaľovanie trvalo takmer dva roky, takže s výstavbou sa začalo až v septembri 1930, kedy firma Rozhon začala kopať základy. Základy kláštora redemptoristov začali kopať v septembri 1930, posviacka základného kameňa kláštora sa uskutočnila 12. októbra 1930, stavebné práce boli ukončené v roku 1931 (zrealizovala ich stavebná firma Rozhon).Posviacka základného kameňa, ktorú vykonal vladyka mukačevskej eparchie Petro Gebej (1864-1931) sa konala 12. októbra 1930. Pod vedením “stavbyvedúceho” o. Metoda bol kláštor do roka postavený.
Začiatkom roka 1934 sa rozbehlo vybavovanie všetkých potrebných povolení, základy sa začali kopať 2. júla 1934. Posviacku základného kameňa chrámu vykonal 22. júla 1934 kanonik a riaditeľ eparchiálneho úradu v Užhorode - Msgr. o. Alexander Jankovič. Tempo prác prevýšilo očakávania a výstavba napredovala veľmi rýchlo, a to najmä vďaka obetavosti a podpore miestneho obyvateľstva. Koncom jesene 1934 stavbu vytiahli až po krovy, hotová bola aj hrubá konštrukcia kupoly - pri jej budovaní použili vtedy modernú technológiu liateho betónu. Do konca roku 1934 bola hrubá stavba zvonku hotová a začalo sa pracovať i vo vnútri. Dňa 9. apríla 1935 skončilo zavážanie chrámu hlinou. Keď 29. apríla posvätil o. Ján Fedorko kríž na kupolu a 9. augusta inštalovali klampiari na chráme pozlátenú baňu, novostavba už nadobúdala jasné kontúry.
V rokoch 1934 - 1935 firma michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vybudovala samotný Chrám Zoslania sv. Ducha. Úsilím všetkých zainteresovaných strán bol chrám za niečo viac ako rok dokončený, posviacku vykonal biskup Alexander Stojka dňa 29. septembra 1935. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich.
8. augusta 1931 sa uskutočnila kolaudácia kláštora, ale jeho posviacka bola odložená. 7. september mnohým nevyhovoval, preto bola slávnosť rozdelená: na posviacku kaplnky a posviacku kláštora. Prvá mala charakter skôr eparchiálny, druhá viac redemptoristický. Verejnú kaplnku v kláštore posvätil 7. septembra 1931 vikár mukačevskej eparchie Alexander Stojka (1890-1943) a kláštor posvätil 17. septembra protoihumen redemptoristov na Haliči o. Jozef Schrijvers.
Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
Interiér a Výzdoba
Do nového chrámu boli prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Už skôr sa začalo myslieť aj na ikonostas. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Výroba ikon bola zverená prof. Bokšajovi, známemu maliarovi z Užhorodu a návrh ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice, žertveníka a tetrapodu bol zverený prof. Sičinskému.
Do chrámu bola z verejnej kaplnky prenesená ikona Maky ustavičnej pomoci a uložená nad nový mariánsky oltár posvätený dominikánom P. Brunom Janešom. Ten sa takto 16. novembra 1935 stal oltárom Ružencového bratstva so všetkými právami a výsadami a tým doplnil zakladaciu listinu bratstva. Vo februári 1936 bol na zadný stĺp v chráme zavesený predtým posvätený obraz sv. Anny. Na stĺpy zavesili obrazy redemptoristov sv. Alfonza a sv. Gerarda.
Interiér chrámu bol zariaďovaný postupne, na čo malo hlavný vplyv II. svetová vojna a potom príchod komunistického režimu, ktoré nedovolil realizovať všetky pôvodné plány. Ikonostas bol dokončený až v roku 1944, ale maľba chrámu či drevené obloženia už neboli zrealizované.
Obdobie Komunizmu a Súčasnosť
Po zásahu štátnej moci do cirkevných pomerov patril chrám v rokoch 1950 - 1990 pravoslávnej cirkvi (stal sa katedrálou, zasvätenou sv. Trojici). V čase komunistickej totality chrám užívala pravoslávna cirkev, ktorá v kláštore redemptoristov zriadila novú michalovskú eparchiu a Chrám Sv. Ducha sa stal katedrálnym chrámom tejto eparchie.
Po roku 1990 je kláštor a chrám opäť v rukách pôvodných vlastníkov, teda gréckokatolíckych redemptoristov michalovskej viceprovincie. Pred niekoľkými rokmi boli do bočného oltára v chráme slávnostne uložené pozostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Chrám bol 27. októbra 2013 vyhlásený za Baziliku minor.
Okrem tradičných odpustových slávností (Zoslanie Sv. Ducha a Ružencový odpust), rôznych stretnutí spolkov a bratstiev je v chráme 25. augusta slávený aj sviatok blahoslaveného protoihumena a mučeníka Metoda Dominika Trčku. Každého 25. v mesiaci je slávená sv. liturgia v intencii poďakovaní a prosieb adresovaných prostredníctvom blahoslaveného mučeníka Bohu. Po sv. liturgii je moleben ku bl. mučeníkovi s čítaním poďakovaní a prosieb a potom uctievanie relikvií. Týmto sa Chrám Sv. Ducha stáva pútnickým miestom.
Chrám Sv. Ducha pri kláštore redemptoristov nikdy nebol farskou cerkvou, preto sa pri ňom ani nepraktizovala “normálna“ farská pastorácia. Chrám slúžil predovšetkým pútnikom a bratstvám (Matky Ustavičnej Pomoci a Sv. ruženca, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho), spolkom (Spolok Svätého Jozefa), kongregáciám (mužským i ženským), ktoré mali v tomto chráme svoje centrum.
Bohoslužby
- Nedeľa: 7.00 hod. utiereň, 8.00 hod., 9.30 hod. (staroslovienska), 11.00 hod., 18.00 hod. sv. liturgia
- Sviatky v týždni: 8.00 hod., 9.30 hod. sv. liturgia
- Pred každým cirkevným sviatkom po večernej sv. liturgii - veľká večeň
- Každú stredu pred sv. liturgiou je o 17.30 hod. moleben k Matke ustavičnej pomoci
- Každého 25. v mesiaci po večernej sv. liturgii - moleben k bl. Metodovi D. Trčkovi
- Pobožnosti:
- Večer o 18.00 hod. - prvý týždeň pôstu večer po sv. liturgii - krížová cesta
- Ostatné týždne Veľkého pôstu po večerných sv. liturgiách - krížová cesta
- V piatok pred sv. liturgiou o 17.20 hod. - akatist k Božskému Srdcu Ježišovmu
- Sviatosť zmierenia - svätá spoveď: každý deň pred aj počas sv. liturgie.
V chráme sa nachádzajú relikvie blahoslaveného mučeníka Metoda Dominika Trčku CSsR. Je možné pred relikviami sa pomodliť a napísať poďakovanie alebo prosbu, ktoré budú čítané 25. Predsieň chrámu je počas dňa otvorená.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
Gréckokatolícke cirkvi sú súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.
Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Historicky podložené počiatky kresťanstva sa na Slovensku datujú do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia, kedy knieža Rastislav sa v roku 862 obracia so žiadosťou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal na Veľkú Moravu biskupa, ktorý by položil základy samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy.
Región východného Slovenska je špecifický tým, že sa tu stretáva západná a východná kultúra, resp. S kresťanstvom na území Slovenska sa stretávame v období raného stredoveku (8. - 9. Najväčší význam (s preukázateľnými výsledkami) mala nepochybne byzantská misia pod vedením bratov Konštantína a Metoda (pochádzali z gréckeho mesta Thesaloniki - Solún), ktorá na území Veľkej Moravy (štátneho útvaru, ktorý zahŕňal i územie dnešného Slovenska) pôsobila v druhej polovici 9. Historická obec sa dodnes nevie zhodnúť na tom, či región Zemplína bol alebo nebol súčasťou Veľkomoravskej ríše, avšak aj tu sídlili Slovania (dôkazy o tom priniesli archeológovia). Kresťanstvo sa v našej oblasti definitívne udomácnilo až v období stredoveku.
Pôsobenie Pravoslávnej Cirkvi
O prvom masovejšom prestupe veriacich z gréckokatolíckej na pravoslávnu vieru v okolí Michaloviec možno hovoriť až v 20. rokoch 20. O pôsobení pravoslávnej cirkvi v Michalovciach v čase existencie vojnovej Slovenskej republiky relevantné správy chýbajú. Uviesť možno len to, že „20. septembra 1944 navštívil mesto Michalovce vysokopreosvietený Jelevferij, exarcha Moskovského patriarchátu v ČSR.
Po „zjednotení“ gréckokatolíckej cirkvi s pravoslávnou, ku ktorému došlo na cirkevnom zhromaždení koncom apríla 1950, známom ako Prešovský sobor, sa i v Michalovciach začalo s budovaním oficiálnych pravoslávnych cirkevných štruktúr, čo súviselo s prechodom časti bývalého uniatského kléru aj veriacich na pravoslávie (až do konca druhej svetovej vojny bola totiž činnosť pravoslávnej cirkvi v meste obmedzená len na jednotlivcov - k ortodoxnému vierovyznaniu sa hlásili predovšetkým tu usadení Bulhari a niekoľkí ruskí emigranti; do roku 1950 nebol v Michalovciach zaznamenaný ani žiadny prestup skupín či jednotlivcov do pravoslávnej cirkvi). Súbežne prebiehal aj proces prestupu gréckokatolíckych veriacich na pravoslávie - spomenúť možno celonárodnú cyrilo-metodskú púť v Michalovciach, ktorá sa uskutočnila dňa 9. júla 1950.
Ustanovujúce zhromaždenie Michalovskej pravoslávnej eparchie sa konalo dňa 29. júla 1950, pričom mu predchádzalo rozhodnutie o rozdelení Prešovskej pravoslávnej eparchie. Prvým michalovským pravoslávnym biskupom sa stal Alexander (Viktor Michalič) - niekdajší kanonik gréckokatolíckej prešovskej diecézy, neskôr generálny vikár prešovskej eparchie. Bývalý kláštorný Chrám Zoslania Svätého Ducha bol vyhlásený za katedrálny chrám, zriadila sa pri ňom aj farnosť Michalovce I.
Po roku 1968 pravoslávna cirkev i naďalej užívala katedrálny Chrám Zoslania Svätého Ducha, kde ako duchovný slúžil Štefan Horkaj. V rokoch 1950 - 1990 michalovskú eparchiu, ako aj Pravoslávnu cirkevnú obec (PCO) Michalovce poctili svojou návštevou viaceré významné osobnosti duchovného života či cirkevní hierarchovia zo zahraničia. Oficiálnu žiadosť o povolenie vymaľovať interiér chrámu podala na Mestský národný výbor (MsNV) v Michalovciach pravoslávna cirkev dňa 17. mája 1976. Kladné vyjadrenie bolo doručené až v marci 1977. Chrám sa následne dal - kvôli nedostatku financií - iba jednoducho vymaľovať (bez rozpísania ikon), pričom posviacku vykonal dňa 10. júla 1977 biskup Cyril.
Prípravné práce na ikonopisnej výzdobe Chrámu Zoslania Svätého Ducha sa rozbehli až v apríli 1987. Po Veľkej noci prišli do Michaloviec dvaja ikonopisci z vtedajšieho Sovietskeho zväzu - Jurij Milašev a Sergij Merzliakov. Ikony vo svätyni, v chráme i v kupole rozpísali postupne, počas letných a jesenných mesiacov v rokoch 1987 - 1988. Ikonografická výzdoba interiéru chrámu bola darom Ruskej pravoslávnej cirkvi - osobitnú zásluhu na tom mal Jeho Svätosť Pimen, patriarcha moskovský a celej Rusi. Posviacku novovyzdobeného interiéru chrámu vykonal dňa 16. Začiatkom júla 1993 bol posvätený základný kameň nového katedrálneho Chrámu svätých Cyrila a Metoda vtedajším michalovským eparchom Jánom, po dokončení v máji 1996 chrám posvätil moskovský patriarcha Alexij II.
Interiér Chrámu Zoslania Svätého Ducha
Významné udalosti a osobnosti
- 29. september 1935: Posviacka chrámu biskupom Alexandrom Stojkom.
- 1950-1990: Chrám slúži ako katedrála pravoslávnej cirkvi.
- 27. október 2013: Chrám vyhlásený za Baziliku minor.
- Metod Dominik Trčka: Blahoslavený hieromučeník, ktorého pozostatky sú uložené v chráme.
tags: #chram #zoslania #svateho #ducha #michalovce