Evanjelický Kostol v Rimavskej Sobote: História a Význam

Rimavská Sobota, mesto s bohatou históriou, leží v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Rimava, obklopené CHKO Cerová vrchovina a NP Muránska planina. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1270. Výsadné mestské práva boli Rimavskej Sobote udelené 5. mája 1334 - tento deň sa oslavuje ako Deň mesta.

Mesto bolo pôvodne budované okolo centra, tvoreného dnešným Hlavným námestím, v podobe pravidelných ulíc rovnobežných s jeho stranami. Medzi architektonické zaujímavosti patrí rímsko-katolícky kostol sv.

Evanjelici sa začali vo väčších počtoch sťahovať do mesta po roku 1772. V roku 1783 plánovali vybudovať v meste alebo Tomašovej malý kostol a chceli sa združiť s evanjelikmi z Pokoradze. O duchovné potreby evanjelikov sa istý čas staral duchovný z Čerenčian, ale po tragédii, ktorá postihla kalvínov v roku 1769, sa pridali k Pokoradzi, odtiaľ boli neskôr vykázaní.

Pomocou dvoch šľachetných mužov a to Györgya Fejesa a baróna Gábora Prónayho získali povolenie na postavenie evanjelického kostola a fary. Mali k dispozícii 2812 forintov a 14 denárov. V rozhodnutí bolo uvedené, že duchovnému môžu ročne ponúknuť 239 forintov a 39 grajciarov, učiteľovi 95 forintov a 29 grajciarov.

V hontianskej obci Kamenec dňa 21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva. Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786.

Na mieste kostola a potoka chcelo mesto postaviť najskôr vojenské kasárne, ale po prosbe grófa Forgátsa a Ferenca Koháryho 2. Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku.

Nakoľko evanjelické obyvateľstvo bolo v meste v porovnaní s kalvínmi málopočetné, znovu sa obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby mohli vyberať dary aj mimo hraníc štátu.

Na zahraničné zbierky získali povolenie a získavaním príspevkov bol poverený András Kochan. Mali však šťastie. Po krátkom čase sa im podarilo zozbierať značnú čiastku. Príspevok poslal aj švédsky kráľ Gustáv III. (1746 - 1792). Boli to rôzne liturgické predmety, ktoré predtým zdobili kaplnku švédskeho vyslanca Engoströma vo Viedni.

Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben, duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 - 1807).

Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Kostol stojí na niekdajšej ulici Istvána Losoncziho. Zo severo - západného rohu Alžbetinho námestia sa dalo ku kostolu dostať po ulici Kossuthovej (Hatvaniho).

Architektúra a štýl

Kostol je postavený v barokovo-klasicistickom slohu, s novšou novogotickou vežou z rokov 1847-1856. Mená staviteľov kostola a veže sú neznáme. Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre.

Oltár pochádza z roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži.

V susedstve kostola na rohu ulíc Losonczyho a Kossúthovej v roku 1868 postavili židovskú synagógu a židovskú školu. Tieto budovy tu stáli do roku 1986. Na druhom náprotivnom, rohu stála veľká budova v tvare písmena U, v ktorej mala začiatkom 20. storočia sídlo Štátna chlapčenská škola. Aj túto budovu v 70-tych rokoch 20. storočia ako mnoho ďalších historicky cenných domov na Kossúthovej ulici zbúrali.

V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev - katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho.

Evanjelický kostol v Rimavskej Sobote

Významné Osobnosti a Duchovní

• 7. 4. 1789 - 1807 - prvý duchovný Samuel Kuzmányi ev.
• Už spomínaný Samuel Kuzmányi 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807).
• Od 11. decembra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
• Štefan Pekár kňaz z Kuntapolcza, v rokoch 1806-1809 sa stal nástupcom po Samuelovi Kuzmányim.
• Od 6. augusta 1809 vykonával bohoslužby Ján Szomor.
• Prvým učiteľom bol v roku 1786 Ján Fábry, ktorý toto miesto po roku opustil. Obrátil sa i v Pešti, ale viac sa mu nepodarilo získať ani miesto kňaza ani učiteľa. Vtedy prestúpil na katolícku vieru a odišiel do Sedmohradska, stal sa Socinovým následníkom.

Autor: PhDr.

Súčasnosť

Viktória Lisáková vyštudovala Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave a v Budapešti, počas štúdií absolvovala aj pedagogické minimum. Jej prvým pôsobiskom bol Evanjelický cirkevný zbor v Ožďanoch, neskôr ju zavialo do Rimavskej Soboty. Má rada kreatívne náboženstvo a zážitkovú formu vyučovania. Vedie spevokol, organizuje koncerty a tábory. Ku kreativite vedie aj ľudí, spolu s nimi háčkuje, pletie, maľuje a pečie. Nedostatok financií vo farnosti rieši aktívne, píše a podáva projekty. Vďaka nim sa už podarilo opraviť časť kultúrneho dedičstva v meste a v regióne.

O poslaní evanjelickej farárky a učiteľky, unikaní mladých ľudí do virtuálneho sveta, konzumných hodnotách, ale aj o zaujímavej histórii kostola v jej pôsobisku v Rimavskej Sobote, sme sa porozprávali s evanjelickou farárkou Viktóriou Lisákovou.

Rozhovor s Viktóriou Lisákovou

Čo vás priviedlo k povolaniu evanjelickej farárky?

Vyrastala som vo veriacej rodine v pohraničnej oblasti na východnom Slovensku, v prostredí, ktoré sa hlásilo ku kresťanskému učeniu. To ovplyvnilo moje ďalšie smerovanie. Rozhodla som sa pre štúdium na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a v Budapešti. A počas mojich vysokoškolských štúdii v Bratislave som na filozofickej fakulte absolvovala pedagogické minimum.

Priblížte nám, v čom spočíva povolanie evanjelickej farárky?

Na prvom mieste je to duchovná služba. Potom sú to všetky druhy administratívnej práce, ktorá je spojená s farským úradom. Medzitým sa staráme aj o iné cirkevné zbory, ktoré nemajú obsadenú kňazskú stanicu.

Ako vnímate prostredie Gemera a Malohontu?

Je to veľmi vzácne a milé prostredie, ktoré má svoje vlastné špecifiká a zvyklosti. Momentálne si všetci všímame, že dochádza k zmene v štruktúre obyvateľstva.

V rámci vašej duchovnej služby organizujete aj rôzne zaujímavé aktivity pre deti a pre dospelých. Poviete nám o nich niečo bližšie?

Celoročne sa venujeme všetkým vekovým kategóriám. Deti a tínedžeri majú osobitný program, v rámci ktorého sa im veku primeraným spôsobom snažíme ponúknuť napríklad viac športových programov, rôzne súťaže, vedomostné kvízy, biblické výklady, piesne, chvály, rozhovory, skupinky. Dospelí sa radi stretávajú na biblických hodinách, kde sa podrobnejšie a hlbšie vysvetľuje slovo Božie. Počas letného obdobia organizujeme letné tábory.

Kde čerpáte inšpiráciu na rôzne tvorivé aktivity, ktoré s ľuďmi robíte?

Osobne mám veľmi rada kreatívne výzvy. Mám rada aj kreatívne náboženstvo a zážitkovú formu vyučovania. Nápady čerpám z rôznych kurzov a z literatúry, ktorá je dostupná v rôznych jazykoch.

Ste farárkou a zároveň učiteľkou. Sú si tieto dve povolania v niečom podobné?

Podľa mňa farár stále učí, aj keď nie všetci profesionálne, ale svojím životom, službou a poslaním napĺňame svoje poslanie. Biblia je učebnicou života, v ktorej sa dočítame o všetkom, čo je potrebné zvládnuť v tomto živote.

Poviete nám niečo bližšie o evanjelickom kostole v Rimavskej Sobote, kde pôsobíte?

História nášho kostola je veľmi zaujímavá a podnetná. Je to tolerančný kostol, ktorý pochádza z obdobia, ktoré nebolo priaznivé pre protestantov. Veža kostola bola pribudovaná trochu neskôr, až o niekoľko rokov, počas revolučných rokov 1848 - 49. Podľa starých historických spisov vieme, že vtedajší evanjelický farár Daniel Haviar zachránil naše mesto pred vypálením. A na znak záchrany darovalo vedenie mesta Rimavská Sobota 100 000 tehál, aby sa mohla postaviť veža kostola.

Ako vy, ako evanjelická farárka, vnímate svet? Aký podľa vás je?

Je to individuálne. Každý si sám stanovuje svoje priority. Keď to porovnám s minulosťou, tak dnešný svet je dosť konzumný. Virtuálny svet nahrádza osobné kontakty a vzťahy.

Čo ľudí trápi najviac?

Problémy sú rôzne. Všeobecne sú to vzťahy na všetkých úrovniach. V práci, v rodine, v škole, nech sme kdekoľvek. Nejavíme záujem o toho druhého. Viac si zakladáme na hmotných veciach.

Majú ľudia skreslené predstavy o viere?

Viera v Boha je osobným rozhodnutím, ktoré nás pozýva k službe a k poslaniu slúžiť blížnym. Niektorí ľudia si myslia, že veriaci ľudia majú rôzne obmedzenia. Nie je to tak.

Ako sa vám darí v rámci vašej práce usmerňovať ľudí smerom k triezvemu uvažovaniu a reálnemu pohľadu na svet?

Veľmi dôležité je komunikovať s mladými ľuďmi, keďže žijú len vo virtuálnom svete. Realita im uniká. Tlak virtuálneho sveta pôsobí negatívne aj na zdravie, fyzické a psychické.

V čom robíme najčastejšie chyby a nad čím sa oplatí zamyslieť sa?

Sme presvedčení len o svojej vlastnej pravde a nepripustíme, že sa pod vplyvom vonkajších a vnútorných podmienok môžu zmeniť a meniť okolnosti. Je dobré niektoré veci aj porovnať, a nie sa príliš rýchlo rozhodovať. A tak trochu nemať predsudky.

Hlavné námestie v Rimavskej Sobote s kostolmi

Prehľad Významných Rokov a Udalostí

tags: #evanjelicky #kostol #v #rimavskej #sobote