Obec Pohranice sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia pred naším letopočtom. Neskôr patrili Pohranice k Veľkej Morave, a po jej páde boli osídlené starými Maďarmi a po roku 1000 pričlenené k Uhorsku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075 (Pagran), keď Gejza I. daroval časť obce benediktínskemu opátstvu v Hronskom Beňadiku.
V roku 1773 boli Pohranice prvýkrát spomenuté v slovenskom jazyku ako „Pogranicze“. V roku 1918 bola obec pričlenená k Československu. Po roku 1990 sa v obci udialo viacero významných zmien a dnes má vybudovanú rozsiahlu infraštruktúru.
Na obecnej pečati zo 17. storočia bol vyobrazený svätý Vojtech a na pečati z roku 1854 sa nachádza motív ľalie.
Farnosť Svätý Anton sa nachádza v obci Svätý Anton, ktorá sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Obec je známa najmä vďaka barokovo-klasicistickému kaštieľu a kostolu sv. Antona Pustovníka. Poďme sa spoločne pozrieť na históriu farnosti a obce Svätý Anton.
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15. storočia sa príslušnosť dediny k sv. Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo.
V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. V roku 1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20. roky 17. storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
V r. 1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2. februára, 3. mája, 10. augusta a 10. novembra.
Neskorobarokový kostol bol postavený v rokoch 1754 - 1755. Klasicisticky ho upravili v roku 1779. Hlavný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, uprostred pilastrovej architektúry sa nachádza obraz sv. Antona Pustovníka, v nadstavci reliéf Najsvätejšej Trojice s Korunovaním Panny Márie.
Svätý Anton Veľký alebo svätý Anton Pustovník alebo svätý Anton Egyptský alebo Antonius Abbas (* cca 251 - † 356) bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života. Prezývajú ho „Otec mníchov“ a bol prvý z tzv. Po smrti rodičov sa staral o svoju sestru.
Dňa 21. januára 2024 si veriaci v kostole vo Svätom Antone pripomenuli vo svätej omši slávnosť svätca Sv. Antona opáta-pustovníka, ktorý je patrónom aj farnosti a rovnomennej obci. Slávnostná sv. omša začala sprievodom asistencie miništrantov a celebranta kňaza, farára d. p. Michala Baláža, ktorý v kázni poukázal na svätca a jeho život v ranokresťanskom období plniť Božie prikázania, poslanie slúžiť Bohu a ľuďom aj v dnešnej dobe. Pri sv. omši spieval miestny Svätoantonský chrámový zbor.
Medzi ďalšie významné pamiatky v obci patria: Bašta Mýtnica, Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku, František štôlňa, Bývalá tehelňa, Banská budova a stupa, Kríž s Ukrižovaným, Požiarna zbrojnica, Katolícka fara, Hospodársky objekt, Mlyn, Hostinec, Studňa, Pivovar, Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho.
Aj v obci funguje denné centrum seniorov a klub dôchodcov Mýto, funguje chrámový zbor a od januára tohto roku vedú aj detský folklórny súbor Lúčka, v ktorom pôsobí okolo 60 detí,“ hovorí o mnohých kultúrnych podujatiach starosta a zároveň zakladateľ dnes už tradičného podujatia Svätoantonská heligónka, ktoré tento rok oslávi už 17. narodeniny.
Najslávnejším rodákom obce je trnavský pomocný biskup a vojenský vikár Mons. Michal Buzalka. Narodil sa 18. septembra 1885 a po ukončení štúdií na gymnáziách v Banskej Štiavnici a v Ostrihome pokračoval v štúdiách teológie vo Viedni.
V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za pomocného biskupa pre vtedajšiu Trnavskú apoštolskú administratúru. Po dlhých prieťahoch a žiadostiach jeho príbuzných nakoniec úrady po troch rokoch povolili prevoz jeho pozostatkov a pohreb v rodisku. Exhumácia, prenesenie telesných pozostatkov a pohreb sa museli uskutočniť v jeden deň, 11. októbra 1964.
Aby splnili biskupovu poslednú túžbu, 15. júna 2017 jeho telo previezli späť do rodnej obce.
Cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave
Bohatý hudobný život stredovekej Trnavy, ako to dokladujú početné písomné pamiatky, predurčoval vznik organizovaného spolku, ktorý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Kde inde by v tom čase hudobný život mal väčšie možnosti, než na cirkevnej pôde?
Hudobný život stredovekej Trnavy a nové spoločenské podmienky prvej polovice 19. storočia, charakterizované vznikom meštianstva, predurčovali založenie organizovaného spolku, ktorý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Z iniciatívy prepošta Mons. Ignáca Kunszta a mešťanostu Jána Pitroffa bol v roku 1833 založený Hudobný spolok (Musikverein).
Začiatky a Reorganizácia Spolku
Začiatky spolku boli neľahké a jeho činnosť nespĺňala pôvodné predstavy. Preto v roku 1838 došlo k reorganizácii spolku. Vznikol Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein).
Členstvo a Vedenie
Spolok mal zakladajúcich, podporujúcich, čestných a činných členov. Za kapelníka bol vymenovaný František Xaver Albrecht a koncertným majstrom Ján Czarda. Medzi čestných a podporujúcich členov patrili gróf C. Eszterházy de Galanta, grófka A.Brunswicková, gróf Apponyi, A.Gebauer, markíza E.Erba-Odescalchi, ktorá aj v spolku účinkovala a mnoho ďalších.
Okrem koncertov v meste členovia spolku účinkovali aj v kostole sv. Mikuláša, kde sa k nim pridával organista a regenschori, ktorí boli zamestnancami cirkvi. Organistom bol Ernest Patka a funkciu regenschoriho zastávali Anton Belohlávek (do r. 1840), Ján Beránek (1840 - 1846) a Ján Czarda (od r. 1846). Činnosť spolku skončila v roku 1848.
Kostol sv. Mikuláša v Trnave
Obnovenie Činnosti po Meruôsmych Rokoch
Pôsobenie členov spolku v kostole sv. Mikuláša nepochybne pokračovalo i nad'alej. Meruôsme roky utlmili spolkovú činnosť. Nie však nadlho. Už v roku 1852 sa začalo v Trnave formovať a v roku 1859 i oficiálne zahájilo činnosť nové hudobné združenie Trnavský mužský spevácky spolok so zbormajstrom Jánom Czardom. V polovici 60-ich rokov Jána Czardu vystriedal Alexander Kapp.
Dá sa oprávnene predpokladať, že mnohí členovia tohoto spolku účinkovali aj na chóre dómu sv. Mikuláša o to viac, že po smrti A. Kappa v roku 1876 sa zbormajstrom spolku stal František Otto Matzenauer, ktorý v tom čase vykonával aj funkciu regenschoriho. V tejto funkcii neskôr pôsobili aj jeho synovia František a najmä Vojtech, ktorí však s chórom nedosiahli takú úroveň ako ich otec.
Príchod Mikuláša Schneidra-Trnavského
V roku 1909, po príchode Mikuláša Schneidra-Trnavského do rodnej Trnavy, nastal v hudobnom živote mesta zásadný obrat. V roku 1913 bol menovaný za regenschoriho. Okrem povinností pri liturgii začal organizovať koncerty cirkevnej hudby a podstatnou mierou prispel k obnoveniu činnosti spolku, ktorý sa oficiálne konštituoval v roku 1928.
Už samotná prítomnosť M.Schneidra-Trnavského vytvárala predpoklady na výrazné zvýšenie interpretačnej kvality spolku. Nádeje trnavskej svetskej i cirkevnej pospolitosti boli vrchovato naplnené. Z M.Schneidra-Trnavského sa postupne stala najvýznamnejšia osobnosť trnavského hudobného života. V roku 1927 prišiel ako organista mladý absolvent konzervatória Július Nagy a zotrval na tomto mieste až do roku 1984. V novodobej histórii spolku je Július Nagy posledným, ktorý ako organista účinkoval počas každodennej liturgie a zároveň aj v spolku. Počas pôsobenia M.Schneidra-Trnavského pôsobil do roku 1952 ako pomocný dirigent, hráč na sláčikových nástrojoch i ako organista aj Eugen Gasselséder.
M.Schneider-Trnavský viedol hudobno-spevácke teleso ako dirigent, pedagóg a skladateľ celých 45 rokov. V roku 1954 sa zo zdravotných dôvodov vzdal aktívnej činnosti v spolku. Toto obdobie činnosti spolku je nepochybne zlatou érou cirkevného hudobného života Trnavy a patrí jej čestné miesto aj v histórii samotného mesta.
Mikuláš Schneider-Trnavský v piesňach mladej generácie - KONCERT_ Students Meet Professionals 2021
Obdobie po M.Schneiderovi-Trnavskom
Po abdikácii M.Schneidra-Trnavského bol vedením chóru poverený Daniel Bulla, známy veľkými zásluhami v rozvoji zborovej interpretačnej činnosti na Slovensku. Chór viedol až do roku 1980, kedy sa zo zdravotných dôvodov vzdal vedenia chóru. Od roku 1980 až doteraz je regenschorim Ladislav Vymazal. Okrem činnosti dirigenta a zbormajstra vykonáva aj funkciu tajomníka spolku. Pri príležitosti svojho významného životného jubilea, 80. Po smrti Júliusa Nagya nastúpila na miesto organistu Oľga Mária Zárubová (rod. Hradská). Po dvoch rokoch ju vystriedal Doc. Ing. Fedor Svatý CsC., člen zboru od roku 1947, ktorý toto miesto zastával 10 rokov. Ako zanietený a erudovaný muzikant sa zaslúžil o premiérové uvedenie mnohých diel aj ako príležitostný dirigent. Od roku 1995 do roku 2002 sa za manuálom organu striedali Oľga Mária Hradská, Ivona Matúšová, Peter Vymazal (od roku 1998), Marcel Zachar a neskôr Eva Veselská (od roku 2010).
O vôbec prvú oficiálnu nahrávku na kompaktnom disku sa v roku 1997 zaslúžil Jozef Kudri. Ako zakladajúci dirigent Trnavského komorného orchestra a súčasne člen Spolku naštudoval v spolupráci oboch telies diela svojho učiteľa Mikuláša Schneidera - Trnavského a vytvoril tak hodnotné umelecké dielo.
Činnosť Spolku po Roku 1948
Po roku 1948 v dôsledku spoločenskej klímy bola činnosť cirkevných spolkov potláčaná. Náš spolok však ani po jeho zrušení v roku 1951 svoju činnosť neprerušil a pokračoval ako Chrámový zbor a orchester dómu sv. Mikuláša v Trnave.
Obnovenie Spolkovej Činnosti v Roku 1993
Registráciou na MVSR v auguste 1993 sa spolková činnosť formálno-právne obnovila. Spolok prijal názov Rímsko-katolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave. Na potvrdenie kontinuity činnosti spolku boli do stanov vložené aj tradičné ustanovenia zo stanov prvého spolku z roku 1833.
Predsedom spolku je vždy primátor Trnavy - aktuálne je to Ing. Vladimír Butko, ktorý strieda v tejto funkcii doterajšieho primátora Ing. Štefana Bošnáka, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1994 - 2010. Čestným predsedom je dekan farnosti Trnava-mesto. V súčasnosti je to prof. ThDr. Stanislav Vojtko, ktorý v roku 2013 vystriedal PhD. ThLic. Marcela Kubinca. Protektorom spolku je od roku 2013 J.E. Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. V zmysle tradície sú títo funkcionári čestnými členmi spolku. Napriek tomu - alebo práve preto - znamenajú pre činných členov spolku morálne povzbudzovanie na poli cirkevnej hudobnej činnosti.
Po odchode prof. ThDr. Stanislava Vojtka z postu trnavského farára, na valnom zhromaždení spolku, konanom dňa 5.11.2022 prijal túto funkciu nový dekan - farár p. Mgr. Jozef Gallovič. Funkciu predsedu prijala zástupkyňa primátora mesta Trnava p.PhDr. Eva Nemčovská, PhD., MPH. Na tomto Valnom zhromaždení sa zmenila aj štruktúra výkonných štatutárov, ktorými sú podpredseda a tajomník. Do funkcie podpredsedu bol zvolený dlhoročný člen výboru spolku, p. JUDr. Jozef Opatovský a do funkcie tajomníka Ing.
Významné osobnosti farnosti
Medzi významné osobnosti farnosti patria:
- Jozef Vojtas: Administrátor v Spišskej Belej v rokoch 1969 - 1971, ktorý zohral dôležitú úlohu pri reštaurovaní a generálnej oprave kostolov v Spišskej Belej a Tatranskej Kotline.
- Mons. František Novajovský: Narodil sa v Spišskej Belej a v roku 1986 bol tajne vysvätený za kňaza kardinálom Jánom Chryzostomom Korecom.
- ThDr. Mons. Michal Buzalka: Narodil sa vo Svätom Antone a bol významným katolíckym kňazom a teológom.
Obec Svätý Anton
Farnosť Spišská Belá
Farnosť Spišská Belá, zasvätená svätému Antonovi Pustovníkovi, je zasadená do malebnej krajiny pod Tatrami. Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.
V kostole sa na hlavnom oltári v pozlátenom ráme nachádza Milostivý obraz plačúcej Panny Márie. Relikvie sv. Antona Paduánskeho sv. Sv. Jedná sa o úlomok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus.
Sv. Anton Paduánsky bol portugalský kňaz, teológ a kazateľ, ktorý sa narodil v roku 1195 s krstným menom Fernando. 21. 1. Dňa 21. januára 2024 si veriaci v kostole vo Svätom Antone pripomenuli vo svätej omši slávnosť svätca Sv. Antona opáta-pustovníka, ktorý je patrónom aj farnosti a rovnomennej obci. Slávnostná sv. omša začala sprievodom asistencie miništrantov a celebranta kňaza, farára d. p. Michala Baláža, ktorý v kázni poukázal na svätca a jeho život v ranokresťanskom období plniť Božie prikázania, poslanie slúžiť Bohu a ľuďom aj v dnešnej dobe. Témou kázne bolo aj Sv. Písmo, keďže sa v cirkvi slúži sviatok Božieho slova. Pri sv. omši spieval miestny Svätoantonský chrámový zbor.
Lutherovo učenie nachádzalo úrodnú pôdu najmä v oblastiach osídlených nemeckým obyvateľstvom. Aj dedina Petržalka bola toho dôkazom. Evanjelický cirkevný zbor tu bol založený v 17. storočí krátko po založení obce. V odbornej literatúre sa ako prvý evanjelický farár v Petržalke uvádza bratislavský farár Andrej Krištof Wider (september 1684 - 20. 7. 1690).
Toto obdobie neprinieslo petržalským evanjelikom len pozitívum v podobe samostatnosti cirkevného zboru, ale malo aj negatívne stránky. Zbor musel čeliť tlaku predstavenstva obce Petržalka najmä v otázke zabratia modlitebne na školské účely. V dôsledku núdzového umiestnenia evanjelickej školy v modlitebni vznikla vo verejnosti mylná predstava, že budova zborového domu bola postavená ako škola. V školskom systéme Nemeckej ríše cirkevné školy neexistovali, preto petržalská cirkevná evanjelická škola zanikla. Objavil sa návrh umiestniť tam obchodnú školu, no nakoniec petržalskí evanjelici ríšskym úradom dokázali, že budova bola postavená výlučne za účelom konania služieb Božích. Pred koncom 2. svetovej vojny bol v modlitebni dočasne umiestnený Československý Červený kríž. Kostolné lavice boli vynesené na povalu; harmónium, kostolné náčinie a zariadenie farského bytu a kancelárie sa roztratilo.
Po 2. svetovej vojne sa spoločenské a politické zmeny výrazne dotkli aj evanjelikov v Petržalke, ktorá bola opäť pripojená k Československu. V tomto období došlo v Petržalke k výraznej zmene v národnostnom zložení obyvateľstva. Značná väčšina nemeckých obyvateľov sa odsťahovala do Rakúska. Do Petržalky prichádzalo obyvateľstvo z rôznych častí Slovenska, ale aj slovenskí presídlenci z Maďarska, Bulharska, Rumunska a Juhoslávie.
V obci funguje na veľmi slušnej úrovni aj DHZ, ktorý má 130 členov. Prednedávnom, len pár dní pred naším príchodom, dostala obec darom od profesionálnych hasičov z Nemecka auto Iveco Magirus po generálnej oprave, ktoré nahradilo dva staršie trambusy. Tiež začínajú z rekonštrukciou hasičskej zbrojnice.
Člen zásahovej jednotky Dobrovoľného hasičského zboru vo Svätom Antone Martin Buzalka (53) nás zoznamuje s príslušenstvom hasičskej zbrojnice, ukazuje nám techniku, čerpadlá, hadice, savice, protipovodňový vozík a rôzne zariadenia. Už exponátom, ktorý by mohol byť vystavený v múzeu, je fungujúca motorová ťažná striekačka PPS 16 z roku 1968.
Traduje sa, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok, pôvodne mal 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dní v týždni), 12 komínov (mesiacov v roku), 52 izieb (týždňov v roku) a 365 okien (dní v roku). Dnes je tunajší kaštieľ historicko-poľovníckym múzeom s pozoruhodnými prírodovednými, historickými i umeleckými zbierkami. Zároveň býva miestom konania celoslovenských poľovníckych slávností s účasťou okolo 9 000 návštevníkov počas dvoch víkendových dní.
Kaštieľ Svätý Anton
Expedície múzea podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty, ako aj o vývine poľovníctva na Slovensku. Súčasťou prehliadky kaštieľa je poľovnícka expozícia s diorámami zvierat, ktorá je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje na historicko-spoločenské fakty a tradície.
Väčšina vystavených vedút vznikla podľa predlôh sliezskeho vojenského inžiniera a topografa Friedricha B. Wernera, ktorý patril medzi najproduktívnejších kresliarov panoramatických pohľadov prvej polovice 18. storočia.
„Grafiky boli objavené v depozite v 60. rokoch minulého storočia a ich nájdením sa otvorila pomyselná 13. komnata. Naša zbierka vedút predstavuje mestá ríšskeho Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, Talianska, Holandska, krajín svätoštefanskej koruny, krajín západnej Európy a jedna veduta je mimoeurópska.Tieto diela poskytujú celkovú predstavu o tvare mesta často uzavretého hradbami, ako aj označenie najvýznamnejších budov a pozoruhodností mesta, ktoré sú rozpísané v spodnej časti veduty,“ približuje výstavu 78 panoramatických pohľadov Jana Slaná (38) z oddelenia marketingu a propagácie.