V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty života českých dôchodcov, ich skúsenosti, ale aj na svedectvá členov komunity Cenacolo. Dotkneme sa tém od životných jubileí, cez vianočné sviatky, až po ťažké životné situácie a boj s chorobami.
Životné jubileá a úcta k historikom
Kytica vďaky, obdivu a úcty patrí slovenskému historikovi Milanovi S. Ďuricovi, čestnému členovi Slovenského ústavu, k jeho 90. narodeninám. V tejto knihe sa zišlo 55 autoriek i autorov zo Slovenska i zo zahraničia, aby pri vzácnom životnom jubileu jedného z našich najznámejších historikov, univerzitného profesora Milana S. Ďuricu, spontánne spomínali na človeka, ktorý našim dejinám vrátil ich slovenskú tvár.
Uhol pohľadu je rozmanitý a jednotlivé texty dávajú dohromady výstižný portrét jubilanta - spomína sa na „prvorodeného brata z jedenástich“, na „skutočne príkladného kňaza-saleziána“, na priateľa, na spolužiaka, na kolegu, na „deväťdesiatročného profesora“, na „padovského školiteľa“, na exulanta, na „odhaľovateľa pravdy v slovenských dejinách“, na „historika, ktorý vedel, kde je sever“, na „symbol zmeny, ktorá nenastala“, „na jedného z najstatočnejších synov nášho národa“...
Medzi prispievateľmi nájdeme autorov ako kardinál Korec, biskupi Hrušovský, Judák a Vrablec, intelektuáli Binder, Liba, Szelepcsényi, básnici Belák, Klas a Križka, historici Černák, Demjanič, Homza, Lacko, Letz, Katrebová, Šimončič, Zubko, jazykovedci Kačala a Vergesová, niekdajší študenti De Martiniová, Guidiová, Hnilica, Jedličková, Maggiová, Moyšová, Rydlo, vydavateľka Kolková ... a ďalší. Do knihy je zaradená aj rozsiahla štúdia o živote a diele jubilanta v emigrácii, ktorú literárny kritik Ernest Žatko napísal v argentínskom exile ešte v roku 1984.
Život storočných občanov v Českej republike
Až 430 Čechov mohlo v roku 2010 osláviť svoje sté narodeniny. Medzi tými, ktorí sa narodili v roku 1910, bolo 359 žien a 71 mužov. Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) uviedla, že klienti dostávajú pri príležitosti stých narodenín rozhodnutie o zvýšení dôchodku o 2000 českých korún a osobný list od českého ministra práce a sociálnych vecí.
Okrem storočných seniorov evidovala ČSSZ tiež celkovo 488 ešte starších ľudí, ktorí sa narodili v rokoch 1902 až 1909. Vyše storočných žien je v Čechách 410 a mužov iba 78. Celkovo teda v januári 2010 mali 918 sto a viac ročných občanov. Najstarším žijúcim Čechom bol muž narodený v období Habsburskej monarchie v roku 1902, nasledovala ho žena, ktorá sa narodila v roku 1903.
Najviac sto a viacročných žije v Prahe (157) a v Juhomoravskom kraji (129).
| Kraj | Počet sto a viac ročných |
|---|---|
| Praha | 157 |
| Juhomoravský kraj | 129 |
Vianočné sviatky a farský život
Vianoce sú kresťanské sviatky pokoja, lásky a rodiny, ktoré oslavujú milióny ľudí na celom svete, s tradíciami ako stromček, darčeky, ryby, zemiakový šalát, kapustnica a koláče ako pripomienka narodenia Ježiša Krista. O tom, aký je skutočný zmysel týchto sviatkov, bol deťom v materskej škole porozprávať pán farár o.
Aj v základnej škole panuje vianočná atmosféra, ktorú umocnila už tradičná vianočná akadémia, ktorú moderoval a scenár pripravil p. učiteľ Hárezník. Pedagógovia pripravili bohatý a rôznorodý program, po ktorom sa deti rozišli na vianočné a novoročné prázdniny, ktoré končia vo štvrtok 8. januára.
Už viac rokov je pekným zvykom, že po skončení vianočnej akadémie v základnej škole skupinka detí 3. ročníka, pod vedením p. uč. 4. popoludní sme so žiačkami základnej školy rozdali ďalších 31 darčekových škatúľ o. z. "Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?"
Vianoce, na ktoré sa všetci tešíme, sa blížia a začína Advent - príprava na príchod Ježiša Krista na svet. V kostoloch požehnávajú adventné vence. Správca farnosti, o. Andrej, mal meniny, a tak mu farníci na druhej sv. omši zavinšovali a on zase svojim rodičom k jubileu sobáša. Otec Andrej tiež vyhlásil termín 16. ročníka farského plesu, ktorý bude 14. februára.
Počas vianočných sviatkov sa koná koledovanie Dobrej noviny, slovenskej detskej koledníckej akcie, počas ktorej koledníci prinášajú radostnú zvesť o narodenom Spasiteľovi do všetkých rodín. Finančné príspevky poputujú na pomoc pre zdravotnícke zariadenia a vzdelávacie inštitúcie vo vojnou zničenej Etiópii.
V týždni od 22. decembra do 28. decembra 2025 sa farnosť zapojí do Týždňa modlitieb za Televíziu LUX. Televízia LUX osobitne zahrnie farnosť do modlitieb pri pondelkovej rannej svätej omši 22. decembra o 7:00, ktorú bude vysielať v priamom prenose. Po rannej svätej omši bude odvysielaná aj relácia „Týždeň s…“, ktorá predstaví farnosť.
Napriek všetkým, možno znepokojujúcim, či vyrušujúcim momentom a obavám, prajeme všetkým pokojné, požehnané a milostiplné prežitie Vianočných sviatkov. Nech radosť z Kristovho narodenia ostáva v našich srdciach po celý rok!
Adventný veniec
Návšteva v domove sociálnych služieb a boj s rakovinou
Spisovateľa, humoristu a herca Rasťa Piška (63) navštívili v zariadení sociálnych služieb, kde bojuje s rakovinou - melanómom. Napriek vážnym zdravotným problémom z neho vyžaroval pokoj a nádej na vyliečenie.
Piško hovorí, že náročnú liečbu znáša celkom dobre, nemá závraty, nevracia a dokonca mu aj chutí jesť. Pripúšťa, že je trošku spomalený a nie vždy dobre vidí, ale bolesti nemá takmer žiadne. Lekári mu neklamú a hovoria, že lekárska veda pokročila a budú sa ho snažiť vyliečiť.
Na otázku, prečo práve on, si odpovedal, že prečo práve nie on. Uvedomuje si, že všetci raz musíme odísť, ale myslí si, že ešte nie je taký starý a bude bojovať. Zatiaľ fyzicky netrpí a nevie, či lieky sú už také dokonalé alebo či je výnimka.
Svedectvá z Celoštátneho rodičovského združenia a plesu v Prahe
Prinášame svedectvá z Celoštátneho rodičovského združenia a plesu v Prahe, ktoré organizovala komunita Cenacolo.
Gabriela zo Serede sa podelila o svoje dojmy zo stretnutia v Nitre, kde ju oslovila veta: "Sme tu pre Vás!!!" Krásne svedectvá, neuveriteľné zapájanie starých i nových rodičov a dojímavá krížová cesta na Kalvárii ju hlboko zasiahli. Myslí na matky, ktoré prežili svoje dieťa a často plače pri 13.-tom zastavení krížovej cesty, keď ako panna Mária objímala jeho mŕtve telo.
Lívia sa s komunitou Cenacolo stretla pred 30 rokmi v Medžugorie a bola hlboko zasiahnutá svedectvom talianskych chlapcov. Na plese v Prahe sa tešila z radosti zo stretnutia starých aj nových cenacolcov a z pôsobenia Ducha Svätého. Bolo krásne ísť ,,camminato“ rannou Prahou cestou na svätú omšu a cítiť veľkú vďaku voči Bohu a všetkým, ktorí to všetko takto výborne zorganizovali.
Eva z Košíc našla paralelu s históriou Cenacola a históriou Prahy. Stretnutia s komunitou sú vždy bohaté na delenie sa o skúsenosti a emócie, ktoré sú nie vždy veselé, ale vždy pravdivé a reálne. Vzťahy sú vždy to podstatné, čo ju priťahuje na stretnutiach organizovaných komunitou, ktorá je živý organizmus. Pozýva všetkých priateľov, ktorí 40 ročnú históriu tiež tvorili a teší sa na nové stretnutia.
Mama Ľudmila sa s manželom Petrom a synom Petrom stretla s komunitou Cenacolo pred viac ako štyrmi rokmi. Ich syn sa stal závislým na omamných látkach a táto závislosť trvala 17 rokov. Poslednou nádejou im bola modlitba Pompejského ruženca a zrazu syn zázračne súhlasil s cestou v komunite Cenacolo. Na stretnutí v Prahe sa jej najviac dotkla prednáška otca biskupa Antonína, ktorý im pripomenul, že tí, ktorí prijali krst a v ňom Otca ,Syna i Ducha Svätého, nikdy nie sú sami.
Eugen a Aška sa veľmi tešili na stretnutie s komunitou Cenacolo v Prahe. Pre nich je komunita jeden veľký zázrak a Boží dar. Atmosféra bola plná vzájomnej radosti, lásky, pocitu vďaky a úcty. Prehliadka Prahy, svätá omša v kaplnke sv. Václava a svedectvá rodičov aj chlapcov s mamou Elvírou v nich zanechali pocit lásky a obetavosti Mamy Elvíry. Na plese bez alkoholu a cigariet tancovali a spievali ako jedna veľká rodina a rozdávali si radosť, ktorá bola cítiť úplne všade.
Ples Cenacolo v Prahe
Ján Benč a jeho spoveď pétepáka
Ján Benč sa narodil 1. mája 1932 v Novej Bani. Bol najmladším spomedzi štyroch súrodencov. Vo svete v 30. rokoch 20. storočia zúrila veľká hospodárska kríza, ktorej následky bolestným spôsobom zasiahli aj obyvateľstvo vtedajšieho Československa.
Na základe normalizačných čistiek bol v roku 1972 z funkcie odvolaný. O svojich zážitkoch v PTP napísal knihu pod záštitou Konfederácie politických väzňov Slovenska „Čierni baróni - spoveď pétepáka“. Názov odkazuje na známy román Miroslava Švandrlíka, aj keď Benčove skúsenosti boli oveľa tvrdšie a chýba im humorný podtext.
Jeho brat Jozef sa ako vojnový spravodajca ovládajúci morzeovku dostal k spravodajskému štábu sídliacemu na Kryme. Ovládal vojnové správy a zachytil okrem iného aj tajnú informáciu o masakri v Katyni, kde začiatkom roku 1940 sovietska armáda pod dozorom nechválne známej NKVD popravila približne 22 000 zajatých príslušníkov poľskej armády.
V rokoch 1952-1954 absolvoval Ján na základe negatívneho kádrového posudku trestnú vojenskú službu v trestných útvaroch PTP. Po príchode do tábora v Děčíne si všimol na bráne veľký nápis: „Už vás máme, kde jste chtěli!“ Jánovi postupne dochádzalo, že namiesto poddôstojníckej školy je to nakoniec útvar Pomocných technických práporov (PTP), kam režim posielal kádrovo nespoľahlivých občanov a nepriateľov režimu na údajnú prevýchovu prácou v najťažších podmienkach pri službe bez zbrane.
Po dvoch strastiplných rokoch služby sa Ján na jeseň roku 1954 konečne dostal domov. V rámci svojho neskoršieho pracovného života bol Ján spočiatku umiestnený ako pedagóg do Malej Lehoty. Na Základnej škole v Tekovskej Breznici pôsobil Ján od roku 1959, neskôr už ako riaditeľ školy. V rámci tvrdých normalizačných čistiek v 70. rokoch mu bola odobraná stranícka legitimácia a v roku 1972 prišiel o zamestnanie.
V roku 1975 mal Ján na starosti údržbu škôl v rámci okresu a vyučoval aj polytechnickú výchovu. Pod jeho správu patrilo okolo 12 000 žiakov v rámci okresu, celá Kremnica, Nová Baňa atď. Tu ho zastihli aj novembrové udalosti roku 1989, vytúžený pád režimu aj koniec pocitu, že je občan druhej kategórie.
Ani vytúžená zmena a nástup slobody sa však neobišli bez pôrodných bolestí mladej demokracie.
Príslušníci PTP