V živote sa stretávame s rôznymi výzvami a ťažkými obdobiami. Realitu nemáme popierať, ale prijať. Božie prisľúbenia nám môžu pomôcť túto realitu zvládnuť.
Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista!
Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.
Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.
A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche. Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.
Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.
Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“?
Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“.
Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
V súčasnosti je už všeobecne akceptované, že negatívne myšlienky nám škodia. Mám na mysli naše vnútorné dialógy, ktoré útočia, či už na naše schopnosti, alebo vlastnosti, alebo vykresľujú naše životné situácie ešte viac pochmúrne, ako v skutočnosti sú.
Keď sa týmto myšlienkam nepostavíme, môžu postupne začať ovládať náš život. Poznáme množstvo psychosomatických ochorení. Telo vplýva na dušu a duša na telo. Práve aj preto sa v posledných rokoch o niečo viac dostalo do popredia pozitívne myslenie ako samostatný myšlienkový či filozofický prúd, kedy sa aktívne snažíme našu myseľ naplniť myšlienkami, ktoré nás povzbudzujú, dodávajú odvahu, sebavedomie a pod.
Pozitívne myslenie je však vždy také, že autorom pozitívnej myšlienky sme my sami. Mám na mysli predovšetkým pozitívne afirmácie (uistenia). Autoritou, ktorá k nám pri pozitívnom myslení hovorí, sme my sami, hoc by sme aj danú afirmáciu od niekoho prevzali, napr. od nejakého autora knihy na danú tému. Tiež sami dávame k danej pozitívnej myšlienke nejaké prisľúbenie.
Rozdiel medzi pozitívnym myslením a Božími prisľúbeniami v Biblii (Svätom Písme, Božom Slove, alebo len Písmo, či Slovo) je práve v tom, že autorom prisľúbenia a autoritou, ktorá k nám hovorí nie sme my sami, resp. iný človek, ale Boh. Boh, ktorý nás absolútne presahuje, keďže je všemohúci, vševediaci a všadeprítomný.
Keď niečo prisľúbime my, nevieme zagarantovať, že sa tak stane. Náš prísľub vie prekaziť množstvo vecí. Keď však niečo prisľúbi Boh, on svoj sľub aj garantuje, teda s istotou sa môžeme oň oprieť. Toto prináša do našich životov pokoj a dôveru v takej miere, ktorú nám pozitívne myslenie nikdy neprinesie.
Božie Slovo je plné Božích prisľúbení, ktoré sú zdrojom požehnania (rôznorodého dobra) do našich životov. Požehnanie môže spočívať v rôznych veciach, napr. Zoberme si napríklad štvrté Božie prikázanie „cti svojho otca a svoju matku“.
Veľmi mocne sú vyjadrené Božie prisľúbenia požehnania v 5. Mojžišovej: „Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. Požehnaný bude plod tvojho života… Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.“
Určite Vám nechcem uvedením týchto prisľúbení sprostredkovať to, že sa z nich spraví nejaké náboženské pozitívne myslenie, či nejaké zákonníctvo otrockého plnenia Božích príkazov (zákona), aby ste získali Jeho prisľúbenia, veď apoštol Pavol hovorí: „Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.“
Naopak, chcem Vám, presahujúc myšlienkový prúd pozitívneho myslenia, ponúknuť nielen Božie prisľúbenia, ale i milosť Ježiša Krista, ako dielo jeho spásy, na adresu ktorého apoštol Pavol ďalej hovorí: „Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ‚áno“, a preto je skrze neho aj naše ‚amen‘ Bohu na slávu.“ (2Kor 1,20 SSV).
Tento verš celkom výstižne podáva aj živý preklad Biblie Nádej pre každého: „Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Skrz nášho Pána Ježiša Krista, ktorého Duch Svätý (vychádzajúci z Otca i Syna) je v nás: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1Kor 7,19 SSV), znie toto „áno“ na všetky Božie prisľúbenia aj pre naše životy (v Kristovi). Nie skrz našu vlastnú spravodlivosť, ale skrz nám darovanú Ježišovu spravodlivosť: „Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.“ (Rim 5,18 SSV).
Som požehnaný v meste (vnútri), som požehnaný na poli (vonku). Požehnané sú moje deti, plody mojej práce a mojich snažení. Požehnané sú veci, ktoré vlastním a užívam. Som požehnaný, keď odchádzam z domu i keď sa domov vraciam. Moji nepriatelia (napr. frflanie, hnev, lenivosť, strachy a pod.) budú porazení predo mnou. Božie požehnanie je na všetkom mojom majetku a na všetkom, na čo siahne moja ruka. Boh ma požehnáva v mojej krajine. Som Boží svätý. Všetci uvidia, že nosím na sebe Božie meno a budú mať preto bázeň. Boh mi dáva hojnosť blaha. Boh mi otvoril štedrú pokladnicu nebesia. Boh požehnáva každé dielo mojich rúk. Budem požičiavať a ja si nebudem požičiavať od nikoho. Boh ma dáva za hlavu, nie za chvost. Som povyšovaný hore a nie ponižovaný dolu. Boh sa o mňa stará, vôbec nič mi nechýba. Boh mi dáva odpočinutie ducha, duše i tela. Obnovuje mi život. Nebudem sa báť zlého. Boh je so mnou a jeho blízkosť mi je útechou. Boh ma dvíha nad mojich nepriateľov, žijem v bezpečí. On ma posväcuje. Mám až nadbytok dobra pre svoj život. Dobrota a milosť ma sprevádzajú každý deň. Žijem priateľstvo s Bohom. Boh mi dáva udatnosť a novú silu, ktorá sa neminie ani v námahách. Boh mi dáva rozmôcť sa v každej oblasti (napravo i naľavo sa rozšíriš). Zmilúva sa nado mnou večnou milosťou. Prisahal mi, že sa nebude na mňa viac hnevať, ani ma nebude viac karhať. Jeho milosť sa už nikdy nepohne odo mňa. Jeho priateľstvo so mnou je večné. On ma mení po každej stránke v dokonalejšieho človeka. Moji potomkovia budú priateľmi Boha. Som upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania a strach sa ma nikdy nezmocní. Ak ma niekto napadne, nemá to nič spoločné s Bohom, nie je to od neho, taký predo mnou padne. Nič čo by mi chcelo akokoľvek uškodiť sa nevydarí. Každý jazyk, ktorý povstane pri mne usvedčím na súde. To je môj údel Božieho služobníka. Skladám svoje starosti na Boha, On sa o mňa stará, nikdy nedopustí, aby som padol. Boh vzďaľuje odo mňa chorobu. Boh je môj lekár. Žiadna žena pod mojou autoritou (manželka, dcéry, vnučky, krstné dcéry a pod.) nebude neplodná a nepotratí. Boh ma obdaril plným počtom mojich dní. Nebojím sa a ani sa neľakám, sám Boh ide predo mnou, je so mnou, nedá mi ochabnúť, a ani ma neopustí. Chvála a vďaka ti Ježiš, že všetky tieto a mnohé iné dobrá mám pre svoj život vďaka Tebe a skrz Teba. Milujem Ťa Ježiš. Veď ma, nech som vždy napojení na Teba a žijem v plnosti život Božieho dieťaťa a dediča. V tvojom mene Ježiš.
Všetci čelíme v naši životoch rôznym výzvam a aj ťažkým obdobiam. Realitu nemáme popierať, ale prijať. Božie prisľúbenia nám môžu pomôcť túto realitu zvládnuť.
Tabuľka Božích prisľúbení
| Oblasť života | Prisľúbenie |
|---|---|
| Požehnanie | Požehnaný v meste aj na poli |
| Ochrana | Nepriatelia budú porazení |
| Starostlivosť | Boh sa stará, nič nechýba |
| Uzdravenie | Boh je lekár, odďaľuje chorobu |
| Priateľstvo | Život v priateľstve s Bohom |