Význam svätej omše "Pro Populo" a financovanie cirkvi na Slovensku

K viere ma od malička viedli rodičia. V puberte som ju začal zveľaďovať, študovať a skúmať do hĺbky a vtedy som sa pre ňu aj sám rozhodol. Od roku 2006 pôsobím ako chrámový organista a verím, že túto službu budem konať až do smrti. Som obdarený (alebo potrestaný?) naturálnym spôsobom vyjadrovania, čo sa premieta aj do mojej blogerskej činnosti. Vo svojich blogoch sa venujem téme kresťanstva, ale aj iným témam, ktoré ma zaujímajú.

V katolíckej cirkvi je zvyk, že kňaz aplikuje sv. omšu na určitý úmysel. Vždy v nedeľu a prikázaný sviatok musíme vo farnosti sláviť sv. omšu Pro Populo, čiže za Boží ľud našej farnosti. Tento úmysel slávime každú nedeľu v inom kostole. Ak je prikázaný sviatok počas týždňa, slávime tento úmysel v Spišskom Štvrtku.

Ďalšie prijmy kňazov sú tzv. intencie, teda príspevky veriacich na odslúženie omše na určitý účel. Väčšinou sa bavíme o sume 5€ / omša, pričom na nedele a sviatky má kňaz slúžiť omšu "pro populo", čiže za zverený ľud, čiže zadarmo. Intenciu však kňaz musí prijať aj zadarmo, ak veriaci nemá, alebo nechce dať štandardizovaných 5€. Takže dajme tomu, že kňaz za mesiac odslúži 25 omši s intenciami za 5 €. Intencie sa nezdaňujú, lebo je to forma milodaru (ani ty nezdaňuješ 50 €, čo ti babka dá na narodeniny). Plus "neuveriteľných" 125 €.

Posledným príjmom sú milodary. To znamená, ak veriaci kňazovi odovzdávajú nejaké naturálie, alebo financie z vlastnej vôle. To sa často stáva trebárs pri pohreboch, krstoch, sobášoch. Je len pochopiteľné, že väčšie prijmy z toho majú kňazi vo väčších farnostiach. Obyčajný dedinský farár, čo za rok pokrstí tri deti, pochová dvoch ľudí a zosobáši jeden pár, sa z toho, povedzme si úprimne, moc nenaje...

Možno to pre niektorých bude prekvapením, ale aj kňaz je len človek. Má rovnaké potreby ako každý iný človek. Potrebuje bývať, stravovať sa, niečo si obliecť, kupovať si hygienické potreby a iné bežné veci. A to ani nehovorím o tom, koľko € v podstate zožerie jeho pastoračná činnosť. Nejako automaticky sa predpokladá, že kňaz má auto (v 90% prípadoch na leasing, alebo nejakú zadretú fábiu z AAA za 600 €). Auto je pri pastorácií dosť dôležitým elementom dnešnej doby, zavše kňazi chodia slúžiť omše do fialálok farnosti, alebo zaopatrovať ľudí, čo už ležia na smrteľnej posteli, čo môže byť aj niekoľko kilometrová cesta. Benzín, ani servis mu samozrejme nikto nepreplatí. Všetky aktivity s mládežou, starými, rodinami a pod. robí kňaz "za svoje".

Bežný dedinský kňaz môže o audine snívať. Áno, sú kňazi, čo majú drahé autá a veľa peňazí. Určite viete, že mnoho kňazov má vyštudované kadejaké doktoráty, sú docenti, pôsobia na univerzitách ako vyučujúci, vedúci katedier, dekani, rektori. Áno, z tejto akademickej činnosti majú prachy na svoje audiny. Nie zo štátu. Kňaz, ak stíha, môže sa popri pastorácií venovať aj inej činnosti. Sú kňazi, čo tvoria vlastné kresťanské projekty a niečo málo im z toho kvapne. Či už ide o webové portály, alebo koncerty, stretnutia, konferencie. Takýto kňazi si potom môžu dovoliť lepšie auto, Nike botasky, alebo robotický vysávač na fare.

Áno, Cirkev má miliónové majetky. Nikto nepopiera, že hodnota takého dómu sv. Alžbety sa bude pohybovať v iks miliónoch €. Čo však má z tejto hodnoty kňaz, ktorý tam slúži omšu? Nič. Čo z tejto hodnoty má arcibiskupský úrad? Ešte väčšie nič. Práve naopak, takéto majetky ešte sú Cirkvi na "finančnú škodu", lebo sa o tie staré historické kostoly musia starať a financovať rozličné opravy. O toto sa tiež štát nestará (dobre, v prípade dómu možno áno, lebo sa považuje za kultúrnu pamiatku, ale pri bežných "nezaujímavých" kostoloch sa štát naozaj nestará). Čo z toho má kňaz, alebo farnosť, alebo dekanát, že niekde majú zlatú monštranciu v cene auta? Tiež nič. Takže takéto majetky v podstate nepovažujme za majetky.

V podstate jediné, čo prináša Cirkvi peniaze, sú cirkevné lesy a pozemky. Pozemky dávajú do prenájmu a drevo z lesov sa predáva. Ani z toho však netečú miliardy. Výrub v lesoch sa riadi zákonmi SR a nemôže si biskup len tak sám od seba vyrubať celý les. Prenájom pozemkov sa zas musí riadiť trhovou cenou, hoci Cirkvi si pri prenájme pozemkov zvyknu dávať nejaké svoje podmienky (napr. tuším niekde v BA je Lidl na cirkevnom pozemku, pod podmienkou, že bude v nedeľu zatvorený a nebudú v ňom predávať kondómy. Opäť - nie zo štátu!

Štát farnosti nepodporuje. Jediné, čo štát podporuje, sú platy kňazov. Farnosti žijú prakticky z milodarov, prípadne z farských majetkov (pozemkov, lesov), ktorých je ale veľmi málo. Čo také potrebuje farnosť na život? V prvom rade platiť inkaso. Elektrika, voda, plyn. To sa týka aj kostolov, nielen fary ako takej. V niektorých kostoloch sa musí svietiť veľa, vykurovať v zime veľa a niekto to zaplatiť musí. Toto sa financuje z tzv. zvončeka, čiže v nedele a sviatky chodia poverení ľudia vyberať do košíka. Je to milodar, keďže nikto ťa nevyhodí z omše, keď do košíka nedáš nič, ani keď dáš málo. Hostie, omšové víno, liturgické odevy a knihy tiež nespadnú farnosti z neba, ale treba ich kúpiť.

V podstate jediné, na čo štát prispieva, sú platy duchovných činiteľov. Tu som našiel také PDFko, ktoré pochádza z ministerstva kultúry a píše sa v ňom, že Rímskokatolícka cirkev (ďalej RKC) prijala v roku 2019 "až" 28 miliónov euričiek. Na slovensku máme cca 2700 kňazov v RKC. 28 000 000 delené 2700 rovná sa 10 370 € pre jedného kňaza NA ROK. Delené 12 (lebo rok má 12 mesiacov) rovná sa 864 € SUPERHRUBÝCH v priemere na jedného kňaza. Áno, aj u kňazov sa rátajú "odslúžené" roky, farári pochopiteľne majú akýsi príplatok za túto službu atď. V čistom to vychádza okolo 448 €. Radosť žiť, čo poviete?

Rátajme tak 30 € mesačne priemerne. Nie zo štátu! Tak, že štát neprispieva skoro na nič.

Život farnosti počas pandémie

Do kalendárneho roku 2021 sme vstúpili vo veľmi zlej pandemickej situácii. V prvých mesiacoch nového roka boli nemocnice preplnené pacientmi vo vážnom stave. Títo ľudia sa ešte nemohli chrániť očkovaním. Vážnych prípadov bolo veľmi veľa a nebolo možné každému poskytnúť primeranú starostlivosť. Umreli aj mnohí naši farníci. Aj kvôli pandémii sme v tomto roku mali snáď najviac pohrebov v novodobej histórii. Bolo ich až 50. V Spišskom Štvrtku 33, v Dravciach 9, v Dlhých Strážach 6, v Bukovinke 2. Pochovávali sme, žiaľ, nielen starších ľudí, ale dokonca i mladšie ročníky či malé deti.

Verejné bohoslužby sa do jari nekonali, bolo zakázané zhromažďovanie. Preto sa pozastavili aj mnohé stretká a pastoračné aktivity. Dlhší čas sa nemohli konať ani stretnutia s birmovancami. Obrady veľkonočného trojdnia slávili kňazi v prázdnych kostoloch. Po trocha lepšom lete sa situácia opäť zhoršila na jeseň. Toto zhoršenie nastalo, žiaľ, aj kvôli tomu, že mnohí, často aj veľmi zraniteľní ľudia patriaci do ohrozených skupín, z rôznych dôvodov odmietli vakcínu, ktorá je už ľahko dostupná a môže zachrániť ich životy. Samotná Svätá stolica i naši biskupi sa viackrát vyjadrili, že použitie dostupných vakcín je etiky prijateľné, preto by sa veriaci katolík v prípade ich odmietania nemal odvolávať na náboženské zásady.

V minulosti sme za veriaceho človeka pokladali toho, kto chodí do kostola. V týchto mesiacoch sa kresťan, ktorý do kostola ísť nemohol, pýtal sám seba, čo vlastne znamená skutočnosť, že je veriacim. Kresťanský život a sviatostná cesta prestali byť totiž spoločenskou povinnosťou a stali sa otázkou osobnej zodpovednosti, predmetom hľadania a slobodného záujmu, ktorý treba neraz iniciatívne prejaviť. Mnohí tak v sebe v čase pandémie objavili veľkú potrebu života s Kristom a prehĺbili ho. Iní našli vhodnú výhovorku na to, aby kresťanský život úplne zanechali. Som rád, že napriek tomu výrazne neubudlo veriacich, ktorí navštevujú naše kostoly. Pandémia, naopak, pomohla mnohým zintenzívniť osobné väzby a vzájomnú dôveru s ich duchovnými pastiermi či inými veriacimi navštevujúcimi bohoslužby.

Veľmi dobrým počinom bolo gesto chlapov, ktorí ešte pred Veľkou nocou roku 2020 nainštalovali do farského kostola kameru. Tá vysiela priamy prenos prostredníctvom internetovej platformy www.ekostol.sk. Vďaka tomu sa mohli naši kňazi každodenne i v čase uzavretých kostolov prihovárať veriacim celej farnosti a mnohí ostali s nami v permanentnom kontakte. Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že prenosy z farského kostola v Spišskom Štvrtku sledujú aj stovky ľudí v iných častiach Slovenska (Bratislava, Bytča, Nitra a iné...). Títo veriaci taktiež prejavujú svoju vďačnosť, píšu nám, reagujú na naše kázne a dokonca aj finančne podporujú naše projekty a aktivity.

Teším sa, že sa nám v lepších časoch počas tohto roka podarilo zorganizovať odpustové slávnosti vo všetkých našich kostoloch, pričom sme privítali vzácnych hostí, výborných kazateľov, dokonca viacerých vyslancov Svätej stolice, misionárov milosrdenstva. Našu farnosť navštívil diecézny administrátor, Mons. Ján Kuboš, ktorý vyslúžil mládeži sviatosť birmovania. Viackrát nás navštívil provinciálny kustód, p. Lucián Bogucki. Rehoľnú komunitu pred Vianocami vizitoval generálny vikár z Ríma. Podarilo sa nám zorganizovať niekoľko pekných duchovných obnov i jeden evanjelizačný kurz. S veriacimi našej farnosti sme slávili aj poslednú sv. omšu na Spišskom hrade na záver turistickej sezóny.

Neuskutočnenou výzvou ostali ľudové misie, ktoré boli plánované na koniec septembra pred birmovkou a mali ich viesť bratia františkáni z Centra novej evanjelizácie v Beckove. Ich harmonogram sa skomplikoval ohlásenou návštevou pápeža Františka na Slovensku. Napokon si nedokázali nájsť čas pre vedenie misií v našej farnosti, čo je mi veľmi ľúto.

Sviatosti

V uplynulom roku sme v našej farnosti pokrstili 41 detí, zväčša batoliat. V Spišskom Štvrtku 27, v Dravciach 6, v Bukovinke 3, v Dlhých Strážach 5. Jedna dospelá osoba sa pripravuje na prijatie krstu a iných sviatostí. Sprevádzame ju v našich modlitbách.

K prvému sv. prijímaniu pristúpilo v uplynulom roku v našej farnosti 43 detí. V Spišskom Štvrtku 27, v Dravciach a Bukovinke spolu 10, v Dlhých Strážach 6. Väčšina z týchto detí už po slávnosti prvého sv. prijímania do kostola s rodičmi neprichádza. Prosím rodičov, ktorí pripravujú deti v tomto roku, aby s nimi prichádzali na bohoslužby a doma sa s nimi modlili. Nech im často vysvetľujú a pripomínajú podstatu toho, čo je sv. prijímanie a sv. omša, aby sa nestalo, ako po minulé roky, že deti vnímajú slávnosť prvého sv. prijímania len ako hostinu, pri ktorej dostávajú od príbuzných darčeky. Rodičom pripomínam, že takéto rodinné oslavy nemajú deťom organizovať pred slávnosťou prvého sv. prijímania v kostole.

V našej farnosti prijalo birmovanie v minulom roku 56 birmovancov. Birmovku sme vyslúžili v Spišskom Štvrtku 42 birmovancom a v Dlhých Strážach 14 birmovancom. Počas prípravy, ktorá bola z pandemických dôvodov krátka a zameraná len na tie najpodstatnejšie veci (náuka o kresťanskej morálke a sviatostiach) sme vyradili veľa, až 28 kandidátov. Mnohí neabsolvovali ani polovicu stretnutí, po celý rok prípravy neboli vôbec v kostole, nepristupovali k sviatostiam ani sa nijakým spôsobom nezaangažovali v živote farnosti. Pochopiteľne, takíto ľudia nemôžu byť cirkvou poverení uvádzať do kresťanského života kohosi iného. Birmovanie však môžeme prijať kedykoľvek aj vo vyššom veku. U dospelých sa len vyžaduje, aby žili aktívnym kresťanským životom a pristupovali ku sviatostiam (sv. spoveď, sv. prijímanie), nemusia absolvovať žiadnu dlhú prípravu ani skúšky, preto povzbudzujem dospelých, ktorí birmovanie neprijali v období dospievania, aby ma kontaktovali a ja im rád pomôžem.

V minulom roku prijalo v našej farnosti sviatosť manželstva 11 párov. V Spišskom Štvrtku 7, v Dravciach 1, v Dlhých Strážach 3 páry. Prajeme týmto dvojiciam, aby ich sprevádzalo Božie požehnanie a radosť zo vzájomného sebadarovania. Aj ďalšie snúbenecké páry prejavili vôľu uzavrieť manželstvo v budúcom roku. Ich príprava môže prebiehať na fare, v blízkosti máme však aj niekoľko centier, kde predmanželskú prípravu vykonávajú kvalifikovaní lektori. Táto príprava prebieha v spoločenstve vedenom zvlášť na to vyškoleným kňazom, preto ju odporúčame všetkým, ktorí chcú svoje životné rozhodnutie urobiť zrelo a zodpovedne. Koná sa počas víkendov a je o ňu veľký záujem, preto odporúčame párom, aby sa na ňu prihlasovali hneď potom, ako sa zasnúbia.

Mnohí veriaci našej farnosti sa často spovedajú. Hoci u nás pretrváva aj chvályhodný zvyk spovedať sa pred veľkými sviatkami a pred prvým piatkom mesiaca, je dobré, že mnohí pristupujú k spovedi vždy, keď to potrebujú. Kresťan by totiž nemal ani chvíľu žiť v ťažkom hriechu, ale ustavične by mal byť spojený s Kristom. Stále viac ľudí to chápe, preto sa spovedajú viac priebežne, ako nárazovo a príležitostne. Myslím, že tento trend je dobrý a odráža kresťanskú formáciu, ktorú už mnohí dospelí kresťania dostávajú. Vďaka tomu, že vo farnosti pôsobí viac kňazov a aj kňazi z okolia sú otvorení a ochotní, mnohí máme svojich stálych spovedníkov, ktorí už poznajú naše životné situácie a na ktorých sa i v čase zlej pandemickej situácie a zatvorených kostolov vieme obrátiť a dohodnúť sa s nimi na stretnutí.

K sviatosti zmierenia treba pristupovať s túžbou nežiť v hriechu. Preto ju nie je možné vysluhovať tým, ktorí permanentne zotrvávajú vo vážnom hriechu, často verejne známom. Najčastejšie ide o prípady partnerského spolužitia bez manželského zväzku, alebo môže ísť aj o užívanie antikoncepčných tabletiek, ktoré majú abortívne účinky či o prácu, pri ktorej vykonávame ťažko nemorálne úkony... Ak nie je u penitenta vôľa usporiadať svoju životnú situáciu v zhode s evanjeliom, spovedník mu nesmie udeliť rozhrešenie ani v prípade, že človek chce pristúpiť k sv. prijímaniu pri rodinnej slávnosti a pod. Príprava na sv. spoveď má zahŕňať nielen spoznanie svojich hriechov ale aj hľadanie spôsobu, ako žiť bez nich. U rodičov je dôležité spytovať si svedomie i vzhľadom na to, ako žijú ich dospievajúce či dospelé deti, hlavne ak je verejne známe, že hriech sa deje ešte pod ich vlastnou strechou a s ich súhlasom.

Program bohoslužieb

Aktuálny program bohoslužieb nájdete vo farských oznamoch.

Stály program bohoslužieb vo farskom Kostole sv. Michala, archanjela počas roka ~ platné od roku 2020 ~

* Prípadne popoludní sobášna svätá omša.

Stály program bohoslužieb v Kaplnke Božieho milosrdenstva počas roka ~ platné od roku 2020 ~

Program bohoslužieb cirkevne prikázaných sviatkov počas pracovného týždňa vo farskom Kostole sv. Michala, archanjela ~ platné od roku 2020 ~

Program bohoslužieb cirkevne prikázaných sviatkov počas víkendu, štátneho sviatku alebo dňa pracovného pokoja vo farskom Kostole sv. Michala, archanjela ~ platné od roku 2020 ~

Svätá omša „Pro populo" - za farníkov: po prevzatí farnosti je farár, alebo správca farnosti povinný slúžiť každú nedeľu a v prikázaný sviatok.

Svätá omša za zomrelých „pohrebná" sa podľa liturgických predpisov môže sláviť každý deň, okrem dni: prikázaných sviatkov; Štvrtka vo Veľkom týždni; Veľkonočného trojdnia; nedieľ v adventnom, pôstnom a veľkonočnom období.

Pohrebné obrady so sv. omšou vo farnosti sú v dňoch: pondelok - piatok popoludní o 15.30 hod., prípadne podľa počasia aj skôr; v sobotu o 10.30 hod. V deň pohrebu sa sv. omša podľa týždenného liturgického programu zruší a úmysel sa odslúži v neskoršom termíne.

Intencie - úmysly svätých omší

Kódex kánonického práva (KKP) o milodare venovanom na slávenie sv. omše hovorí:

Kán. 945 - § 1. Podľa schváleného zvyku Cirkvi každému kňazovi, ktorý slávi alebo koncelebruje omšu, je dovolené prijať venovaný milodar, aby omšu obetoval na určitý úmysel.

§ 2. Kňazom sa nástojčivo odporúča, aby aj bez prijatia milodaru, slávili omšu na úmysel veriacich, najmä biednych.

Kán. 946 - Veriaci, ktorí obetujú milodar, aby sa na ich úmysel slúžila omša, prispievajú k dobru Cirkvi a jeho venovaním majú účasť na jej starostlivosti o podporu služobníkov a diel.

Kán. 947 - Omšové milodary treba úplne uchrániť pred akýmkoľvek, hoci len zdanlivým druhom predávania alebo obchodovania.

Kán. 948 - Osobitne treba obetovať omše na úmysel tých, za ktorých bol jednotlivý milodar, i keď skromný, venovaný a prijatý.

Kán. 949 - Kto je zaviazaný povinnosťou sláviť omšu a obetovať ju na úmysel tých, ktorí venovali milodar, má tú istú povinnosť, hoci by sa prijaté milodary bez jeho viny stratili.

Požiadať o odslúženie sv. omše vo farnosti je možné vždy po večernej svätej omši v sákrestii vo všedný deň dva mesiace vopred, ako nasledujú po sebe. Jednotlivé úmysly sa prijímajú a zapíšu s príslušným číslom domu, aby sa uľahčila identifikácia toho, kto požiadal o odslúženie sv. omše. Ak v jednom dome žijú viaceré rodiny, je možné, že v zápise sa niektoré číslo domu opakuje aj viackrát v jednom mesiaci, resp. počas roka.

Výročné sv. omše za zomrelých, čiže sv. omša obetovaná za zomrelého/zomrelú rok po ich smrti - je potrebné požiadať kňaza najmenej 3 mesiace vopred (zapisuje sa podľa možnosti deň ich smrti).

Sv. omše za živých z príležitosti životného jubilea 50, 60, 70, 80 rokov a viac, ako aj výročia sobáša, alebo iných významných životných udalostí je vhodné si požiadať taktiež 3 mesiace vopred.

Milodar za odslúženu sv. omšu vo farnosti veriaci odovzdajú vždy po jej odslúžení príslušnému kňazovi, najvhodnejšie v sakristii.

Výška omšového milodaru: Diecézni biskupi obidvoch slovenských cirkevných provincií 15. júna 2011 rozhodli v súlade s kán. 952 § 1 KKP ohľadom výšky milodaru venovaného na slávenie svätej omše a stanovili výšku milodaru na 5,-€, avšak vzhľadom na infláciu je dnes táto výška určená na 10,-€ . Kňazovi je dovolené v zmysle kán. 952 § 1 KKP prijať spontánne vyšší, ale aj nižší milodar, než je určený. Veriacich treba však vhodne vychovávať k tomu, aby chápali aj asketický a duchovný význam milodaru na svätú omšu.

tags: #pro #populo #svata #omsa