Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.
Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty). Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá.
Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr. Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula (gr.
Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr.
V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.
Trojica Hlavných Bohov
Jupiter: Vládca Bohov a Nebies
Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole.
S veľkou pravdepodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka. Jeho manželkou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku.
Socha Jupitera v Kapitólskych múzeách
Juno: Ochránkyňa Žien a Manželstva
Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9.
Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne.
Socha Juno
Minerva: Bohyňa Múdrosti a Remesiel
Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma. Rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny.
Socha Minervy
Porovnanie Trojice Rímskych Bohov
Pre lepšiu predstavu o hlavných rímskych bohoch, nasledujúca tabuľka porovnáva ich grécke ekvivalenty, funkcie a atribúty:
| Boh | Grécky Ekvivalent | Funkcie a Atribúty |
|---|---|---|
| Jupiter | Zeus | Vládca bohov, boh neba, hromu a blesku |
| Juno | Héra | Ochránkyňa žien a manželstva |
| Minerva | Aténa | Bohyňa múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny |
Chrám Fortuny Primigenie v Palestrine
03. Sanctuary of Fortuna Primigenia, Palestrina
Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma, ktorý je považovaný za jedno z najkrajších miest celého sveta. To isté sa však dá povedať aj o jeho okolí, ktoré má rozhodne čo ponúknuť. Len 35 km východne od Ríma leží na úpätí apeninských hôr Monti Prenestini pozoruhodné provinčné mestečko s názvom Palestrina, v ktorom žije zhruba 20 tisíc obyvateľov. Bohatá história mesta sa dokonalo premietla aj do súčasného vzhľadu Palestriny, ktorá svojimi kamennými uličkami, starými kostolíkmi, slávnymi palácmi a monumentálnymi antickými chrámovými terasami vytvára príjemnú a zároveň okázalú atmosféru. Dejiny tohto miesta sa začali písať už okolo 7. storočia pred Kr., avšak najväčší rozkvet antického Praeneste prišiel až o vyše 500 rokov neskôr.
Približne v 2. storočí pred Kr. bol na svahoch vybudovaný impozantný architektonický komplex, ktorý dovtedy a ani dlho potom nemal obdoby. Monumentálny chrám Fortuny Primigenie postavili na štyroch mohutných terasách doplnených rôznymi stĺporadiami, schodiskami a rampami. Svojou veľkoleposťou a architektonickou náročnosťou sa tak navždy zapísal do histórie. Súčasťou svätyne bohyne šťastia Fortuny bola aj vyhľadávaná a preslávená antická veštiareň. Bohužiaľ, zub času nezostal nič dlžný ani tomuto majstrovskému dielu a dnes už môžeme obdivovať len ruiny niekdajšej terasovitej svätyne.
Chrám Fortuny Primigenie v Palestrine
Pre milovníkov histórie by však bolo hriechom nenavštíviť miestne múzeum v renesančnom Palazzo Barberini na vrchole niekdajšej svätyne. Pri prehliadke múzeom natrafíte na množstvo významných archeologických pamiatok z tejto lokality, medzi ktorými výrazne vyniká nádherná pestrofarebná mozaika so slávnym zobrazením severoafrickej nílskej krajiny od jeho prameňa až po ústie. Na nesmrteľnú antickú tradíciu nadviazala éra stredoveku, počas ktorého vzniklo na terasách niekdajšieho chrámu malebné kamenné mestečko. Ešte aj dnes tieto úzke uličky lemované starými ošarpanými budovami akoby dýchali dávnou históriou.
Napriek horúcemu sobotnému popoludniu vyplnenému tradičnou talianskou siestou sa razom tichá a pokojná atmosféra mesta radikálne mení. Zvony bijú a pred kostolom sa práve schádzajú svadobčania - za veľkého potlesku oboch rodín prichádzajú v starom čiernom kabriolete mladí snúbenci plní lásky a nádejí. No proste scéna ako vystrihnutá zo starých čiernobielych talianskych filmov. Postupne sa zvečerieva a ospalé mesto sa preberá zo siesty a opäť ožíva. Malé obchodíky s ovocím, zeleninou a potravinami znovu otvárajú svoje brány, úzke ulice sú razom ako znovuzrodené plné života, dedkovia na múrikoch popri parku rozoberajú posledné športové udalosti, na malebných námestiach sa zapĺňajú kaviarne a okolité reštaurácie sa už pomaly chystajú na večerných hostí. Z rozohriatych pecí už rozvoniava lahodná pizza a z kuchýň sa šíri krásna vôňa cestovín, ktoré dokážu talianski kuchári pripraviť snáď aj na tisíc spôsobov. Kto by dokázal odolať? Slnko sa blíži k horizontu a po príjemne strávenom sobotnom popoludní sa pomaly lúčime s malebným mestečkom vybudovanom na kamenných terasách.