Najväčší kresťanský chrám Hagia Sofia: História

Kríž alebo polmesiac? Kostol alebo mešita? Voľakedy oboje, dnes ani jedno: v Istanbule, v jednom z najvýznamnejších islamských miest Turecka sa nachádzajúci najväčší kresťanský chrám Hagia Sofia (po turecky: Aja Sofia), vyhlásil Kemal Ataturk (turecký štátnik, zakladateľ moderného Turecka) roku 1934 - spoznajúc možnosť zblíženia kresťanského a tureckého náboženstva - za múzeum. Tým jeho náboženský charakter a funkciu úplne potlačil. Do dnešného dňa zohráva dôležitú úlohu ako historická pamiatka.

Hagia Sofia (tur. Ayasofya, gr. Ἁγία Σοφία, lat. Sancta Sophia) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule. Je to jedna z najznámejších a najvýznamnejších sakrálnych stavieb sveta.

Hagia Sofia je chrám, ktorý prežil cisárov, sultánov, revolúcie aj zemetrasenia. Po stáročia stál ako svedok boja dvoch veľkých svetov - kresťanského a islamského. Miesto, kde sa dejiny nečítajú v knihách, ale pozerajú priamo z kamenných stien.

Po stáročia bola Hagia Sofia pulzujúcim srdcom kresťanstva, miestom, kam sa obracali pohľady pútnikov z celého sveta. Jej mohutná kupola sa týčila nad Konštantínopolom ako koruna mesta, v ktorej sa odrážalo slnko aj blesky dejín.

Hagia Sofia v Istanbule.

To je príčinou, prečo turisti, ktorí navštívia Istanbul, na kupole nevidia ani kríž, ani polmesiac. Časť moslimov však nie je so súčasným stavom spokojná a žiada, aby sa Hagia Sofia znovu stala mešitou. Naposledy verejne vyhlásil túto svoju požiadavku v roku 2006 pri príležitosti návštevy Benedikta XVI.

V roku 2020 na chrám dopadla nová pohroma. Prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan, po sedemnástich rokoch pri moci, sa rozhodol zapísať do dejín ako veľký „zberateľ mešít“. Svojím dekrétom zrušil rozhodnutie Atatürka a z múzea znovu urobil mešitu. Ako keby ich v Istanbule bolo málo. Starobylé kresťanské fresky zakryli látkami, a pod klenbami sa namiesto ticha múzea opäť začal rozliehať azán. Nemoslimskí turisti sa dostanú len na galériu na poschodí - balkón, z ktorého vidíte všetko len z veľkej diaľky. Alebo nevidia vôbec nič. Do Hagie Sofie my, nemoslimovia, vstupujeme bočnými dverami ako nepozvaní hostia. Hlavný vstup, majestátna brána chrámu, a s ňou celé prízemie - to všetko patrí výhradne moslimským veriacim.

História výstavby a rekonštrukcie

História Hagia Sofia sa začala stavbou dvoch menších chrámov. Budovy stáli na mieste súčasnej katedrály, ale zničili ich. Takzvaný prvý chrám postavili medzi rokmi 326 až 360, v roku 404 pri bitke ortodoxných s kacírmi vyhorel. Počas panovania Theodosia II. ho znovu postavili a v roku 415 aj vysvätili.

Doteraz som hovoril o v poradí tretej Hagii Sofii, tej ktorú môžete navštíviť dnes. Toto nie je jediný kostol v histórii stojaci na tomto mieste. Prvá „Hagia Sofia“ tu vznikla v roku 360 n. l. za vlády cisára Konstancia II., syna Konštantína Veľkého. Stála pravdepodobne na mieste staršieho pohanského chrámu. Bol to jednoduchý bazilikálny chrám s drevenou strechou. Neskôr, za vlády východorímskeho cisára Arkádia, vypukol spor medzi jeho manželkou Eudoxiou a vtedajším ortodoxným patriarchom Konštantínopola Jánom Zlatoústym (Chrysostom). Výsledkom tejto roztržky bol požiar, ktorý spôsobil, že pôvodná Hagia Sofia (vtedy nazývaná Megale Ekklesia - Veľký chrám) bola zničená.

Druhý kostol, ako bazilika klasického rímskeho typu, bol dokončený roku 415 za vlády Theodósia II., aj on bol v roku 532 zničený, pri povstaní Nika. Z tejto stavby sa zachovali nálezmi odkryté mramorové portály so sochami baránkov - symbolmi dvanástich apoštolov.

Tretím chrámom je aj v súčasnosti stojaci Chrám svätej múdrosti; jeho stavbu začal a dokončil v tom čase v Konštantinopole iba za päť rokov - medzi rokmi 532 - 537 - cisár Justinián (527 - 565), najvýznamnejší panovník Východorímskej ríše. Stavebné prace, zhotovenie plánov a vedenie stavby sa viaže k menám dvoch vynikajúcich vedcov: tralleiského Anthemia a milétskeho Isidóra.

Tempo stavby sa neznížilo ani v nasledujúcich rokoch: v roku 537 dokončili katedrálu a ešte v tom istom roku, 27. decembra, ju patriarcha Menas vysvätil.

Ale v roku 557 sa stala katastrofa. Následkom silného zemetrasenia sa zrútila kupola katedrály. Vďaka šikovnej práci odborníkov ju veľmi rýchlo postavili znova tak, že jej konštrukciu zároveň posilnili.

Rok 1204 bol medzníkom v histórii katedrály. Počas IV. križiackej výpravy latinski rytieri - na popud Benátok - obsadili starovekú Byzanciu, ktorá bola ich obchodným rivalom, a vytvorili Latinské cisárstvo; ich strediskom sa stal Konštantinopol. Hagiu Sofiu prerobili na kostol s rímskokatolíckou liturgiou. Bohoslužby sa konali len v latinskom jazyku, grécke nepovolili.

Byzantínci zvádzali pod vedením rodu Palaiologos mnoho desaťročí trvajúci boj s latinskými rytiermi, kým nakoniec v roku 1261 dobyli Konštantinopol naspäť.

V roku 1453 oveľa väčšia udalosť obrátila život v Konštantinopole hore nohami. Turecký sultán Mohamed II. po mnohoročnom obliehaní obsadil mesto a jeho najkrajší, najvýznamnejší chrám dal prerobiť na islamskú mešitu.

Až prišiel rok 1935 a Mustafa Kemal Atatürk urobil krok, ktorý mal zmeniť tvár Turecka - Hagiu Sofiu premenil na múzeum. Nemala patriť jednej viere, mala patriť ľudstvu, stala sa symbolom zjednotenia východu a západu. Bol to symbol modernizácie a otvorenia sa svetu. No dejiny majú zvláštny zmysel pre cykly: dnes je z nej opäť mešita. Tak sa príbeh Hagie Sofie točí v kruhu - od slávy k sláve, z jednej viery do druhej, ako akási kamenná kronika večného Konštantínopola.

Moderný pohľad na Hagiu Sofiu.

Architektonické prvky a interiér

Najkrajším klenotom Hagia Sofia, ktorá ma rozlohu 77 x 79 metrov, je jej 62 metrov vysoká kupola s priemerom 33 metrov. Podopreli ju obrovskými stĺpmi a tie pospájali oblúkmi. Problém postavenia okrúhlej kupoly na štvorcovú budovu vyriešili oblúkovými hniezdami trojuholníkového tvaru.

Zo 40 oblúkových okien pod kupolou dopadá do vnútra katedrály prirodzené svetlo. Kruhové štíty umiestnené pod kupolou sú pamiatkami islamských čias. Na nich - každý má priemer 7 metrov - nachádzame mená kalifov a citáty z Koránu.

Steny chrámu sú vyzdobené mozaikami z kresťanského obdobia, zobrazujú Ježiša Krista, Pannu Máriu, svätého Jána Krstiteľa, slávnych panovníkov a svätých. Jednou z najvýznamnejších mozaík spomedzi nich je obraz Ježiša s Božou matkou a svätým Jánom Krstiteľom.

Tureckí obyvatelia maľby a mozaiky zakryli novou omietkou, keďže islamské náboženstvo zakazuje každý spôsob zobrazenia živej bytosti. Menšiu časť čiastočne zničených malieb znovu odkryli v roku 1935 a reštaurovali ich.

Zaujímavosťou chrámu Svätej múdrosti sú dva z Maďarska pochádzajúce bronzové svietniky, ktoré z budínskeho hradu ukradol a dal previezť do Hagia Sofia sultán Sulejman.

Justiniánova stavba spočiatku neobsahovala žiadne figurálne mozaiky. Pôvodná mozaiková výzdoba sa zachovala fragmentárne a obsahuje iba rastlinnú a geometrickú ornamentiku, či purpurové kríže na zlatom pozadí, zlatá mozaika zdobila aj pôvodnú kupolu, ktorá okrem nej obsahovala len kríž v medailóne a hviezdy.

Prvé mozaikové postavy sa v chráme objavili za vlády Justína II. v druhej polovici 6. storočia. Tematicky zobrazovali Krista, Pannu Máriu a apoštolov. V neskoršom období boli ale tieto diela zakryté omietkou. Dnes sa zachované mozaiky z raného obdobia nachádzajú vo verejnosti neprístupnej miestnosti.

Väčšina mozaík pochádza z macedónskeho obdobia (tróniaca Panna Mária Bohorodička v apside s anjelmi po bokoch, mozaika Leva VI. kľačiaceho pod Kristom Pantokratorom s medailónmi Márie a anjela po stranách nad Cisárskou bránou, Konštantín I. a Justinián I. s Bohorodičkou, Alexander III., cisárovná Zoe a Konštantín IX. Monomachos. Z komnénovského obdobia pochádza zase mozaika Jána II. a jeho manželky Ireny Uhorskej s Theotokos uprostred a portrét Jánovho syna Alexia.

Tak napríklad: Do predsiení (nartexov) obklopujúcich z dvoch strán hlavnú loď, a ani na jej prízemie, sa nemoslim dnes nedostane. Neuvidí teda ani Cisársku bránu, ktorou vstupovali z predsiene do chrámu cisári a neskôr sultáni. Byzantská legenda o bráne hovorí, že je orámovaná drevom pochádzajúcim z posvätnej relikvie, Noemovej archy. A neuvidí ani Mozaiku Leva VI. (9. stor.) nad Cisárskou bránou. Cisár Lev VI. mal pohnutý osobný život - štyrikrát sa oženil, aby získal dediča, čím si vyslúžil odsúdenie cirkvi. Na mozaike nad Cisárskou bránou vidíme, ako pokorne kľačí pred Kristom, ktorý mu prináša odpustenie so slovami: „Pokoj s tebou.

Z predsiení (nartexu) sa vstupovalo do hlavnej lode deviatimi dverami. Tie najväčšie a najhonosnejšie boli Cisárske (Imperial Gate), vstupoval nimi výlučne cisár. Neskôr, po dobytí Konštantínopola, Cisárska brána slúžila pre vstup do mešity sultánom. Dnes môže návštevník Hagie Sofie len tušiť, čo sa skrýva za závesmi, áno, zakrývajú mozaiku Bohorodičky aj anjela Gabriela. Celé to pôsobí ako náboženský absurd v priamom prenose.

Interiér Hagie Sofie.

Hagia Sofia ako symbol

Hagia Sofia nie je len stavba - je to živý príbeh o odvahe, inovácii a túžbe prekonať hranice možného. Jej najväčším symbolom a zároveň technickým zázrakom je kupola, ktorá sa stala ikonou byzantskej architektúry. V čase svojho vzniku bola považovaná za zázrak sveta, zostala najväčšou kresťanskou katedrálou až do výstavby Baziliky sv. Petra v Ríme v 16. storočí. Ani po pätnástich storočiach nestratila nič zo svojej majestátnosti.

Počas byzantskej éry bola Hagia Sofia srdcom duchovného a náboženského života, miestom slávnych ceremónií a korunovácií. Počas latinskej okupácie bola na čas premenená na katolícku katedrálu v srdci Latinskej ríše, no neskôr sa znovu stala pravoslávnou.

Potom sa čas obrátil a chrám sa premenil na mešitu. V jej tieni sa ozýval z minaretovt azán (výzvy muezínov) a po posvätných mozaikách sa niesol šepot modlitieb a prosieb k Alahovi. Tak ako byzantskí cisári počas veľkých sviatkov slávnostne kráčali z paláca až k jej dverám, aby sa tu modlili, rovnako aj sultáni v moslimskej ére po stáročia prichádzali na piatkové modlitby do hlavnej istanbulskej mešity.

Hagia Sofia si zaslúži úctu. Tento chrám, opradený legendami, mýtmi, ozvenami politických bojov i tichom príbehov starších než pätnásť storočí, stojí ako bytosť z kameňa a svetla - pripravená rozprávať vlastnú, nekonečnú históriu.

tags: #najvacsi #krestansky #chram #sa #stal #mesitou