Životom plným mystických zážitkov, hlbokého utrpenia a neochvejnej viery kráčal Padre Pio z Pietrelciny, jeden z najuctievanejších svätcov 20. storočia. Bol kapucínskym kňazom, vlastným menom Francesco Forgione, narodený v roku 1887 v talianskej Pietrelcine.
Už ako päťročný chlapec prejavil silnú túžbu slúžiť Bohu a stal sa ministrantom. Počas celého života ho sprevádzalo krehké zdravie a utrpenie, no aj napriek tomu bol v roku 1910 vysvätený za kňaza. Svoje posledné desaťročia strávil v kláštore v San Giovanni Rotondo, kde sa stal svedkom a magnetom nespočetných zázrakov.
Narodil sa 25. mája v malej dedinke Pietrelcina v južnom Taliansku a pri krste dostal meno František. Od útleho detstva miloval modlitbu a samotu. Už ako mladý mal videnie Pána Ježiša, ktorému sľúbil, že sa mu „daruje navždy“. V 15-tich rokoch vstúpil do noviciátu kapucínov a 10. augusta 1910 bol vysvätený za kňaza.
Bol druhým synom Grazia Forgiona a Márie Giuseppy Di Nunzio. Rodičia boli chudobní, jednoduchý ľudia a analfabeti. Ich vieru „z počutia“ živila horlivá modlitba. V takejto atmosfére chudoby a prostej nábožnosti vyrastal budúci františkán kapucín. Bol citlivým a jemným dieťaťom.
Keď mal páter Pio desať rokov pristúpil k prvému svätému prijímaniu a o dva roky prijal sviatosť birmovania. Matka sa napriek chudobe postarala o synovo vzdelanie, aby nebol analfabetom. Francesca ako aj ostatné deti učili dvaja roľníci Saginario a Scocca, dvaja muži z mesta, ktorí vedeli čítať a písať. Vyučovanie bolo večer, cez deň deti pásli ovce.
Vďaka tomuto „lietajúcemu mníchovi“ bolo San Giovanni Rotondo ušetrené. Medzi najznámejšie patrí uzdravenie dievčatka menom Gemma di Giorgio, ktorá sa narodila bez zreničiek. Po stretnutí s Padre Piom zázračne získala zrak, hoci jej zreničky naďalej chýbali.
V roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého, čím potvrdil jeho výnimočné postavenie vo svete katolíckej viery. Páter Pio bol kapucín neskôr sa stal frátrom. Patril do radu františkánov. Františkáni boli založený v Taliansku v roku 1528 ako nezávislá skupina františkánov, aby obnovili pôvodnú interpretáciu reguly, ktorú napísal v roku 1209 sv. František z Assisi.
Páter Pio mal dar jazyka. Nikdy neštudoval gréčtinu ani francúzštinu, ale z času na čas napísal svojmu duchovnému vodcovi v týchto jazykoch. Tieto jazyky pri komunikácii s penitentami perfektne ovládal.
Od 13. mája 1918 nikdy neopustil mestečko San Giovanni Rotondo. Tieto dátumy sú veľmi významné nielen preto, že zaznamenávajú udalosti v jeho živote. Napriek tomu, že páter Pio od 13. mája 1918 nikdy neopustil mestečko San Giovani Rotondo, existujú dôkazy, že ho videli na mnohých miestach na celom svete (bilokácia). Páter Pio mal dar bilokácie, čiže schopnosť byť v rovnakej chvíli na dvoch rozličných miestach.
Jeden z najvýraznejších príbehov sa odohral počas druhej svetovej vojny, keď sa jeho postava zjavila vo vzduchu nad San Giovanni Rotondo a zabránila americkým bombardérom zhodiť bomby na mesto.
Medzi charizmy pátra Pia patrilo aj videnie do budúcnosti. Je napríklad známe, že pápežovi Pavlovi VI. predpovedal dva roky pred zvolením, že bude pápežom. V roku 1959 pri posväcovaní nového kostola v San Giovanni Rotondo k pátrovi Piovi pristúpila istá veľmi skľúčená pani z Neapola.
Všetci prítomní, vrátane doktora Salu, videli, že pátrovi stigmy úplne zmizli. Neostala po nich ani len jazva. V pondelok o pol tretej ráno páter Pio zomrel. Po smrti ho doktor Sala preobliekol, pričom cítil vôňu pomarančových kvetov. Ostré zábery potvrdili, že sa mu po smrti rany vytratili z tela. V priebehu jednej hodiny po smrti vyfotografoval páter Giacome jeho ruky, nohy a bok. Zomrel v 81. roku svojho života.
Na jeho pohrebe sa zúčastnilo 160 000 ľudí. Po jeho smrti, v roku 1970 do San Giovanni Rotondo zavítali tri milióny návštevníkov. Mnohokrát ich fotografovali. Veľa krát sa o nich písalo v rôznych časopisoch. Mnoho pútnikov sa na vlastné oči presvedčilo o existencii jeho stigiem. Bolo o nich vydaných mnoho kníh v rôznych jazykoch.
Stav a charakter stigiem pátra Pia skúmali rôzni znalci a odborníci, medzi nimi Dr. Romanelli, šéflekár z nemocnice v Barlette. V roku 1967 pátra Pia navštívilo asi pol druha milióna ľudí. Od rána do večera sa chceli s ním zhovárať laici, kňazi, biskupi, kardináli, lekári, politici... Za 50 rokov nemal dovolenku ani jeden jediný deň. Obracal na vieru najskeptickejších a najateistickejších kritikov.
Jednou z duchovných dcér otca Pia je Gemma di Giorgiová. Narodila sa v r. 1939 bez zreničiek v očiach - slepá. Keď mala 6 rokov, páter Pio ju požehnal a odvtedy začala vidieť. Ani dnes nemá zreničky. Dúhovky v obidvoch očiach má celistvé, bez otvoru, čo jej znemožňuje vidieť. Niet však nijakých pochýb o tom, že vidí. Vie na diaľku opísať predmety, zistiť presný čas z hodiniek, ktoré majú sklíčko, spoľahlivo môže sama chodiť po ulici, robiť domáce práce atď.
Páter Pio v San Giovanni Rotondo, 1966
Vôňa, ktorá sprevádzala Pátra Pia
Inou zvláštnosťou bola vôňa, ktorá sprevádzala pátra Pia a vychádzala z jeho krvavých rán. Táto vôňa bola v protiklade s tým, že krv sa najskôr rozkladá, pričom zapácha. Medzi tými, ktorí túto vôňu zacítili boli kňazi, laici, ateisti aj ľudia zo zámoria. Keď zacítili vôňu, nie vždy si spomenuli na pátra Pia. Mnohí z nich ani nikdy nepočuli, že takýto úkaz sa spája s ním.
Dr. "Krv kvapkajúca zo stigiem pátra Pia má charakteristickú vôňu, ktorú zacítia aj ľudia be čuchu. Dr. "Pri svojej prvej návšteve som mu vzal z boku kúsok plátna nasiaknutého krvou. Ľudia, ktorí sa viezli so mnou v aute, zacítili nezvyčajnú vôňu. Pritom nevedeli, že som vzal so sebou zvláštny kúsok plátna. Zacítili to napriek tomu, že auto bolo v pohybe a vnútri cirkuloval vzduch. Tento jav je v protiklade ku všetkým prírodným a vedeckým zákonom.
Dr. "Dňa 15. februára 1950 som bol v rodine Battistu Bertola. Istý priateľ nám rozprával o veľkej pokore pátra Pia, keď nás zrazu a nečakane obklopila silná vôňa fialiek. Trvalo to asi pol hodiny, hoci dvere a okná boli otvorené dokorán. Pani Mc Avoyová z Bronxu nikdy pátra Pia nestretla. Ťažko chorému bratovi prikladala na žalúdok kríž, ktorý požehnal páter Pio. Sadla si a zacítila krásnu, sladkú vôňu (zimozeleň). Po zápale pľúc už 23 rokov nemala čuch.
Novéna k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Páter Pio sa veľmi často za všetky svoje duchovné deti a za všetkých, ktorí ho prosili o modlitbu, modlil Novénu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je úzko spätý s francúzskou mystičkou a sväticou Margarétou Máriou Alacoque, ktorá žila v 17. storočí, a ktorej aj Náš Pán Ježiš Kristus modlitbu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu zjavil.
Svätá Margaréta Mária Alacoque a Najsvätejšie Srdce Ježišovo
Svätá Margaréta Mária Alacoque
Svätá Margaréta Mária Alacoque (1647 - 1690) bola členkou Rádu Navštívenia Panny Márie, skrátene vizitantiek, a zaslúžila sa o zavedenie sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Vychovávali ju klarisky v meste Charolles, následne sa rozhodla, že zasvätí svoj život Bohu. Novickou Rádu Navštívenia Panny Márie sa stala v meste Paray le Monial.
Duchovným vzorom svätej Margaréty Márie Alacoque bol svätý František Saleský, ktorý zastával tézu, že človek by sa po spovedi už nemal k svojim hriechom vracať, pretože to má negatívny vplyv na jeho vieru. Tvrdil, že je potrebné neustále prosiť za odpustenie a spáchanými hriechmi, z ktorých sa človek vyspovedal, sa už ďalej nezaoberať.
Jej veľkým duchovným poradcom bol francúzsky jezuita Claudio de la Colombiere, ktorého oboznámila aj so svojimi videniami veľkého Tajomstva Ježišovho srdca. V kláštore sa modlila okrem predpísaných modlitieb aj zvláštny program modlitieb a rozjímaní. V roku 1672 sa Margaréte Márii zjavil Náš Pán Ježiš Kristus a vyjavil jej tajomstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovo. Pri svojich videniach zjavil Náš Pán Ježiš Kristus svätej Margaréte Márii Alacoque Kríž, pod ktorým sa nachádzalo Srdce prebodnuté tŕňmi.
Náš Pán Ježiš Kristus žiadal, aby sa úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu šírila do sveta a ľudia jeho Srdcu vyjadrovali svoju lásku a úctu. Po svojich videniach svätá Margaréta Mária de Alacoque upadala do mdlôb, ktoré často trvali aj niekoľko dní. Liturgická slávnosť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa začala každoročne sláviť v roku 1674. V roku 1675 mala svätá Margaréta Mária de Alacoque svoje posledné z veľkých videní.
Videnia svätej Margaréty Márie Alacoque a modlitby k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu boli okrem iného aj účinnou zbraňou proti šíriacemu sa jansenizmu, ktoré pertraktovalo Božiu spravodlnosť na úkor Božieho milosrdenstva. Náš Pán Ježiš Kristus sľúbil požehnania tým, ktorí budú uctievať Najsvätejšie srdce Ježišovo. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa šíril aj vďaka jezuitskému rádu.
V roku 1864 svätú Margarétu Máriu Alacoque blahoslavil pápež Pius IX., a v roku 1920 ju kanonizoval Benedikt XV. Modlitba, ktorú sa modlil Páter Pio, a ktorá úzko súvisí so Svätou Margarétou Máriou Alacoque, sa treba modliť s úprimnou vierou, pričom je potrebné vyvarovať sa monotónnosti.
Videnie Margaréty Márie Alacoque Najsvätejšieho srdca Ježišovho
Novénu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorú uvádzame, sa svätý Páter Pio modlil každý deň na úmysly svojich duchovných detí a všetkých, ktorí ho žiadali o modlitbu.
Novéna Pátra Pia k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
- Ježišu, ty si povedal: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“, hľa ja klopem, hľadám, ja prosím o túto milosť… Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu… Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dôverujem a dúfam v teba!
- Ježišu, ty si povedal: „Veru, hovorím vám: O čokoľvek budete prosiť môjho Otca v mojom mene, On vám to dá!“, hľa ja prosím od tvojho Otca v Tvojom mene o túto milosť… Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu… Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dôverujem a dúfam v teba!
- Ježišu, ty si povedal: „Veru, hovorím vám, nebo a zem sa pominú, ale moje slová nikdy!“, hľa ja sa spolieham na neomylnosť Tvojich slov a prosím o túto milosť… Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu… Najsvätejšie Srdce Ježišovo, dôverujem a dúfam v teba!
- Najsvätejšie Srdce Ježišovo, Ty nemôžeš nemať súcit s nešťastnými, zmiluj sa nad úbohými hriešnikmi a preukáž nám milosti, o ktoré Ťa prosíme prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Tvojej a našej Matky. Kráľovná, Matka Milosrdenstva…
Páter Alesio sa ho žartovne opýtal, kedy pôjde do Lúrd. Páter Pio mu odpovedal: "Nemusím ísť do Lúrd. Chodím tam každý večer.
Otec Luis Andreau navštívil 8. augusta 1961 po tretí a posledný raz Garabandal. Chcel byť svedkom tamojších udalostí, ku ktorým bol skeptický. Poobede o 14.10 mali deti zjavenie a viackrát a naliehavo žiadali Pannu Máriu, aby dala nejaký dôkaz, keďže väčšina ľudí im neverila.
V ten večer sa zjavenie začalo v kostole a pokračovalo na kopci pri píniách. Conchita sa znovu opýtala na dôkaz, lebo ľudia by neverili. Potom sa prihodilo niečo nezvyčajné a jedinečné. O ďalšej zvláštnosti si Conchita zapísala do denníka: "Videli sme ho. Nikdy sme v extáze nikoho nevideli, ale otca Luisa sme videli a Panna Mária nám povedala, že otec Luis ju vidí a vidí aj Zázrak." Panna Mária vlastne dala pomocou otca Luisa dôkaz.
Otec Luis Andreau v ten deň zomrel na ceste autom domov. Jeho posledné slová boli: ,,Akú krásnu Matku máme v nebi! Aký dar mi dala. Panna Mária v jednom zo svojich zjavení povedala Conchite: „... a páter Pio tiež uvidi Zázrak." Páter Pio počas svojho života zaručil autenticitu zjavení v Garabandale. Stretol sa s Conchitou v San Giovanni Rotondo v roku 1966. V posledných dňoch svojho života o tom rozprával so svojimi bratmi a pre Conchitu zanechal osobnú správu, ktorú zveril pátorvi Pellegrinovi. Správu, ktorá obsahovala závoj a ktorý mal páter Pio po smrti na tvári, odovzdali Conchite v oktobri 1968 v Lourdoch. Conchita sa vtedy čudovala, ako je to možné, že Panna Mária jej povedala, že páter Pio má uvidieť zázrak a on zomrel.
V posledných dňoch svojho života o tom rozprával so svojimi bratmi a pre Conchitu zanechal osobnú správu, ktorú zveril pátorvi Pellegrinovi. Správu, ktorá obsahovala závoj a ktorý mal páter Pio po smrti na tvári, odovzdali Conchite v októbri 1968 v Lourdoch. Conchita sa vtedy čudovala, ako je to možné, že Panna Mária jej povedala, že páter Pio má uvidieť zázrak a on zomrel.
23. septembra 1968 zomrel. Na sklonku života sa stalo niečo nečakané - krátko pred smrťou sa všetky jeho stigmy úplne zahojili bez akejkoľvek jazvy.