Pojem cesacionizmus pochádza z veľkých vyznaní viery 17. storočia, ako sú Westminsterské a Baptistické vyznania, pričom obe tieto vyznania používajú to isté slovo. Dokončené a ukončené bolo pritom nielen samotné zjavovanie, ale aj príslušné znamenia, ktoré toto zjavovanie sprevádzali.
Táto brožúrka obsahuje krátke zhrnutie šiestich biblických dôkazov o tom, že zjavovateľské dary (videnia, slová známosti, slová múdrosti a proroctvá) a rovnako aj dary znamení (uzdravenia a hovorenie v jazykoch) skončili. Kontroverzná pasáž z 1. Korintským 13:8-10 nebude použitá v tejto brožúrke na dôkaz skončenia týchto darov.
Po nanebovstúpení Pána sa začala formovať prvotná církev kresťanov. Tvorili ju prevažne Ježišovi učeníci spolu s tými, ktorí kladne reagovali na kázanie apoštolov. Ako prvé bolo založené spoločenstvo v Jeruzaléme.
Znázornenie Letníc, kedy apoštoli prijali dar jazykov
Uzdravenia a zázraky
Prvý dôkaz pre cesacionizmus (skončenie zjavovateľských darov a darov znamení) je ten, že uzdravenia a zázraky sa mohli diať jedine skrze apoštolov, a boli znameniami, ktoré apoštolov autentifikovali. V korintskom cirkevnom zbore boli ľudia, ktorí spochybňovali Pavlov apoštolský úrad. Kniha Skutkov špecificky hovorí, že uzdravenia a zázraky boli výlučne vecou apoštolov, ktorí však už dávno pomreli. Apoštol bol niekto, kto sprevádzal Pána, videl Ho po Jeho zmŕtvychvstaní a bol Ním osobne vyslaný.
Ako významný svedok zmŕtvychvstania dostal moc uzdravovať. Veriaci potrebovali vedieť, kto sú praví apoštoli, aby si ctili ich jedinečnú autoritu. A poznali ich práve podľa ich uzdravení a iných znamení. Ľudia, ktorí nepatrili do skupiny apoštolov (ktorá obsahovala dvoch menovaných pomocníkov), nemohli činiť tieto veci. V Skutkoch 2:43 a 5:12 je jasne povedané, že všetky zázraky sa diali „skrze apoštolov“. Toto bolo výlučne ich znamenie.
Pavol bol apoštolom na základe toho, že videl vzkrieseného Pána a bol Ním priamo vyslaný. Jeho neprítomnosť, keď Kristus vyučoval ostatných apoštolov, bola vynahradená mimoriadnymi a jedinečnými zjaveniami, ktoré prijal. Keď cirkevné zbory rástli a množili sa, Peter odišiel do Lyddy a potom do Joppy, kde učinil známe zázraky uzdravením Eneáša a vzkriesením Tabity.
Keď v Troade vypadol z okna chlapec, prítomný bol jediný človek, ktorý ho mohol vzkriesiť, a to bol Pavol. Predstava charizmatického hnutia, že uzdravenia činili mnohí kresťania, nemá v Novej zmluve žiadnu oporu. Jediný raz, kedy niekto mimo tejto skupiny uzdravil človeka, bol, keď Pán prikázal Ananiášovi, aby uzdravil Pavla. Letničná/charizmatická predstava, že kresťania neustále a vo veľkých počtoch uzdravovali, nie je učená v Biblii. Neomylný záznam Písma ukazuje, že celý charizmatický prístup k uzdravovaniu je omyl založený na mýte.
Hovorenie jazykmi
Druhý dôkaz o tom, že skončenie darov znamení je možné dokázať z Písma, je hovorenie jazykmi. V 1. Korintským 14:21-22 Pavol hovorí: „V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými perami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. Inými slovami, dar jazykov bol zázračný dôkaz pre Židov, ktorí nechceli uveriť v Krista a tomu, že prišla nová éra a nový cirkevný poriadok.
Tento dar nebol na úžitok Židom, ktorí uverili, ale bol znamením zasľúbenia a varovania pre tých, ktorí neverili. Pavol citoval z Izaiáša 28:11, z kapitoly, v ktorej Izaiáš prorokuje Kristov príchod. Izaiáš hovorí, že znamením pre Židov bude to, že k nim budú hovoriť ľudia „nezrozumiteľnou rečou a iným jazykom“.
Budú konfrontovaní pohanskými jazykmi, čo mala byť pre židovský národ veľmi ponižujúca skúsenosť. Toto mal byť znak príchodu novej éry, v ktorej Boh stiahne vlajku židovskej cirkvi a vyvesí vlajku židovsko-pohanskej cirkvi Ježiša Krista. Všetko toto sa udialo a začalo to v deň Letníc. Židia boli náležite volaní a varovaní.
Toto ohlásenie príchodu éry cirkvi bolo dokonané počas života apoštolov, a potom bolo toto znamenie stiahnuté. To, čo sa dnes vydáva za hovorenie jazykmi, sa nedeje v prítomnosti pochybujúcich Židov a nemá to nič spoločné s príslušným znamením v Novej zmluve. Evanjelium sa teraz káže prakticky vo všetkých jazykoch sveta a znamenie, že sa tak bude diať, je dávno preč.
Skutočné jazyky
Tretí dôkaz pre skončenie zjavovateľských darov a darov znamení je doplnkom druhého a znie nasledovne - v deň Letníc (a určitý čas potom) bol daný dar skutočných jazykov, ktorý sa po tomto čase nikdy viac neobjavil. Moderné hovorenie jazykmi nikdy nie je akýkoľvek známy ľudský jazyk, ale len nezmyselná, nesúvislá reč. Nedeje sa nič zázračné.
Prítomní boli Židia (keďže to bolo znamenie špecificky pre nich). V deň Letníc mnohí Židia, ktorí žili v cudzích krajinách, počuli znieť svoje jazyky a dosvedčili pravosť hovorenej reči a hovoriacich. Po Letniciach dával Duch Svätý nadprirodzený dar porozumenia vykladačom, ktorí mali potvrdiť autenticitu príslušného jazyka.
Tí, ktorí dnes obhajujú hovorenie jazykmi, ukazujú na 1. Korintským 13:1, kde Pavol hypoteticky hovorí, že aj keby hovoril anjelskými jazykmi a nemal by lásku, bolo by to nanič. Tým, že Biblia opisuje skutočné jazyky, nás účinne varuje, že tieto dary skončili. Jednoducho sa od čias ranej cirkvi nikdy viac v histórii neudiali v žiadnej dobe a nikde na svete.
Dnes sa deje to, že ľudia (ktorí môžu byť úprimní kresťania), v túžbe robiť to, čo ich vodcovia považujú za správne, sa usilujú vydávať zvuky a slová, ktoré sa vymykajú akýmkoľvek jazykovým pravidlám. Od čias Novej zmluvy sme mali úžasné obdobia reformácie a mocných prebudení, kedy mal Svätý Duch potešenie konať vo výnimočnej moci. No nemáme jediný hlásený alebo zaznamenaný prípad toho, žeby niekto hovoril skutočným jazykom, ktorý sa nikdy neučil.
Ustanovovanie apoštolov, prorokov a liečiteľov
Štvrtým dôkazom pre cesacionizmus je: v Novej zmluve nie je jediný pokyn pre ustanovovanie apoštolov, prorokov, liečiteľov a pod. Toto je záležitosť obrovského významu, pretože Boh nám v Novej zmluve dal podrobný plán pre fungovanie cirkevného zboru. Apoštol Pavol nám opakovane prikazuje, aby sme v našom vedení cirkevného zboru a osobnom správaní boli jeho dôslednými napodobňovateľmi, a pastoračné epištoly popisujú, ako sa máme správať a fungovať v cirkvi Božej.
V Novej zmluve máme veľmi dôsledne popísané pokyny pre voľbu a ustanovenie starších a diakonov, no nemáme tu žiadne pokyny pre ustanovenie apoštolov (pretože ich úrad nemal pokračovať) ani pre rozpoznanie či autentifikáciu prorokov (pretože dary zjavenia skončili kompletizáciou Písma). Toto nie je len argument z ticha, ale dôkaz o tom, že tieto úrady a dary nemali pokračovať.
Inštrukcie pre všetky záležitosti usporiadania cirkevných zborov sú kompletné, podrobné a úplne dostatočné až do Kristovho návratu. Sme v neposlušnosti voči Božiemu dokonalému plánu, ak sa v cirkvi ustanovuje do úradov, ktoré Kristus neprikázal.
Ako môže niekto hovoriť, že Písmo neobsahuje žiadny jasný dôkaz o skončení týchto darov, keď plán pre cirkev neobsahuje žiadne pokyny pre pokračovanie inšpirovaných hovoriacich a činiteľov divov?
Úplnosť a koniec Božieho zjavenia
Piatym dôkazom pre skončenie darov zjavenia je, že Biblia jasne učí úplnosť a koniec Božieho zjavenia. Po ére apoštolov nemôže byť žiadne nové zjavenie. Títo učeníci mali byť autormi kníh Novej zmluvy a mali dohliadať nad písaním inšpirovaných kníh Novej zmluvy, ktoré nenapísali, a mali potvrdzovať ich pravosť. Čoskoro mala byť zjavená všetka pravda a po apoštolskej ére už nebolo žiadne ďalšie zjavenie Písma. Akí sme tomu radi!
V akom stave by sme boli, keby sa mohli objavovať ľudia tu a tam a kdekoľvek (ako sa to deje v charizmatickom hnutí) a dávať nám nové zjavenia. Kto by vedel, čo je správne a čo je pravdivé? Júda bol schopný písať o viere, ktorá bola „raz ta daná svätým“. Jeho epištola bola napísaná pravdepodobne 25 rokov pred poslednou knihou Biblie, no dostatočne neskoro na to, aby boli zjavené všetky hlavné doktríny a pokyny pre cirkev.
V tejto neskorej fáze zjavenia Júda hovorí o viere, ktorá je raz ta daná, čo znamená raz a navždy daná. Záverečné verše Písma varujú, že sa nesmie nič pridávať ku slovám knihy Zjavenia ani z nich nič odoberať, no toto sa očividne týka celej Biblie, nielen poslednej knihy.
Kompletnosť zjavenia je tiež dokázaná tým, že apoštoli a proroci sú v Písme opísaní ako základová fáza cirkvi. V Efezským 2:20 je cirkev opísaná ako vybudovaná „na základe apoštolov a prorokov (t.j. novozmluvných prorokov), kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus“.
Ale čo s Joelovým proroctvom citovaným Petrom v deň Letníc, ktoré hovorí o tom, že keď bude vyliaty Svätý Duch, všetci veriaci, muži, ženy, starí a mladí, budú prorokovať? Neznamená to, že tento stav bude pokračovať až do Pánovho návratu? Je to práve toto kompletné zjavenie (obzvlášť evanjelium), ktoré bude svedectvom veriacich všetkých vekových kategórií, mužov a žien, po celom svete až do konca.
Veriaci budú naďalej vidieť videnia a snívať sny v tom zmysle, že budú prijímať a ohlasovať neomylné „videnia a sny“, ktoré sú im dané v Biblii. Nebudú „prorokovať“ v zmysle prijímania nového zjavenia. Budú tiež snívať sny o plánoch a víťazstvách evanjelia. Keďže zjavenie bolo dokončené v ére apoštolov, vidíme, že úloha apoštolov a prorokov sa skončila. A ak sa skončili dary zjavenia, potom sa skončili aj autentifikačné znamenia inšpirovaných autorov.
Pamätáme si, ako Pavol povedal: „Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami ...
Postupný ústup darov
Šiestym dôkazom pre cesacionizmus je, že samo Písmo zaznamenáva proces postupného ústupu týchto darov v čase ranej cirkvi. Ústup darov uzdravovania vidíme aj v Jakubovi 5, kde Jakub dáva pokyny pre modlitby za chorých a kladenie rúk starších na tých, ktorí sú pripútaní na lôžko.
Spomína sa tu pomazanie, no na tomto mieste nie je použité grécke slovo pre duchovné pomazanie. Pôvodná gréčtina používa veľmi praktické slovo, ktoré doslova znamená „masírovať“ olejom skôr v zmysle lieku na preležaniny. To, na čom najviac záleží, je modlitba. V pokynoch Jakuba je očividné, že tu nie je žiadny obdarovaný liečiteľ, ktorý by prikázal uzdravenie alebo poskytol uzdravujúci dotyk.
Hlavnou pointou pre nás v tejto brožúrke je to, že v Jakubovi 5 nie je nikto, kto by disponoval osobnou mocou uzdravovať. Uzdravuje Boh skrze vypočutie modlitby.
Vieme o tvrdeniach, že keby sa nový obrátenec, bez skúseností so životom cirkvi, zavrel do izby s Bibliou, tomuto človeku by nikdy nenapadlo, že charizmatické dary skončili. Opak je pravdou. Je veľa ľudí (niektorých poznáme osobne), ktorí sa ku Kristovi obrátili z iných náboženstiev na základe osobného čítania Písma a až potom si našli cestu do cirkevných zborov. Títo ľudia zo samotnej Biblie neprijali žiadne očakávanie charizmatickej scény.
Niektorí si kladú otázku, aký bol pôvodný význam alebo účel jazykov, a keď zistia od Pavla, že boli určené špecificky pre Židov, opäť sa cítia zavedení svojimi učiteľmi. Potom ich prenikne otázka autority a dostatočnosti Písma a premýšľajú: „Nie je zjavenie dokončené?
Mnohí premýšľaví veriaci sami uvidia, že pre ľudí v charizmatickom hnutí je Písmo na druhom mieste za ľudskou predstavivosťou a tajomnými zážitkami. Nič z tohto neznamená, že Pán nepohýna svoje deti pamätať na povinnosti alebo pravdy, alebo že ich nenabáda vykonať určité veci alebo ich nevaruje pred bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom.
V histórii cirkvi sú zaznamenané prípady, kedy ľudia dostali silný popud od Boha o nejakej nebezpečnej situácii alebo osobe, nikdy to však neboli zjavenia učenia. Takéto veci nachádzame najmä v časoch ťažkého prenasledovania. Napríklad až do Perestrojky v Rusku sme počúvali o veľmi dôveryhodných prípadoch, kedy boli kľúčoví Boží služobníci nádherne zachránení pred zatknutím, pretože Pán dal niekomu silnú myšlienku nejsť na určité miesto. Neskôr sa zistilo, že na tom mieste pre neho KGB pripravilo pascu. Žiaden príjemca takéhoto popudu však nedostal regulárny dar a žiadne autoritatívne zjavenie doktrinálnej pravdy.
Mnohí charizmatici začínajú vidieť obrovskú medzeru medzi Bibliou a tým, čomu boli učení. Týchto pochybujúcich často trápi fakt, že obrovské množstvá katolíkov, ktorí sa pre svoje spasenie spoliehajú na Máriu, omšu a dobré skutky, sú tiež schopní hovoriť v jazykoch a prorokovať.
Ľudia pochybujúci o charizmatickom učení sa môžu dopočuť, že aj nekresťanské kulty dokážu hovoriť v jazykoch. V charizmatickom hnutí je veľa úprimných kresťanov, no sme presvedčení, že pokusy o oživenie darov zjavenia a znamení sú veľmi škodlivý omyl.
Charizmatickým cirkevným zborom často dominuje svetácka populárna hudba a dokonca hudba toho najextrémnejšieho a najbezbožnejšieho druhu. Teatrálne vystupovanie charizmatických vodcov lačných po peniazoch je možné kedykoľvek vidieť na kresťanských TV kanáloch a heréza evanjelia prosperity sa zdá byť všadeprítomná. Mnohí šarlatáni a podvodníci majú množstvá nasledovníkov a robia svoje údajné „uzdravovania“ po celom svete. Dokonca veštecké techniky prezentované pred davmi ľudí sa v kedysi rešpektovaných zboroch považujú za duchovné zázraky.
znižovanie týchto darov na niečo nezázračné (napr. znižovanie Písma, ktoré sa musí skloniť pred snami, videniami, „slovami od Pána“ a podobnými zjaveniami. Naliehavo sa modlíme, aby Boh vyslobodil svoje deti od rastúcich škôd, ktoré spôsobuje tento veľmi pomýlený odklon od Písma.
Duchovné dary
14. kapitolaRôzne dary Ducha podľa potreby spoločenstva1 Usilujte sa o lásku. Túžte tiež po duchovných daroch, zvlášť po prorokovaní. 2 Lebo kto hovorí neznámymi jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu: nikto mu nerozumie, pod vplyvom Ducha hovorí tajomné veci. 3 Ale kto prorokuje, naopak, hovorí ľuďom; buduje, povzbudzuje, potešuje. 4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5 Túžim, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí cudzími jazykmi, iba keby aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
Keď sa Pán Ježiš vráti, už nebudeme potrebovať ku komunikácii s Bohom hovorenie v jazykoch, lebo budeme s ním.
A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami.
Ak ste už prijali dar jazykov, používajte ho každý deň. Samotný Pavol sa pochválil, ako často a veľa hovorí v jazykoch: „Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci…“ (1 Kor 14,18; ROH) Jazyky sú nenahraditeľným prostriedkom aktívneho duchovného života, tento dar treba rozvíjať a budovať tak svojho duchovného človeka. Napriek tomu, že z intelektuálneho pohľadu sa tento duchovný dar môže javiť ako čudný a nepochopiteľný, je jedným z kľúčov úspešného a efektívneho kresťanského života.
Keď boli spolu pri stole, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo, - o ktorom počuli ste odo mňa. A potom v deň Letníc: „Keď prišiel deň Letníc, všetci boli zhromaždení na jednom mieste. Náhle sa strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký víchor a naplnil celý dom, kde boli.
Pred mnohými rokmi, keď som bol mladým baptistickým kazateľom, ma pri čítaní Nového zákona osvietil Duch Svätý a došiel som k presvedčeniu, že keby som prijal rovnakého Ducha Svätého ako učeníci, mal by som i rovnaké počiatočné znamenie, ako mali oni. Tým je - ako Biblia dosvedčuje - hovorenie jazykmi. Nič iného ma nemohlo uspokojiť.
Udalosti v knihe Skutkov popisujú obdobie mnohých rokov. Osem rokov po Letniciach vidíme Filipa, ako prináša evanjelium ľuďom v Samárii. „Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli, a keď videli znamenia, ktoré činil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnoho ochrnutých a chromých bolo uzdravených. A tak nastala veľká radosť v tom meste.
Tieto miesta v Písme mi pomohli poznať, že existuje skúsenosť prijatia Ducha Svätého, ktorá nasleduje po spasení. Bol som vyučovaný, že keď je človek spasený, Ducha Svätého má - a to v istom zmysle platí.
Pán Ježiš povedal: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a prijme krst, bude spasený, kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 15,15-16) Títo Samarania uverili a boli pokrstení (Sk 8,12). Boli spasení? Duch Svätý koná svoje dielo pri znovuzrodení, ale to nie je nazývané „prijatie Ducha Svätého“. Tomu sa hovorí „byť znovu narodený“ - obdržať večný život.
Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli o úžasných veciach, ktoré Boh prostredníctvom Filipovej služby v Samárii urobil, poslali Petra a Jána, ktorí na novoobrátených vkladali ruky, aby títo mohli prijať Ducha Svätého. „Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby aj im bol daný Duch Svätý, lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil, boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.
Kto má výhrady proti hovoreniu jazykmi, môže teraz namietnuť, že Biblia nehovorí, že by Samarania po prijatí Ducha Svätého hovorili jazykmi. Rovnako sa však nezmieňuje, že by v Samárii jazykmi nehovorili. Kto študoval dejiny cirkvi, ten vie, že starí cirkevní otcovia sa zhodujú v názore, že v Samárii jazykmi hovorili.
Božie Slovo hovorí: „Keď Šimon videl...“ Ducha Svätého však vidieť nemôžeš. On je Duch a nemôžeme Ho vidieť telesnými očami. Muselo to teda byť nejaké telesné, viditeľné znamenie, podľa ktorého Šimon poznal, že veriaci Ducha Svätého obdržali. Muselo to byť niečo, čo Šimon mohol zaznamenať svojimi zmyslami.
Písmo rozpráva o tom, ako asi za desať rokov po Letniciach priniesol Peter evanjelium do domu Kornélia. „Ešte kým Peter hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, ktorí tú reč počuli. Bratia židovského pôvodu, ktorí prišli s Petrom, žasli, že i pohanom bol daný dar Ducha Svätého. Ak čítame celý príbeh zo Skutkov 10, dozvieme sa, že Kornéliovi sa zjavil anjel a povedal mu, aby poslal niekoho do Joppy a dal vyhľadať v určitom dome muža menom Šimon Peter. Ten mu povie to, čo „prinesie spásu jemu i jeho rodine“. Ani Kornélius, ani nikto z jeho domu nebol spasený. Boli to židovskí prozelyti. Človek nemôže byť spasený bez počutia evanjelia. Oni nevedeli o Ježišovi. Peter im teda kázal a oni v priebehu tohto kázania uverili a znovu sa narodili.
Všimni si, že znamenie, ktoré Petra a jeho sprievod presvedčilo, že títo pohania naozaj Ducha Svätého prijali, bolo hovorenie jazykmi. Dvadsať rokov po Letniciach prišiel Pavel do Efezu. Stretol sa tam s niektorými veriacimi a zoznámil ich s osobou Ducha Svätého. „Zatiaľ čo bol Apollos v Korinte, prešiel Pavel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými učeníkmi. Ako vidíme v týchto veršoch, veriaci ...
Úžitok modlenia sa v jazykoch
Mnohí kresťania - vrátane charizmatikov - nerozumejú skutočnému úžitku modlenia sa v jazykoch a nechápu, prečo má tento dar takú vysokú hodnotu. Nebol to vietor, oheň, hluk alebo pocit Božej prítomnosti, ktorý bol vonkajším znakom prijatia daru, ale boli to práve duchovné jazyky - veriaci začali hovoriť v Duchu novým jazykom, ktorému nerozumeli.
Keď Ježiš nariadil učeníkom čakať v Jeruzaleme, pokým neprijmú Otcovo zasľúbenie, nepovedal: „Robte to, keď to tak cítite, alebo ak vám to zapadne do vašich doktrín a do učenia vašej denominácie, alebo keď máte čas, alebo keď k tomu inklinujete, alebo ak sa v tom cítite príjemne.“ Nie! Ježiš im nariadil, aby čakali, dokiaľ neprijmú dar Ducha Svätého.
Ježiš je najväčší dar, aký mohol Boh darovať na vykúpenie sveta. Duch Svätý je najväčší dar, ktorý Ježiš mohol dať svojej cirkvi. Ľudia sú duchovné bytosti, hoci sú v tele z mäsa a kostí. Kým hriech ducha človeka zabíja, Ježiš ducha oživuje tým, že do nás vložil večný život.
Viera je výmenný prostriedok za všetky duchovné veci tak, ako sú peniaze prostriedok na výmenu za všetky pozemské veci. Je dôležité a prínosné, aby sme atribúty duchovného života aktivovali a rástli sme v nich. Kresťania sa môžu modliť v jazykoch v každom čase. Pravdepodobne jediný čas, kedy si môžeme byť istí, že sa modlíme 100% v súlade s Božou vôľou, je, keď sa modlíme v jazykoch.
Neurológ Dr. Andrew Newberg porovnával CT obrazy mozgu kresťanov modliacich sa v jazykoch s CT obrazmi mozgov budhistických mníchov a modliacich sa katolíckych mníšok. Štúdia ukázala, že predné mozgové laloky - kontrolné centrum mozgu - svoju činnosť znížilo presne v čase, keď sa kresťan modlil v jazykoch.
Poriadok v zhromaždení
Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.
Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí.
Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia.
Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?
Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. Kto to neuzná, nebude uznaný. Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi.
Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!